Bad detection

383 24 6
                                    

,,Nič sa nestane ak TY zostaneš s nami.Inak neručím za následky.Rozumeli sme sa?"zavrčal podràždene chlap,ktorý ho držal zo vzduchu.Prikývol.No vedela som,že klame.Natoľko som ho už poznala.No stàle som neprišla na to,prečo chce odísť.Zatiaľ. ,,Fajn.To by sme mali...A teraz do práce,vy krysy lenivé."zatlieskal muž,ktorému patril prvý hlas.Asi bol ich nadriadený alebo také niečo.Všetci sa blížili ku kamiónu.Do riti!Po špičkách som prešla do predu pred kamión a skrčila sa za kapotu.Počula som vŕzgavý zvuk.Otvorili 'dvere' vzadu na kamióne.Opatrne som nakukla zboku.Podávali si kartónové krabice.Čo v nich môže byť? ,,Šéf by nám mal zvýšiť platy."začal jeden kratšiu debatu. ,,To hej.Nevie aké je to riskantné?" ,,Očividne ho to nezaujíma." ,,Je to jeho koks nie?Malo by ho to zaujímať."Rukou som si prikryla ústa,aby som nevykríkla.Ani vo sne by mi nenapadlo,že Ryan je niečoho takého schopný.Vyzeral byť.... iný.Vidím,že som sa zmýlila.Opäť. ,,Prestaň mudrovať..A makaj.Chcem ísť konečne domov."Ten druhý niečo zafrflal a ďalej odnášal krabice do čiernej dodávky.Počítala som krabice.Napočítala som ich 50...a keď si predstavím koľko balíkov toho hnusu je v každej z nich.Striasla som sa.Pomaličky som sa začala vzďalovať.Keby šli nastúpiť do kamiónu,zbadali by ma.Presúvala som sa k jednému autu za druhým.Až kým som bezpečne stála na konci ulice vydýchla som si a konečne sa vystrela.Pridala som do kroku a zamierila na ihrisko,ktoré som si všimla cestou sem.Sadla som si na húpačku a hlavu si schovala do dlaní.To sa úplne všetko okolo mňa musí pokaziť?Prečo?Čo som komu urobila? Zhlboka som vdychovala chladný večerný vzduch a snažila sa upokojiť.Keď sa mi to ako-tak podarilo vytiahla som z vačku telefón a zavolala mu.Zdvihol to okamžite. ,,Cath?Čo sa deje,keď voláš tak neskoro večer?" ,,Keď je tak neskoro ako vravíš,ako to,že si mi to zdvihol?" ,,Čo sa deje?"spýtal sa zmätene. ,,Príď na ihrisko neďaleko štadiónu.."a zrušila som hovor.Som strašne zvedavà ako dlho mi to bude zatĺkať.....

Keď prišiel prechádzala som sa tam a späť.Bola som nervózna.Čo keď sa dozvie,že viem jeho tajomstvo mi ublíži?Nevedela som,čo mám od neho čakať.Chcel ma pobozkať na privítanie,ale uhla som sa. ,,Vysvetlíš mi,čo ti je?" ,,Áno...Je to tvoja chyba."prstom som mu strčila do hrude. ,,Moja?Čo som urobil?",,Nejde o to,čo si urobil...ale čo robíš."Zarazil sa. ,,Čo robím?" ,,To mi povedz ty!"založila som si ruky na prsiach a tvrdo mu pozerala do očí. ,,Neviem o čom hovoríš." opätoval mi pohľad. ,,Tak ja ti to poviem....Čo máš s drogami?" Začal sa smiať.Človek by mu uveril,že neklame a že sa mu to len zdalo.Keby som si nevšimla ako zaťal päste... ,,Na to si ako prišla?"Mysli.Mysli..Nemôžeš mu predsa povedať,že si ho videla.Vyzeralo by to,že si ho špehovala.A to by si moc myslel.Chlapci si moc namýšľajú... ,,Moja teta sa priatelí s jedným chlapom,ktorý to robí tiež.Zdôveril sa jej."A vtedy som vedela,že som ho dostala.Vyhrala som.Rukou si prehrabol vlasy. ,,Čo ti mám na to povedať?" ,,Pravdu."Nič.Ticho.Nevydal ani hláska.Fajn.Otočila som sa na päte a kráčala preč.Chytil ma za ruku.Nebola by ma zastavila.Vytrhla by som sa mu.Ale povedal ,,Dobre.",čo ma donútilo zostať.Vzdychol si. ,,Radšej si sadni."ukázal na lavičku v rohu.Pobrali sme sa tam a sadli si.Potom začal konečne rozprávať. ,,Vieš Cath,nemám nikoho...Rodičov nepoznám,vyrastal som v deckom domove.Keď som mal 7 utiekol som odtiaľ.Túlal som sa celé dni,nikto o mňa ani nezakopol.V noci som spával na kartónoch,ale častejšie na zemi.Raz ma našli čudní chlapi.Najskôr som sa ich bàl,no pomohli mi.Jeden z nich ma vzal k sebe.Zrazu som mal všetko.Býval som v krásnom dome,mal som všetko čo som chcel.Jedol som od ráno do večera.Učil ma ako sa skrývať,nebadane prejsť,premýšlať,musel som sa učiť bojové umenia a každý deň učiť...Nechápal som na čo to všetko,ale po čase som si zvykol a túto otàzku si viac neklàdol..."zhlboka sa nadýchol a pokračoval. ,,No keď som vyrástol,bolo čas splatiť dlhy..Zasvetili ma do ich práce.Spočiatku sa mi to nepozdávalo...Potom som to bral ako súčasť môjho života.Aj keď som splatil dlh, pokračoval som vtom ďalej...Cath ver mi prosím,ja nedrogujem...Len ho pomáham presúvať,to je všetko."Moja zlosť postupne opadla a vystriedal ju smútok a súcit.Akokoľvek som bola naštvaná,tieto situácie ma vždy dojali.Pevne som ho objala.Po líci mi stiekla slza.Nenávidím lúčenia. ,,Je mi to ľúto.Nezaslúžil si si taký život...Ale keď si mohol odísť,neodišiel si...A ja neviem,či sa môžem stýkať s niekym,kto má niečo spoločné s drogami.Prepáč."Vstala som a obrátila som sa.Nemohla som sa dívať do jeho smutných očí.V hlave sa mi vynoril kúsok z piesne:

Je koniec

Láska bolí....

To je ďalší človek,ktorému si ublížila.Založ si zoznam.Protivné povedomie.Ako by som aj bez neho nemala dosť problémov.Ale priznám sa,trochu mi to uľahčil...Nemusela som mu povedať,že je to kôli tomu,že milujem niekoho iného.Skryla som si ruky do vačku.Kráčala som pomaly.Domov som sa akosi neponáhľala.Vietor,ktorý som doteraz absolútne nevnímala,vial silnejšie.Tak strašne som si priala,aby odo mňa odvial všetko zlé......

Suspensive (Sk- Zayn Malik)Where stories live. Discover now