The King [z.m.]

A child of the sea

Všetko sa opakovalo. Všetko, čo som pred dvoma dňami zažila bolo späť a oveľa horšie. More akoby bolo na Zaynovej strane a nechcelo nič iné, ako potopiť rybársku loď s nevinnými ľuďmi, ktorí za nič nemohli. Chceli jej pomôcť a teraz za to zaplatia životom. Nedokázala odhadnúť, ako sa Zayn dostal nepozorovane na palubu alebo možno bola iba príliš zamestnaná tíšením svojej paniky, aby ho videla prechádzať zo svojej lode na túto. A taktiež nepostrehla moment, kedy sa na palubu dostal zvyšok Zaynovej posádky. Jedno bolo jasné, neprišli vyjednávať, neprišli sa rozprávať, ale prišli brať životy. 

S hrôzou v očiach sledovala, ako bez problémov jeden muž prebodne šabľou druhého a absolútne pri tom nemrkne. Bolo hrozné počúvať krik nevinných a pritom vedieť, že nemajú šancu na zmilovanie. 

"Prosím, nezabíjaj ich." zašepkala Luciana prosebne, ale nedúfala, že sa osoba stojaca za ňou poslúchne jej slová. Bol predsa známy svojou krutosťou. Ale neostávalo jej nič iné, iba začudovane vydýchnuť nahromadený vzduch v pľúcach, keď skutočne vydal rozkaz, aby sa posádka stiahla a vrátila sa späť na palubu. 

V otupení zmyslov takmer nedokázala rozpoznávať nič okolo seba. Na mysli mala iba to, že hoci nejakí ľudia o život prišli, väčšina ich pre dnešok zostane nažive a mezdi nimi aj Alvar mladší, ktorý sa krčil v kúte, palicu mal pred sebou a so zamračenou tvárou sledoval, ako Zayn nesie Lucianu na palubu svojej lode. Aj túto skutočnosť si uvedomila príšliš neskoro, inak by sa jeho rúk snažila striasť, hoci by to nemalo takmer žiadny význam. Vždy by ju jeho sila prevážila. 

Usadil ju takmer do stredu paluby, kde si okamžite pritisla nohy k hrudi a tvár zaborila do kolien. Bola späť a akosi sa cítila v ešte väčšom ohrození ako predtým. Ako je možné, že prežil? Ako je možné, že prežila jeho posádka? Ako je možné, že jeho loď vyzerá nepoškodená? Mala veľa otázok, ale ani jednu sa neopovážila vysloviť. Príliš sa bála odpovedí. 

"Drahá, hádam si nechceš nechať ujsť divadlo." Zayn pri nej čupel, obe ruky mal položené na jej úzkych ramenách, akoby sa pripravoval na smrtiaci chmat, ktorým by ich zlomil a ústa mal príliž blízko jej lícu. 

Zodvihla hlavu a s očami plnými nepreliatých sĺz sa na neho nechápavo zadívala. Nič nepovedal, iba sa usmial a ukázal smerom pred nich. Smerom k rybárskej lodi, ktorá bola ďalej, ako pred pár minútami. Nevedela, aké divadlo mal Zayn na mysli, ale mohla očakávať niečo zlomyselné a kruté. Vtedy  by ju možno pohľad na spomínané "divadlo" toľko nešokoval. Keby nesedela, isto by sa jej ťarbavé nohy podlomili. 

Vždy bola učená, aby uvažovala racionálne a nikdy neverila na mágiu, čary alebo niečo nadprirodzené. Nemala sa nechať zlákať na takéto chodíčky. Avšak to čo videla, sa nedalo logicky vysvetliť. Aspoň jej mozog v momentálnom stave to nedokázal. Rybárska loď sa s obrovským prasknutím prepadla. Prepadla sa pod hladinu mora, ktorá pár sekúnd na to zostala úplne nehybná. Takmer ani nežblnkla, čo bolo neuveriteľné pri pomyslení na to, že ešte pred pár minútami bolo more bujarejšie, ako počas hurikánu. 

Nedokázala si vysveliť, čo to mohlo spôsobiť. Skutočne za tým boli čary? Ale tomu nechcela uveriť. Pravdou je, že more je plné záhad a je neprebádané. Preto by nebolo čudné, ak by pod jeho hladinou žili bytosti, ktoré by mali moc strhnúť veľkú loď pod hladinu. 

Vzlyky sa jej takmer okamžite začali drať z hrdla, ale slzy neprichádzali. Bol to žalostný nárek a krik niekoho, kto práve stratil poslednú nádej a bol vystrašný do morku kostí. "Ššššš." ozvalo sa jej pri uchu a ruka ju začala hladiť po vlasoch. Zaynova ruka a zaynov hlas sa ju snažil tíšiť. Ale nie z dobroty srdca, ale z krutosti. Vysmieval sa jej a potešený úškrn z tváre mu stále nemizol. Tešilo ho, že ju dostal na kolená. Teraz už určite a bol si istý aj tým, že jednanie s ňou bude oveľa jednoduchšie. Nebude musieť plytvať svoju energiu na bezduché vyhrážky, ale možno si konečne sama uvedomí, že nie je radový pirát, ktorého možno obalamútiť. Pretože prežije všetko.