Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Low blow

Pomaly som kráčala nocou a zrak som upierala na chodník.Stále som nemohla uveriť tomu, čo sa práve stalo.Žeby mi teraz Boh vynahrádzal všetky tie roky, čo som bola sama ako prst?? Inak tomu nerozumiem..Taký ako on sa nebavia s takými, ako som ja, ale s takými ako je Sarah a spol. Veď na mne nie je nič výnimočné... Som len obyčajné dievča, čo hľadá svoje miesto... A tak som premýšľajúc vkročila do parku. Už teraz mi chýbal, a to som nebola od neho ešte ani 5 minút.Rozhodla som sa teda, že mu zavolám.Už som chcela stlačiť 'volaj', keď mi cestu zatarasila dáka osoba.Keď som sa lepšie prizrela spoznala som Sarah.Vedela som, že sa začínajú problémy, a tak som stlačila 'volaj' a potom som mobil schovala do kabelky.Neohrozene som sa jej pozrela do očí, ale najradšej by som bola vzala nohy na plecia. ,,Tak ty malá suka.. znovu sa stretávame." povedala so zaťatými zubami.Nepovedala som nič.Iba som jej opätovala vražedný pohľad. ,,Ukradla si mi ho! Je môj iba môj!" to už kričala.Videla som, ako zaťala ruky v päsť. ,,To ja som sa s ním mala olizovať! To mne mal hovoriť, že ma miluje!A nie tebe!Ty malá mrcha!Otrasná zlodejka!Podvodnícka štetka!" ,,Tak to prrr Barbie" už ma fakt naštvala. ,,Za 1) Nebol, nie je a ani nikdy nebude tvoj. A za 2) Neviem kto z nás dvoch tu je väčšia mrcha." Ledva som to dopovedala a jej päsť skončila na mojom nose.Nato, že je blondína má poriadne ranu.Z nosa mi začala tiecť krv a možno som ho mala aj zlomený.Neviem.Ale každopádne jej rana bola taká silná, že som sa zatackala a skončila na tráve.Dopadla som medzi opadané lístie, až to zašuchotalo.A vzápätí nato ma kopla do brucha, až ma ohlo a potom utiekla preč.Ležala som na zemi v bolestiach a chcela som umrieť.Myslela som si,že to bude jednoduchšie.Že láska je nádherná.Možno je, ale nesie so sebou riziká.A ja už som nechcela viac trpieť.Už som trpela dosť. A toto bola posledná kvapka.Nie nebudem plakať.Nenechám sa zosmiešniť od plastovej čupky ako je ona.Zatvorila som oči a snažila sa dýchať.Lenže s každým nádychom či výdychom bola bolesť ešte horšia.Pred očami sa mi zahmlievalo.Všetko som videla rozmazane.Ale vtom... myslela som si, že som v nebi.Že za mnou prišiel anjel.Ale to sa mi už zahmlieval aj mozog.Bol to Dean.Ako to, že som ho nespoznala?? ,,Och bože Cath." vzlykal ,,Počuješ ma?? Povedz niečo!" ,,Zayn." šepla som. ,,Áno to som ja." láskyplne sa na mňa pozrel. Ale potom jeho pohľad vystriedal hnev. ,,Kto ti to urobil??" pobozkal mi dlaň a pritlačil si ju na líce.Pokrútila som hlavou.Znova ostrá bolesť.Zvraštila som čelo. ,,Zabijem ho! Ak ho nájdem..." ,,Nie." šepla som znova ,,Nemôžeš." ,,A on mohol?? Ešte sa ho zastávaš??" Po tvári mi stiekla slza.Slúbila som si, že nebudem plakať, ale.. už som ďalej nemohla.Všetko ma bolelo.Cítila som sa krehučká ako porcelánová bábika. ,,Nie prosím neplač..Prepáč." utrel mi slzu. ,,Nemôžeš zato." ,,Ale áno.Je tma.Mohlo ma napadnúť....A keď som zdvihol a nepočul nič len šumenie...Bál som.Strašne som sa bál." pobozkal ma na čelo.Jeho slová ma hriali pri srdci. ,,Poď, vezmem ťa domov." ,,Nie!" skríkla som, ale hneď som to oľutovala.Stočila som sa do klbka. ,,Nie, ak by ma zbadala mama.. už nikdy by ma sem nepustila.. ani na školu.." povedala som už tichšie. ,,Tak potom pôjdeš ku mne." usmial sa a opatrne ma vzal na ruky.Ale aj tak som sa bolestiam nevyhla.V jeho náruči som sa cítila príjemne a v bezpečí.Zaboril si nos do mojich vlasov a chvílu sme tam len tak stáli. ,,Keby sa ti niečo stalo..." zlomil sa mu hlas. Oprela som si hlavu o jeho hruď a vtlačila mu tam bozk.Potom som zatvorila oči a zaťala zuby.Snažil sa moc nehúpať a neskákať, aby mi ešte viac neublížil.Je to naozaj najlepši priateľ, akého som si mohla priať. Pomaličky som zaspala...

Bola som v tmavom lese.Konáre mi pripomínali strašidlá.Bála som sa.A to som ešte nevedela čo príde. Šum listov a pukot dreva sa miešal v hrôzostrašný zvuk.Ruky som mala doškriabané od tŕňov a vo vlasoch sa mi zachytávali vetvičky.Nohy som ledva prekladala.Blúdila som lesom už hodiny a nie a nie nájsť východ.Akoby bol zakliaty.A ja som chodila stále v kruhu.Všetko tu bolo rovnaké.Ničím som si nebola istá až na jedno.. som stratená.Ostanem tu navždy.. ,,Cathleen" ozval sa spoza mňa mrazivý šepot.Obrátila som sa.Nadomnou sa vznášala Sarah a v ruke držala.... nemohla som uveriť vlastným očiam.Bežala som.Korene stromov ma podkýnali, ale ja som jednostaj vstávala a utekala ďalej. ,,Mne neujdeš." celým lesom sa rozliehal jej strašidelný smiech. Zrazu sa pomaly zniesla na zem.A to rovno predo mňa.Posledné čo som videla bola striebristá čepeľ dýky...

Prudko som vstala a skríkla.Dean vyletel z postele a už bol pri mne. Vzal ma na kolená a hladil ma po vlasoch. ,,Ššt.Bol to iba sen Cath.Len škaredý sen." pobozkal ma na temeno hlavy.Objala som ho a vdychovala jeho vôňu.Pomaly som sa upokojila. ,,Prečo to robíš?" pozrela som sa mu do očí. ,,Ty to nechápeš?? Milujem ťa Cath.Ako ti to mám ešte dokázať?" ,,Sľúb mi, že ma neopustíš." ,,To nemám v pláne." usmial sa.Jemne som ho pobozkala na pery a znova som si ľahla.Bolesť už sa o málinko zmenšila, stále však bola neznesiteľná.Dean zaliezol do kúpeľne a keď sa vrátil niesol mokrý uterák.Odhrnul deku ktorou som bola prikrytá a vyhrnul mi tričko. ,,Kriste..Ooh Cath" prehrabol si vlasy. Nechápala som.Ale keď som videla tú podliatinu, ktorá mi 'zdobila' takmer celé brucho, pochopila som ,,To nič nie je.Som v poriadku." pokúsila som sa o úsmev. ,,Ty by si mi to povedala aj keby si umierala, však??" pohladil ma po líci.Mokrý a riadne studený uterák mi položil na brucho a znova ma zakryl dekou.O chvílu som znova zaspala.

Tentokrát som bola na nádhernej lúke.Bola obsypaná tisíckami kvetov. Farebných kvetov.Boli tu červené, žlté, fialivé dokonca aj modré kvetinky.A ja...Cítila som sa ľahučká ako pierko.Akoby ma nadľahčoval vzduch.Mala som pocit, že môžem lietať. A veruže som mohla.Bosými nohami som sa odrazila od zeme a vyletela som hore.Plávala som morom oblohy spolu s cukrovými obláčikmi.Podomnou kvety vytvárali obrazce a mozaiky.Vtom moje oči  upútal pohyb.Zletela som dole pozrieť sa. Bolo tam dievča.Blondína.Keď som však zbadala to čo robí, znehybnela som. Dievča kopalo.... do mňa.Ležala som v kaluži krvi.Bola som duch....Bola som mŕtva.

,,Áááá!" kričala som.Dean sedel na kraji postele a tak bol hneď u mňa.Už som to nevydržala musela som plakať.Aj keď mi vzlyky spôsobovali neskutočnú bolesť, musela som.Znova ma vzal do náručia a snažil sa ma utíšiť. ,,Čo sa ti to stále sníva?" zašepkal. ,,Zabili ma ... 2×" ,,Ach Cath." utrel mi slzy ,,To chceš aby ťa tento deň prenasledoval do smrti?" Pokrútila som hlavou. ,,Tak vidíš." dal mi pusu na čelo. ,,Zostaň tu so mnou, prosím. Pri tebe možno nebudem mať také sny." urobila som mu miesto na posteli.Najskôr mi však vymenil uterák a až potom si ku mne ľahol.Otočila som sa chrbtom k nemu.Hral sa mi s vlasmi a krk mi zasypával jemnučkými bozkami.V jeho tesnej blízkosti som sa cítila šťastne a tak som zaspala tretíkrát.A tentokrát sa mi už nesníval žiaden sen....