Padawanka

Jedenásta kapitola

Prechádzala dlhou tmavou chodbou, ktorá akoby sa ani len nikdy nemala končiť.

Rey cítila len chlad, ktorý rozochvel celé jej telo, keď sa napokon pomaly blížila k východu.

Prvé čo uvidela, bol muž v tmavom odeve. S dlhšími vlnistými vlasmi.

Bol obrátený chrbtom k nej a díval sa kamsi za obzor. Rey sa nedokázala ani len pohnúť.

Dostať sa k nemu bolo zrazu nemožné, hlavne potom ako uvidela ženu, ktorá sa na muža istý čas len dívala, v jej rukách bola palica s dvoma koncami.

„Majster, viem, že som zlyhala. No len vy máte právo ma potrestať."

Meč-palica dopadla k jej nohám a zanechala za sebou dosť prenikavý zvuk, ktorý podnietil muža k tomu, aby sa otočil k nej.

Podobal sa na Bena, ktorého Rey poznala, no jeho oči boli chladné. Už sa k nemu nechcela priblížiť, bola rada, že môže zotrvať na svojom mieste a len ho z bezpečia sledovať.

„Potrestať ťa?" zopakoval spôsobom, po ktorom jej naskočili zimomriavky a ešte viac ustúpila.

Žena sa však nepohla, so sklonenou hlavou čakala na rozhodnutie svojho majstra.

„Áno, majster. Viem, že to čo sa stalo je neodpustiteľné. Postavila som sa na odpor Najvyššiemu vodcovi, no jediný, koho vždy uznávam a vždy aj budem ste len vy, veliteľ Ren. Jediné čo ma zaujíma, je váš názor."

Rey videla ako muž, ktorého tá chladná žena oslovila veliteľ Ren pristúpil k nej a objal ju.

V jednom okamihu sa jej zdalo, akoby sa jej tvár na okamih rozjasnila, keď ju pevne držal v objatí a ona si mohla konečne aspoň na chvíľu oddýchnuť. Potom sa však opäť stiahla späť do temnoty.

Rey videla ako sa dotkol jej brucha, len veľmi opatrne a jemne.

„Ste v poriadku? Nič sa vám nestalo?"

„Sme v poriadku, majster, zatiaľ. No len od vás záleží či to tak aj ostane."

„Nezlyhala si. To, čo si urobila nikdy nebudem považovať za chybu, Najvyšší vodca sa tentoraz mýli. Patríte ku mne, obaja."

Žena položila ruku na tú jeho. Zotrvávali v milujúcom objatí, ktoré Rey postupne prinútilo prestať sa ich báť.

Rey sa zdalo, akoby sa niekde blízko nich mihli tmavé tiene, ktoré sa pomaly približovali k nim.

Videla ako sa Ren rýchlo postavil pred tú ženu a aj do jej ruky sa vrátila tá zvláštna meč-palica.

Jednu ruku ponechala položenú na bruchu, akoby ho chcela chrániť.

„Odíďte a nechajte nás na pokoji. O tom, aký trest si zaslúži moja učeníčka rozhodnem len ja sám."

Temné tiene poslúchli a stiahli sa. Rey pocítila úľavu. Nikto im neublíži, sú v bezpečí.

Prebudila sa potom ako zachytila akýsi pohyb. Bolo to len BB-7, ktorému sa podarilo naraziť do z políc. Našťastie nedošlo k žiadnemu poškodeniu. Očividne bolo ešte nutné doladiť pár detailov.

„Ben, kedy som vlastne zaspala?" opýtala sa svojho učiteľa, ktorý opatrne obrátil k sebe BB-7 a urobil ešte pár zmien.

„Odniesol som ťa do postele, hneď potom ako si dokončila svoj účes."