Opustená- POZASTAVENÉ

1.Rozlúčenie a čakanie

Prišiel nám list, že všetci muži v našej rodine musia zajtra opustiť svoj domov. Veľmi sme plakali. Báli sme sa, že sa už nikdy neuvidíme. ,,Jerry, sľúb mi, že sa vrátiš, a že mi budeš písať," vzlykala som. ,,Kate," povedal nežne, ,,to, že či sa vrátim, to ti nemôžem sľúbiť, ale písať ti budem, a nezabudnem na teba, láska moja." Nahol sa ku mne a pobozkal ma na líce. Potom si ma privinul. Dlho sme stáli v objatí. Snažila som sa prestať plakať, no slzy mi neustále stekali po tvári. Jeremy ma utešoval, ako vedel. Myšlienkami mu však prešla obava,  že sa už nemusí vrátiť. ,,Kate, ak sa nevrátim, sľúb mi, že sa vydáš," povedal. ,,Jerry! Nie...prosím ťa, nehovor o smrti, ty sa musíš vrátiť. Neprežila by som bez teba. Ach, Jerry, ty musíš žiť!" Jerry si povzdychol. ,,Choď sa rozlúčiť s bratmi, Kate. Onedlho odchádzame." Poslúchla som ho. ,,William!" zavolala som naňho. Bol to môj úžasný veľký brat. Mal dvadsaťdva rokov, bol o štyri roky starší odo mňa. Otočil sa. ,,Kate," povedal a zovrel ma v náručí. Vzlykala som ako malé dieťa. William tiež premáhal slzy. Potom som objala aj Thomasa. Bol tak mladý, nedávno mal šestnásť a už musí odísť aj on. ,,Kate, neplač, budeme bojovať za česť Anglicka," smutne sa usmial. ,,Thomas, ty to nechápeš? Môžeš umrieť!! Zabijú ťa, Tom, ak nebudeš ostražitý," povedala som smutno. ,,William, Thomas, odchádzame," ozval sa ockov hlas. Vrhla som sa mu do náručia. Veľmi som ocka ľúbila, lebo bol ku mne vždy dobrý. ,,Moja najdrahšia dcérenka," hlas sa mu zlomil a obaja sme chvíľu plakali. Potom ma pustil, rozlúčil sa s Anne, s mamičkou a potom všetci štyria aj s Jerrym odišli. Jerry išiel s nimi, on totižto nemal rodinu. Mal už len sestru, ktorá žila kdesi v Amerike. Naposledy mi zamával a potom mi zmizol z očí. Bol preč! Tieto dve slová ma prenasledovali vo dne, v noci celý rok.  Nedokázala som prijať to, že je preč. Stále som si hovorila, že sa vráti a verila som tomu. V noci som mala nočné mory, vždy som sa budila spotená a kričala jeho meno. Zakaždým sa mi snívalo, že ho zastrelili, alebo že ho zajali Hitlerovi vojaci.  V jeden deň mi od neho prišiel list...

Milá Kate!

Ako veľmi mi chýbaš! Snažím sa nemyslieť na to, že je ešte rok predo mnou, čo tu musím stráviť. Deň čo deň na teba myslím. Cítim sa tu strašne. Jedla je tu málo, dosť dlho musíme cvičiť, bijú nás. Hitler je strašne krutý. Dúfam, že vojna čoskoro skončí, ale zatiaľ to tak nevyzerá. On začal posielať ľudí do koncentračných táborov, hlavne do Osvienčimu. Sú tam najmä Židia, proti im je Hitler úplne posadnutý, ale nie len oni, aj iné národnosti. Láska, dúfam, že ty ani ja sa tam nedostaneme....neviem presne, čo by nás tam čakalo, ale určite nič dobré. Modlím sa za teba každý deň, aj za šťastný návrat domov.  Preto buďte ostražití. A pozdravujú ťa otec a bratia. Chýbate im. Ľúbim ťa a dúfam, že ak sa vrátim, čoskoro sa staneš mojou manželkou.

Tvoj oddaný Jeremy

Pri čítaní listu som sa rozplakala. Pocítila som strach. Hitlerovi vojaci sú schopní všetkého. Striaslo ma. Jerry mi veľmi chýbal, ale musím veriť Bohu. On je nad tým. ,,Kate! Prečo plačeš?" ozvala sa Anne, ktorá nečujne prišla do izby. ,,Ach, Anne, ty si ma naľakala. Píše mi Jerry, vieš? A bojím sa, Anne." ,,Deje sa niečo? Ako sa má? A čo ocko a chlapci?" ,,Majú sa zle. Zlá strava, bijú ich a podobne. Nie som si istá, čo sa stane. Ale nech sa deje čokoľvek, stále je Boh s nami a pomôže nám aj pri ťažkých chvíľach. Nezabudni na to, Anne. Ľúbim ťa sestrička," objala som ju okolo pliec a pobozkala na hlavu. ,,Aj ja ťa ľúbim, Kate. Si úžasná sestra," po líci jej stiekla slza, ale rýchlo si ju zotrela. ,,Idem pomôcť mame," povedala už veselšie a vybehla z mojej izby. Vzdychla som si, zobrala atrament a začala písať. 

Môj milovaný Jeremy!

Tvoj list ma veľmi znepokojil. Mám strach, že nás jedného dňa odvedú. Ale najmä sa bojím o Anne. Je taká mladá, má život pred sebou, nezaslúži si trpieť. Ach, Jerry, cítim sa tu bez teba tak smutno, opustene. Dúfam, že ten rok rýchlo ubehne. A veľmi mi chýbajú aj Will, Tom a ocko. Dúfam, že aj oni sú v poriadku. Povedz Williamovi, že Sophie naňho deň čo deň myslí, ako ja na teba. Je doňho až po uši zaľúbená. Dúfam, že sa konečne odváži povedať jej aj svoje city. Jerry, musíš sa čoskoro vrátiť, aby sme sa mohli vziať. A čo tvoja sestra? Ozvala sa ti z tej Ameriky? Pamätám si na ňu, boli sme kamarátky. Dúfam, že aj ona je v poriadku. Deň čo deň sa modlím za váš návrat. Pozdrav odo mňa ocka a bratov. Ľúbim ťa, snúbenec môj. 

Tvoja milovaná Kate

Keď som dopísala list, poslala som po Charlieho, nášho jediného posla. ,,Áno, slečna?" ,,Zober prosím ťa tento list, keď pôjdeš nakúpiť." ,,Áno, slečna Kate, a ak sa smiem spýtať, ako sa má pán Jeremy, váš otec a vaši bratia?" ,,Ach, Charlie, majú sa zle. Hitler je dosť krutý, začal zatvárať ľudí do koncentračných táborov, ani nevieme, čo tam s nimi robia."  Charlie prikývol. ,,To je strašné, slečna. Veď môžu aj vás tam zobrať. Och, kedy sa skončí táto vojna?" vzdychol si. ,,Ak dovolíte, pôjdem." ,,Áno, choď a ďakujem," povedala som a v očiach sa mi zaleskli slzy. Charlie mi bol ako otec, keď tu ocko nebol. Veľmi som ho mala rada. Už som mu niekoľko krát hovorila, nech mi tyká, ale on nechcel. Vstala som, prezliekla si šaty, a šla von. Vonku ma privítala naša fenka Bella, pohladkala som ju a šla do stajne. Neboli sme práve najbohatší, ale vlastnili sme štyri kone, každý súrodenec mal svojho vlastného. Osedlala som si svoju Lady a vysadla som. Keď som vychádzala, stretla som Anne. ,,Ach, Katy, môžem ísť s tebou? Nudím sa." ,,Tak poď, dáme si preteky, čo ty na to?" ,,To bude úžasné," potešila sa Anne a osedlala si jej kobylku Iskru. Určili sme si cieľ a vyrazili sme. Vždy som nechávala Iskru vyhrať, ale dnes som Lady popohnala, vnútri vo mne to vrelo. ,,Vždy necháš Iskru vyhrať, čo sa teraz stalo?" mračila sa Anne. ,,Dneska nemám dobrú náladu. Nemusíš stále vyhrávať," zaškerila som sa. ,. Anne pokrčila plecami.  ,,Viem, že stále myslíš na Jerryho. Veľmi ho ľúbiš, však?" ,,To áno," pousmiala som sa a spomenula si, ako sme sa zasnúbili. V teň deň som mala na sebe svoje najkrajšie červené šaty. Jerry mi povedal, že pôjdeme do opery. Pred budovou si kľakol a požiadal ma o ruku. Bola som taká šťastná. Veď, čo by nás mohlo rozdeliť? O pol roka na to prišiel ten povolávací list. Život sa nám otočil o 180 stupňov. Zastavila som Lady a sadla si na peň stromu. Anne otočila kobylu a cválala domov. Sestrička vie, kedy chcem byť sama. Znova som sa rozplakala. Ach Bože, prečo musí byť život taký ťažký? Vtom som za sebou začula kroky. Nastražila som uši a keď som sa otočila, premkla ma hrôza. Predo mnou stáli traja nemeckí vojaci. Jeden ma úplne hltal očami. Zatočila sa mi hlava. Ten Nemec ma chytil okolo pása. Snažila som sa vyslobodiť a vykríkla som. Vtom mi strelil zaucho a skríkol na mňa niečo po nemecky. Strnula som. Nemalo zmysel brániť sa. Zviazali mi ruky a vyložili ma na koňa. Nevedela som, čo so mnou bude, len som sa v duchu modlila. ,,Pane, daj mi silu prežiť nasledujúce dni."