Padawanka

9. kapitola

„Naozaj nemôžem ísť s tebou?" opýtala sa ho Rey najmenej po tretí raz. Dívala sa pritom naňho spôsobom, ktorému sa len veľmi ťažko dalo odolať.

Bola tak odzbrojujúco roztomilá. Nemohol si pomôcť. Práve teraz v nej videl len malé dievčatko, ktoré potrebuje jeho lásku a starostlivosť viac než ktokoľvek iný.

Počas toho nasledujúceho rána cítil, že nie je veľmi ďaleko od úplnej prehry.

Bolo mu ľúto, že ju nemôže vziať so sebou, no ešte sa mu nepodarilo zúčtovať s tou ženou. Prial si, aby ich teraz nevideli spolu na miestach, kde by mohol vzniknúť konflikt a Ben by ho určite nedokázal riešiť mierovou cestou. Niečo také vzhľadom na to, čo ich spájalo nebolo vôbec možné.

Potreboval viac času, aby sa na Jakku porozhliadol a našiel to najlepšie možné riešenie. Ešte si nebol celkom istý, ako zabrániť tomu, aby horšia stránka jeho povahy nad ním neprevzala moc. To považoval až za finálne riešenie opäť sa priblížiť k tomu, aby sa stal ním.

„Mrzí ma to, maličká, ale bude lepšie, keď dnes ostaneš tu. Ešte sme sa celkom nezbavili tvojej niekdajšej opatrovníčky, bude lepšie, ak v meste nevzbudíme pozornosť. Nezdržím sa dlho, len získam tie súčiastky a vrátim sa späť, čím skôr."

„Ja vlastne som ti ešte niečo neukázala, teda. Niečo som našla, keď som bola naposledy s BB-7. Môžeš to použiť na výmenu, určite je niečo z toho aspoň čiastočne cenné."

Rey na chvíľu odbehla dozadu a potom sa vrátila s akýmsi príveskom a niečím, čo mohlo byť pokojne po určitých úpravách znovu rukoväťou svetleného meča.

Nebol nadšený tým, že niečo také urobila, ale čiastočne to vyriešilo jeden z jeho problémov. No nechcel jej to ani vyčítať. Urobila len to, čo považovala za správne.

„Tvoje veci si zatiaľ ešte necháme, dobre. Práve túto súčiastku budeme potrebovať na vyrobenie tvojho svetelného meča. Kým sa nevrátim mohla by si si pozrieť záznam ohľadom svetlených mečov a ich výroby. A takisto aj vybrať farbu, ktorú by si chcela mať. Mám pár kryštálov, ktoré ti hneď dám."

Bol to zároveň spôsob, ako ju presvedčiť, aby ostala v lodi. Preto jej hneď aj zložil k nohám, krabicu v ktorej sa nachádzali kryštály a ešte pár iných tréningových vecí.

Ubezpečil sa o tom, že vo vnútri nie je nič nebezpečné s čím by sa mohla zraniť.

Vedel, že Rey bude časom potrebovať meč, no tieto súčasti sa zháňali dosť ťažko a on nemal dostatok materiálu na vyrobenie novej.

Rey prijala túto novú úlohu s nadšením. No stále bola znepokojená jeho odchodom.

Akoby sa opäť bála, že by ju mohol opustiť, aj keď to vzhľadom na okolností nedávalo zmysel.

Rukou sa dotkol jej vlasov, bolo to len jemné pohladenie. A cez puto jej dal najavo, že aj on si želá, aby sa čím skôr vrátil späť k nej, a to ešte ani vôbec neodišiel.

„Všetko bude v poriadku. Skôr než si vyberieš vhodnú farbu, budem už späť. Sľubujem."

„Dobre, tak ostanem tu a niečo nájdem. Ben."

„Výborne, maličká."

Rey sa k nemu na chvíľu privinula a istý čas jej trvalo, kým sa ho pustila.

Strach z jeho straty bol zrejme ešte stále až príliš silný. Nebolo na tom nič zvláštne, keď práve ona prežila jednu z tých najhorších strát príliš skoro.

***

Po Benovom odchode sa Rey usadila k jednému z monitorov, na ktorom sa spustil záznam. Videla akúsi mladú ženu, ktorá jej ukázala niečo, čo vyzeralo skutočne fascinujúco. Bol to meč, ale nie obyčajný.

Pripomínal jej lúč farebný lúč svetla na ktorý sa nedokázala prestať dívať. Meč, ktorý videla bol prekrásny. Tento mal fialovú farbu a v rukách tej mladej ženy vyzeral skutočne hrozivo a elegantne zároveň.

Uvažovala nad tým akú farbu môže mať ten Benov. Dosiaľ ho ešte nevidela zblízka, netušila, že môže mať takú peknú farbu.

Žena hovorila o jeho konštrukcii, ukázala jej ho v rôznych fázach výroby.

Rey to všetko pozorne sledovala, vrátane konečnej úpravy a vloženia kryštálu.

Bol to zaujímavý, no čiastočne nebezpečný proces. Potom videl aj krátku ukážku bojovej techniky.

Keď záznam skončil, sklonila sa ku krabici a snažila sa vybrať si kryštál, ktorý by sa jej mohol najviac páčiť. Niečo čo by ju už na prvý pohľad oslovilo.

„Našla jeden modrý, zelený a takisto aj fialový ako na tom zázname, no najviac ju to priťahovalo k modrému."

Celkom na spodku však uvidela aj jeden červený. Ten mal tiež veľmi peknú farbu.

Držala v jednej ruke modrý

***

„Kam sa tak ponáhľaš?" mladá žena, ktorú stretol neďaleko dokov, ho zrejme sledovala.

Nepáčilo sa mu a mal v úmysle jej to dať okamžite najavo. Súčiastky získal pomerne ľahko, omnoho ťažšie bolo zbaviť sa jej.

„To ťa nemusí zaujímať. Čo odo mňa chceš?" v jeho hlase bol chlad a jasné varovanie.

„Si príliš pekný, na to aby si patril k miestnym. Ako nejaký princ."

Natiahla k nemu ruku, s prsteňmi a pohladila ho po tvári. Zdalo sa mu, akoby pocítil niečo, čo by mohlo byť silnejšie než jeho odpor k tunajším ľuďom.

„Teba to nemusí zaujímať. Ak ma budeš aj naďalej sledovať, nedopadne to s tebou dobre."

Chcel ju od seba odtisnúť, no nedokázal to urobiť, hneď. Jej pohladenie postupovalo nižšie a nižšie.

Dosiaľ kvôli nej zrejme čelil tej najťažšej skúške. Nebol už Jedi, mohol si robiť čokoľvek, čo sa mu len zachcelo, no pocítil výčitky, hneď ako sa ho dotkla.

Myslel na Rey, na to, že ho čaká a bojí sa oňho. No časť z neho nedokázala prestať cítiť odozvu toho prekliateho dotyku. Začínal chápať, prečo sa Jediovia tak veľmi obávajú istých vášní.

Pozbieral všetku silu, ktorú v sebe našiel a vymanil sa z jej zovretia.

„Už ma viac neprenasleduj, toto je posledné varovanie."

Odsunul ju na bok a pokračoval ďalej vo svojej ceste. Počul ešte ako za ním zakričala: „Nabudúce ťa tak ľahko, nepustím, Jedi."

Očividne nevedela s kým si to práve začala. Mohla veľmi trpko oľutovať to, že v ňom prebudila tento druh pocitov.