Suspensive (Sk- Zayn Malik)

NOOOOO!

Zayn:

Ráno som sa zobudil a bol som tak nesmierne šťastný...Neviete si to ani predstaviť.Cez závesy mi do izby presakovalo slabučké svetlo.Ale moja tvár žiarila, akoby ona sama bola slnkom.Bože ten je trápny...Poviete si.Možno som...A ČO!Viete, aj chalani majú city.Nevyzerá to tak, ale je to pravda.Milujeme, keď sme rozmaznávaní niekym, koho ľúbime.A ja som od Cath rozmaznávaný až až.Pripadám si ako v nebi.Ak mám kôli tomu byť trápny tak HOLD.A viete čo? JE MI TO FUK...Nezaujíma ma čo si o mne myslia.Hlavne, že som šťastný.... Do izby mi vpadol Niall. ,,Šmykaj dole na raňajky!Som hladný!...A chalani bez teba nechcú začať jesť." Zamumlal som niečo ako ,,Veď idem." ale myslím, že počul skôr ,,Hehihem." Navliekol som na seba triko a zišiel dole...

Po raňajkách som sa len válal v posteli.Nič sa mi nechcelo.Premýšľal som o tom, čo by som jej dal.Chcel som jej spraviť radosť.Minimálne takú, akú robí ona mne.Obliekol som si bundu a rifle a vyrazil som do mesta.Očami som prechádzal po výkladoch...až som to zbadal.Bolo to ono...vedel som to.Prosto som vedel, že sa jej to bude páčiť.Vošiel som dnu a o chvíľu zas vyšiel s úsmevom na tvári.Nemohol som sa dočkať, až jej to dám.....

Cestou domov som premýšľal o mnohých veciach.O tom ako som ju uvidel prvýkrát.O tom ako sme sa spoznali.O jej dotykoch.O sladkých bozkoch.O nej.O nás.Ako to bez nej prežijem, keď pôjdeme na turné alebo hoci aj na koncert.Žeby som ju brával so sebou??Nie.Nie.Strašne by ma rozptylovala....Tá predstava mi vyčarila na tvári úsmev od ucha k uchu.Otvoril som dvere a vošiel dnu.Chalani znova sedeli v obývačke a na niečo pozerali.Po špičkách som vyšiel hore do mojej izby a opatrne zatvoril dvere.Aby som rozptýlil svoju myseľ, zapojil som si slúchadlá do mobilu.O chvíľu ma hudba celého pohltila.Pohmkával som si a dakedy aj pospevoval...Veď som dáky spevák ne?? :D ...Pesničky plynuli jedna za druhou.Prepínal som rôzne žánre i rôznych umelcov.No zabudol som na čas.Niet divu.Hudbu milujem a neviem sa jej nabažiť.Keď môj zrak konečne spočinul na hodinkách, bolo už takmer pol piatej.Čože?Neverím, že som tak dlho počúval.To nie je možné.Alebo??Schmatol som darček pre Cath a vybehol von.Počul som tresnutie dverí.No, prežijú to.Spomalil som a krokom sa vybral k jej domu.Vietor mi fúkal do tváre a listy na stromoch šuchotali.Všimol som si, že je tu málo ľudí, aj keď tak celkom tma ešte nebola.Bolo to čudné.Kopol som do plechovky na zemi a pokračoval v ceste....

Keď som prišiel k jej domu najskôr som nič nezbadal.Keď som však podišiel bližšie, chcel som, aby to bol iba sen.Aby som sa zobudil a všetko by bolo fajn.Štipol som sa do ruky.Len pre istotu.Lenže nanešťastie sa mi to nesnívalo.Bola to skutočnosť.Najskôr som sa pozrel na darček pre Cath v mojej ruke a potom na tabuľu zapichnutú pred domom.Stálo tam FOR SALE. ,,Nieeeeeeeeeeeeeeeee.." kričal som z plných plúc.Klesol som na kolená. ,,Prečo Bože?Prečo??Čo som ti urobil??"bol som zúfalý.Prečo mi nič nepovedala?Zrak mi znova padol na malú krabičku v mojej ruke.Otvoril som ju.Pozeral sa na mňa prsteň.Chcel som ju požiadať o ruku......