Innocent (nevinný) Yoomin.

46

Jimin Pov.

,,Pomoc !" Kričal som plný  nehorázneho strachu , čo bolo značné aj na mojej tvári ktorá bola okná sĺz. ,,Pomoc ! Počuje má niekto !"  Kričal som pričom  som sebou zo strachom začal škubat  no bez nádejne ,,pomoc ! Pomôžte mi niekto!" Kričal som z plného hrdla pozorujuc okolie.

Flasback.

,,Ide ty o život."

The end Flasback.

Moje dýchanie spolu zo stresom sa začal zvyšovať každou sekundu až som si všimol môžu ktorý bol len pár centimetrov odo mňa víťazné som sa pousmial pričom  som si jednu  botazku z noch vyzul čím som ostal len v ponožkach  chytro som sa pousmial pričom som sa pomalí ale isto blížil  nohou k nožu  pre ktorý som sa načiahol.

,,Pomoc !" Znova som zakričal pričom som sa stále snažíl nohou dočiahnut na nôž.
.
.
..

Zotmievalo sa  sakra ono sa zotmieva! Moje telo sa snažilo panikáriť a že sa mu to darilo sakra dobré, moje telo bolo celé od potu keďže som sa namahal po niekoľky krát bolo to ťažké no musím... Musel som sa snažiť viac až nakoniec zostala úplná tma a mne začalo byť srdce rýchlejšie,  z možnosťou že toto sú moje posledné chvíle..

Pocit že tu niekde je a pozerá na mňa bol tak znepokojujúci , a keďže sa zotmelo prestalo to byť žartovne ono to vlastne prestal byť žartt už dávno. ,,No tak Jimin !" Zakričal som a znova sa nohou natiahol pre nôž  na ktorý sa mi podarilo nakoniec stupit nohou a ja sa usmial pre záchranu.

Po tomto som si ho nohou pritiahol k sebe načo som si ho dal následne medzi prsti, na šťastie sa mi ho podarilo otočiť takže som ho mal vlastne smerom k sebe jedina dobrá voľba bola tá že mi ten psychopat nezáviazal aj nohy.. po  tom neviem ako by som sa odtiaľto dostal, nedostal... To je fakt nie nebudem nad tým premýšľať.

Keďže sa mi ho nakoniec podarilo  "chytiť" začal som nohu dávať do vzduchu čím sa nôž začal zdvíhať. Po tomto som stratil rovnováhu ale strom ma priam perfektne dokázal udržať v stabilite.   Následne som nohu presmeroval k jednej z mojich rúk.

,,Ano !" Zakričal som keď sa mi  ho rukou podarilo chytiť a to je výhoda chodiť na tanečnu školu dokaže byť človek ohibni... Nikdy neviete kedy vám taka škola zachrániť život, keďže som bol lanom zviazaný o strom od krku až po boky môjho tela  ruky som mal taktiež ako tak voľné avšak celkom úzke k stromu.

No nož sa mi nakoniec podarilo získať a ja som s oči vypustil ďalšu  zo svojich sĺz keďže som nôž začal smerovať k  ľanu ktoré som mal taktiež blízko tela.  Síce to chvíľu trvalo no nakoniec sa lana začali uvoľňovať až  nakoniec padli na zem a ja som od stromu trošku ustúpil zobral svoju botasku  a opäť si ju nasadil zatiaľ  čo som sa začal vystrašené kukať na už nočnú oblohu  plnú hviezd.

,,Kurva !" Vykríkol som keďže  mesačne svetlo nemalo až taký dosah aby osvetlovalo cestu alebo okolie takže to je medzi mnou a samotnou temnotou ? Vystrašené som sa kukol do oboch strán a začal bežať do ľavá ani neviem kam som bežal tento les som nepoznal vlastné som nikdy nebol v lese....   Na okolo mňa boli len husté stromy ktoré bránili mesačnemu svitu, zatiaľ čo som bežal do neznáma lahky vánok sa dostal do mojich vlasoch no moje oči boli plné sĺz.

Vedel som že keby zakročim upozorním na seba, August mohol byť kdekoľvek takže som musel byť potichu.  Popravde ja ani neviem ako dlho som bežal ale čím viac som bežal tým viac som sa dostával hlbšie do lesa sa som sa v ňom cítim ja sám stratený. Udichane som zastavil a začal sa obzerať okolo seba.  Nič ... Nič prázdnota a tma  moje srdce mi bušilo viac ako o závod mal som pocit že exploduje.