Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Dream

Keď som prišla domov, ani som nepozdravila mamu a letela som do svojej izby. Nasadila som si slúchadlá a snažila sa vnímať hlas spevákov a to, čo mi chcú povedať. Lenže, absolútne som sa nedokázala sústrediť ani na hudbu a ani na text. Pred očami mi neustále prebleskovali dve hnedé oči. Orieškové. Čokoládové. Veselé a milé. Patrili k človeku, ktorý sa napriek tomu, že ma nepoznal, zachoval láskavo. To sa mi nestalo už strašne dlho. A presne to som si udala ako dôvod, prečo ich nemôžem dostať z hlavy. Je predsa jasné, že keď si ma konečne niekto všimne, bude sa mi páčiť... Alebo nie?

Nasilu som sa prinútila nemyslieť na nič. A prekvapivo sa mi naozaj podarilo zaspať.

*******

Všade naokolo bola tma. Nevedela som, kde som a či som tu sama. Nepočula som nič okrem svojho dychu a tlkotu môjho srdca... No zrazu sa neďaleko odo mňa ozvali kroky. Stíchli tesne pri mne. ,,Neboj sa Cathleen." povedal hlas. A len, čo to dohovoril, som presne vedela, komu patrí. Bol to ON. Ale čo tu robil?? Nechápala som tomu. A tak som len povedala. ,,Nebojím sa." Usmial sa. Nevidela som to, ale jednoducho som to vedela. Na moje rameno dopadla jeho ruka. Pomaly mi po ňom prechádzal až dole, no namiesto tepla z neho sálal chlad. ,,Nekrič." povedal mi a zvalil ma na zem. Dýchala som prerývane a plytko. Čo sa to tu deje? Čo chce urobiť?? V hlave mi vírilo veľa otázok. Všetky nezodpovedané. ,,Vieš čo sa tu deje, Cathleen??" zašepkal mi do ucha. Na krku som cítila jeho teplý dych. Ale z jeho hlasu mi prechádzal mráz po chrbte. Na sucho som preglgla. ,,Netuším." chcela som to povedať čo najnormálnejšie, ale vyšiel zo mňa len šepot. ,,Trošku si užijeme." zasmial sa. Bolo to trpké a bez života. V živote som taký chladný smiech nepočula. ,,Bude sa ti to páčiť." ...... ,, Prosím nerob to." zaskučala som. Úzkosť mi zvierala hrdlo. Akoby ma však ani nepočul. Pomaly mi cez hlavu preťahoval tričko a tváril sa ako kameň.. ,,Prestaň!!!" konečne som našla hlas. ,, Povedal som nekrič." zasyčal a pokračoval. ,,NIEEEEEE!!!!!"

*******

,,Nieeeee!!!!!!"

Prudko som sa zodvihla z postele a snažila sa lapiť dych, ktorý som mala ako po 100 metrovom behu. Pyžamo som mala do nitky premočené od potu a ešte teraz som sa triasla od strachu. Pokoj, Cath, bol to len sen. Nič viac. Iba sen. presviedčala som sa v duchu a rátala do desať, lebo počítanie mi vždy pomohlo spomaliť dýchanie. Túto metódu som už mala odskúšanú, keďže sa mi často stresová hladina dvíhala nad prijateľnú úroveň a ja som musela spomaliť.

Pozrela som na hodiny na stolíku. Bola 5 hodín ráno. Príliš skoro. Zvalila som sa na posteľ a ešte chvíľu rozdýchavala tú nočnú moru. Potom som zatvorila oči a pokúsila sa znova privolať spánok. No nešlo to. Nemohla som zaspať. Zamierila som teda do kúpeľne a vošla som do sprchy. Pustila som na seba prúd horúcej vody, a len tak tam stála. Nechala som vodu stekať po mojom tele a zmývať zo mňa škaredé výplody pani snov. Pod tlakom kvapiek som sa okamžite uvoľnila a so zatvorenými očami som si vychutnávala chvíľu pokoja.

Keď som asi po 10-tich minútach vyliezla von, zakrútila som sa do osušky, druhou som si vysušila vlasy a vybrala sa do kuchyne. Z mrazničky som vytiahla čokoládovú zmrzlinu (moju obľúbenú), vytiahla som si lyžicu a sadla som si za stôl. Pomaly som si zmrzlinu vkladala do úst a premýšľala. Čo ak je naozaj úchylák alebo sukničkár?? Veď doteraz sa moje sny vždy osvedčili...

Potriasla som hlavou, schovala zmrzlinu a šla naspäť do mojej izby. Sadla som si na posteľ a hľadela do blba. Len dúfam, že to tento krát nebude pravda.

Hi :) A som tu zas s ďalšou časťou... a s nočnými morami. Kto ich tiež neznáša?