The King [z.m.]

Darkness shields as much as it threatens

S očami doširoka otvorenými hľadela pred seba a hoci tušila, aký bude jej ďalší osud, nechcela si to pripustiť. Nechcela premýšľať nad tým, že skončí práve takto a toto sú jej posledné – doslova minúty – jej života.

            „Nechci, aby som ti tam pomohol.“ Povedal Zayn s netrpezlivosťou vpísanou v hlase a nešetrne ju strčil dopredu. Len tak – tak sa stihla zadržať, aby neprepadla priamo cez palubu do mora, hoci tak sa ju práve chystajú zabiť.

            Chcela niečo povedať. Namietnuť, že svoju smrť nemyslela až tak doslovne. Alebo možno aj myslela, ale netušila, že by to skutočne urobil  tak skoro bez toho, aby mala nejakú šancu uprchnúť. Chcela zomrieť napríklad v boji za svoju slobodu a nie takto.

            Prichytila sa dreveného zábradlia lode a postavila sa na drevenú latku, ktorá z lode vyčnievala nad vodou a pod váhou jej tela na nepríjemne zachvela. Vedela, že tam buď skončí sama alebo ju tam hodí jeden z mužov, ktorí ju teraz obkolesili a dobre sa pri tom zabávali. Bolo to pre nich skvelé divadlo a oživenie v dni, kedy sa nič akčné nestalo.

            Otočila sa za seba a videla Zayna, ako stojí a sleduje ju prižmúrenými očami. Ruky mal založené na hrudi a nevyzeral, že by sa chystal začať smiať a povedať, že to bol iba žart a má odtiaľ zliezť dole skôr, ako skutočne spadne do mora. Všetko to myslel vážne a ona sa práve toho desila. Práve toho, že nemal problém brať niečo také, ako smrť druhého človeka viac, ako iba vyhrážku. Bol to predsa zmysel jeho života, bolo to jediné, čo zrejme doposiaľ poznal a videl umierať už toľko ľudí, že pripraviť o život jedno bezvýznamné dievča, nebude až taký problém.

            „Myslel som si, že sa jej nechceš zbaviť tak rýchlo.“ Zamrmlal potichu Louis, ktorý sa postavil tesne vedľa Zayna s rovnako založenými rukami na hrudi. Celý čas pritom sledoval dievča, ktorej tmavé, nerozčesané vlasy, sa ešte viac zmotávali kvôli vetru.  

            „Veď ani nechcem. Mám v pláne ju len vystrašiť.“ Mykol ramenami. „Aby vedela, že nabudúce v tej vode skončí určite, ale s podrezaným hrdlom.“ Odvetil a Louis si mierne povzdychol.

            „Tak už to ukonči. Myslím, že mala dosť.“ Louis sa mierne zamračil, keď sledoval Lucianu, ako mierne nadskočila, keď na ňu Liam zvreskol, aby si pohla a skočila skôr, ako ju sotí. Prešla o pár krokov vpred a ocitla sa priamo v strede hrubej drevenej dosky, ktorá sa začala nebezpečne ohýbať nadol pod ťarchou jej tela.

            Nemala sa už vôbec čoho zachytiť. Jediné čo ju istilo, bolo drevo pod jej nohami, inak bola všade iba voda a vzduch, ktorý ju určite nezachráni.

            „Ešte chvíľu.“ Odvetil Zayn a so zadosťučinením sledoval, ako sa Luciana snaží balansovať na úzkej doske a darí sa jej to iba vďaka svojmu malému telu.

            Bolo očividné, že si to Zayn užíval, hoci by sa oveľa radšej zaobišiel bez celého tohto divadla. Ak by nebola prehnane odvážna – alebo možno iba hlúpa – tak by mohlo byť aj pre ňu všetko jednoduchšie. Bez vyhrážok, bez príliš hrubého zaobchádzania.