LOV

6. kapitola

čas - 23:48

Hnusné, čierne mračná vyplnili celú oblohu, ako pohár rozliatej vody. Dažďové kvapky v hustých intervaloch dopadali na strechu McNamarovského sídla. Oblaky boli pretínané ostrými bleskami, nasledované silnými údermi hromov, ozývajúce sa po celom panstve.

"Dobre, takže ideme po zbrane," zopakovala Lilly. „Asi by bolo dobré rozdeliť sa. Čo vy na to?"

"Nebol by to zlý nápad. Keď sme viacerí, automaticky sme väčší terč," povedal James logicky. „Takže, áno, rozdelíme sa."

"No tak, kto pôjde kam a s kým?" spýtal sa nezaujato Kyle.

"Tak dnu by sme mohli ísť ty, ja, Lola a Lilly," rozmýšľal James nad možnosťami. „Cristi je zranená, len by nás spomaľovala, no a Rose..." pohliadol na hnedo-vlasé dievča, ktoré sedelo schúlene pri kmeni stromu s roztrasenou perou. Od zistenia pravdy a jej zrútenia v dome pána Jonesa, neprehovorila ani slovo.

"A kam potom pôjdeme my traja?" vstúpil do plánovania David, ktorému sa o plece opierala zmorená Cristi.

"Mali by ste sa schovať... Nie je za sídlom skleník?" spýtala sa Lola.

Odpoveďou jej bolo tiché súhlasné zamrmlanie.

"Tak vy traja pôjdete tam a počkáte na nás, kým prídeme," povedala napokon Lilly.

Všetci napokon súhlasili s plánom a rozhodli sa, že sa pustia do zháňania zbraní, čo najskôr, no v tom preťal oblohu ligotavý blesk a hneď za ním hrom, ktorý bol oveľa hlučnejší ako rana z delobuchu.

"Do frasa..." povzdychol si James.

Spomedzi koruny stromu sa predral hustý dážď, dopadajúc na ich hlavy. Na zemi sa začali vytvárať mláky a husté blato.

"Tak toto nie je najlepší začiatok," oznámil Kyle.

"Nehovor. Nikto si to nevšimol," odbil ho James.

"Ľudia, asi pôjdeme, čo vy na to?" 

"Áno, pôjdeme. Tak teda vidíme sa... Dajte na seba bacha, jasné?" povedal James.

"Dáme," odpovedal mu David a potľapkali sa navzájom po ramene.

"Tak teda poďme."

.                          .                        .

"Kurva!"

Callum Mcnamara tresol päsťou po starobylej komody, ktorej hrana sa pod náporom sily roztrieštila.

"Zlatko, prosím, upok..."

"SKLAPNI!" vyskočil na svoju manželku, ktorá stŕpla na mieste. "Všetci držte huby!" spražil časť svojich príbuzných pohľadom.

Nie všetci členovia rodiny boli totiž v salóne. Alexander a Charlotte chýbali.

V miestnosti nastalo hrobové ticho. Bolo počuť iba kvapky dažďa udierajúce do okien.

"Kurva, viete vôbec, čo sa deje?!"

Callum síce zo sily hlasu povolil, avšak tón ostával naďalej neprístupný a ostrý, ba až nepriateľský.

Michelle silno zaťala päste dokopy, aby ju prešiel prichádzajúci hnev. Umelé nechty sa jej silno zaťala do kože, avšak bolesť len pomohla v utlmení hnevu. Zrazu sa prudko odpichla z miesta, prešla krížom cez červený salón ku stolíku, na ktorom bol alkohol. S ľahkosťou si dopriala niekoľko pohárikov.

Jessica medzitým s prekríženými nohami sedela v kresle. Na kolenách mala položenú svoju kušu, po ktorej prechádzala bruškami prstov, akoby hladkala po vlasoch malé dieťa. Pohľad mala zapichnutý do neznámeho bodu v priestore.

Gizel sedela v kresle hneď oproti. Otupenosť spôsobená alkoholom už opadla, no nevrlosť ju stále premáhala. Prstami rytmicky brnkala po operadle kresla. Jej postoj vyzeral, ako povestné ticho pred búrkou.

Situácia v salóne bola napätá ako struny na husliach.

"Taaak..." zatiahol Dominic, keď sa odrazil od steny, o ktorú sa dovtedy opieral.

Ihneď na ňom spočinuli štyri páry oči.

"Ak sa skončilo toto milé rodinné stretnutie... Už môžem ísť?" zaškeril sa.

Celá prítomná rodina ho prekliala pohľadom, až ustúpil o krok dozadu s rukami v obrannom geste.

"Ako je možné, že tie špiny ešte stále žijú?" precedil spomedzi zuby najstarší McNamara.

"Už bude polnoc," poznamenala Michelle.

Tik, tak.

Tik, tak.

Tik, tak.

Hodiny na stene odbíjali ďalšie a ďalšie sekundy. Dlhšia ručička odbila celú minútu a už si kradla z ďalšej.

Čas sa krátil.

"Za celých dvesto rokov sa nestalo," zvrčal Callum, "aby tá zver ešte po polnoci dýchala."

"A dlho už ani nebude," prehodila Jessica, "tak pokoj."

"Musíme ísť prehľadať záhrady." 

Každý z rodiny si niečo nepekné zašomral popod nos, Callum nahlas zahlásil:

"Ideme."

Všetci sa pohli z miesta, Gizel a Jessica vstali z kresiel. Callum si prehodil pušku cez plece, kým Michelle zovrela dlhú kosu v ruke. Dominic zamrkal sklenenými očami a prešiel do stredu miestnosti. Gizel sa bezmocne začala obzerať okolo seba.

"Doriti," zašomrala. Prstami pravej ruky si prečesala svoje dlhé blonďavé vlasy. "Musela som svoju zbraň nechať v kuchyni."

Celá rodina si zahryzla do jazyka, aby niečo neodvrkla. Samozrejme, vedeli, že Gizel sa v kuchyni opila a následne pohádala so svojím manželom. Jej opilecký, hysterický výstup nebol tajomstvom.

"Hlupaňa," zamrmlala Michelle.

"No dobre," snažil sa hovoriť trpezlivo Callum. "Jessica," oslovil svoju sestru, ktorá držala v rukách kušu, "daj Gizel svoju zbraň a ty si bež zobrať do Loveckého salónu ďalšiu. Ale rýchlo. Už nemôžeme strácať čas."

Jessica nestačila ani namietať a Gizel jej už vytrhla kušu z rúk. Chytila ju do svojich, namierila pred seba a pevne zovrela.

"Ako sa z toho strie...?"

Následne sa udialo niekoľko vecí.

Dvere do salónu sa roztvorili.

Šíp vystrelil, presvišťal vzduchom, načo nasledoval tlmený výkrik. Na drevenú podlahu dopadlo niekoľko kvapiek krvi.