Padawanka

Dvanásta kapitola

Nasledujúce tri týždne bol Ben spokojný a šťastný. Postupne prestával myslieť na pomstu.

Tá žena si však zaslúžila malú pripomienku toho s kým si začala. Preto sa postaral o to, aby bol jej život o niečo ťažší. Pomocou osoby, od ktorej to ona najmenej očakávala.

Pár dní strachu zrejme prispeje k tomu, že sa viac bude zaujímať o svoje vlastné šťastie než o to, ako znepríjemniť život jemu.

Omnoho viac sa však zaujímal o výuku svojej malej padawanky a o ich nateraz pomer pokojný život.

Rey pomaly napredovala v základoch ovládania sily, bola na svoj vek na pomerne dobrej úrovni aj čo sa týkalo bojových a obranných inštinktov.

Ben sa snažil dať jej toho, čo najviac, no zároveň jej dopriať aj voľnosť, aby mohla byť aj dieťaťom, ktoré sa smie bezstarostne hrať.

Rovnako ako aj teraz, kým on opravoval menšiu závadu v strojovni a snažil sa nájsť kľúč, ktorý by poslúžil na zatiahnutie posledného ventilu, nechal Rey, aby sa zatiaľ hrala s BB-7.

Ukázalo sa, že bude potrebovať menší nástroj, ktorý si nechal hore v zadnej časti.

Preto rýchlo vyšiel hore po rebríku a ťažký príklop nechal otvorený, lebo sa tak či tak plánoval hneď vrátiť späť.

Prešiel do zadnej časti a chvíľu sa prehraboval v nástrojoch, medzi ktorými by mal byť aj príslušný komponent.

Prestal, keď pocítil niečo znepokojujúce, čo ho doslova prinútilo vrátiť sa späť k príklopu. Zdalo sa mu, akoby niečo zovrelo jeho srdce a on nemohol voľne dýchať.

„Pozor, Rey, už ani krok."

V poslednom okamihu stihol zabrániť nebezpečnému pádu. Rey mala už jednu nohu takmer nad príklopom, ktorý si zrejme nevšimla.

Pomocou sily ju udržal nad ním a hneď ju aj nechal bezpečne klesnúť ďalej od neho.

Cítil niečo zvláštne, akoby sa jeho sila spojila s tou jej. Bol zrazu silnejší, videl a cítil toho omnoho viac než predtým. Vrátane jej vlastného strachu.

„Ben!" hlesla znepokojene. „Nevidela som to tam, naozaj nie."

„Už je dobre, všetko je v poriadku."

Pád do príklopu by jej veľmi ublížil, a dosť sa aj zľakla, keď pod sebou na istý čas zazrela tú tmavú hĺbku.

Vedel, že ak chce, aby sa stala bojovníčkou, nemal by ju utešovať, vždy, keď sa jej niečo stane, no nedokázal ovládnuť ten pocit, že ho práve teraz potrebuje asi najviac.

Vzal ju do náručia a odviedol preč zo skladovacích priestorov. Rey sa oňho pohodlne oprela a chvíľu sa ho pevne držala. Stále sa cítil tak silný, ako nikdy predtým, no vnímanie sveta bolo až príliš intenzívne.

Prial si prestať sa hýbať a istý čas len sedieť a skúmať ten nový pocit.

„Čo je to?" opýtala sa Rey, keď si sadol a posteľ a stále ju držal pri sebe, ako tú najvzácnejšiu bytosť.

Nechala ho, aby ju objímal a tisla sa k nemu ešte viac než predtým. Ich puto bolo práve teraz aktívnejšie než kedykoľvek predtým.

„Pomocou nášho spojenia, zrejme môžeme spojiť svoje sily, doslova. No je to pre nás ešte nové a zvláštne."

„Aj počas boja, keby nás niekto napadol?"

„Zrejme, áno."

Ben sa snažil to aspoň čiastočne kontrolovať a nedovoliť samému sebe priveľmi sa upnúť na jej vlastné pocity a spomienky. Niečo také ešte nikdy predtým nezažil a čiastočne ho to vydesilo. Nechcel, aby to aj Rey tak cítila tiež.

„Ale nikomu to neodporúčam, ani keby sa nám to vtedy nepodarilo."

Bol pripravený Rey chrániť aj za cenu svojho vlastného života. Počas tých týždňov, ktoré prišli po ich stretnutí, si bol čoraz istejší tým, že sa preňho postupne stáva všetkým, čo potrebuje.

„Ani ja, lebo tebe nikto ublížiť nesmie, Ben to nedovolím."

Cítil ako mu dala viac svojej sily. Podvolil sa tomu pocitu a nechal silu voľne prúdiť.

Potom pominuli tie počiatočné zvláštne pocity a on sa prestal pokúšať ich spojenie v sile ovládať.

Nechal ho voľne plynúť, postupne sa stiahli späť do úzadia a ich puto bolo opäť rovnaké ako ten pocit, na ktorý bol už predtým zvyknutý.

Uvedomil si, že Rey stále sedí na jeho kolenách a on ju pomaly opäť pohladkal po vlasoch, krku, pleciach a chrbte. Jej telo sa postupne uvoľnilo a zbavila sa nepokoja spojeného s tým, čo sa predtým takmer stalo.

„Máš pravdu, je to zvláštne, ale ja som rada, že máme naše puto. Je to náš domov. Pre nás oboch."

Pohodlne sa oňho oprela a on ešte nejaký čas dovolil, aby ostala pri ňom.

To, čo povedala naňho veľmi zapôsobilo, no nechcel jej priamo povedať, čo si o tom myslí on.

Napokon ju pustil, no zdalo sa mu, akoby cítil tú stratu intenzívnejšie než by mal.

Rey sa preto k nemu vrátila a ešte nejaký čas ho držala za ruku, kým ten pocit pomaly nebol oslabený jej ďalšími slovami.

„Možno preto, že ťa ľúbim, najviac na svete Ben. Možno preto je to puto teraz také nové a zvláštne."

Nedokázal jej na to nič povedať, aspoň nie teraz. Len čakal na to, kedy prestane byť v rozpakoch.

Nevedel či si jej lásku vôbec zaslúži, podľa toho, čo videla vo svojich víziách tak zlyhal a stratil samého seba.

No ona bola pri ňom. Nedokázal sa vzdať toho pocitu, čo v ňom vyvolalo zvláštnu zraniteľnosť, ktorej sa on sám obával asi najviac.

Napokon vstal vrátil sa do skladu a opravil poruchu, s ktorou sa tak dlho zaoberal.

Chcel to mať za sebou čo najskôr, aby náhodou nedošlo k ďalším komplikáciám.

Keď sa vrátil späť do riadiacej časti, Rey sa o niečom práve zhovárala s BB-7, ktorý ju viac než ochotne počúval.

Zvuk jej hlasu mu pripomenul všetko to krásne, čo v posledných dňoch vďaka nej zažíval.

Zdalo sa mu, akoby sa aj jemu vrátili späť tie okamihy, ktoré tak veľmi potreboval prežiť predtým.

Konečne mal dôvod na to, tešiť sa na každý nový deň.

Rey bola preňho viac než člen rodiny, viac než osobou, s ktorou zdieľa puto v sile. 

***

Popoludní sa pozreli na jej meč, ktorý bol už pekne rozrobený. Ben chcel, aby Rey sama pochopila spôsoby konštrukcie a naučila sa, ako si meč postaviť podľa svojich vlastných nárokov. Pomáhal jej pritom ako najlepšie vedel a výsledok už takmer ležal pred nimi.

„Je krásny," potešila sa Rey, keď si Ben nasadil rukavice a pomohol jej ho prvýkrát spustiť.

„Musím ťa naozaj pochváliť, že si sa veľmi snažila. Skvelá práca, Rey."

Opatrne jej ho vložil do rúk. Už spolu prebrali všetky pravidlá a Rey vedela, akým spôsobom by ho mala držať.

S bojovou palicou sa jej darilo pomerne dobre, na meč bol ešte čas, ale chcel, aby na chvíľu držala v rukách výsledok ich spoločného úsilia.

Keď bol meč opäť bezpečne vypnutý, Rey ho z vďaky pobozkala na líce.

Jej bozk preňho znamenal viac než akákoľvek iná odmena. Bol to úprimný prejav jej radosti a náklonnosti, ktorý Ben považoval za ten najkrajší dar.

Zdalo sa mu, akoby opäť niečo pocítil, no bolo to možno len nejaké zviera, ktoré sa rozhodlo priblížiť k lodi.

Zatiaľ ešte netušil, že ich už dlhší čas pozorovala  tmavá postava, ktorá sa stiahla ďalej do úzadia, aby ostala chránená pred ich zrakom.