Innocent (nevinný) Yoomin.

42

August pov.

,,Takže som bol pracovitý študent? Rád som sa učil ?" Povedal som zatiaľ čo Jin len prikivol a nechal ho pokračovať v rozprávaní.

Flasback.

,,Yoongi .. Yoongi počkaj má !" Zakričal môj najlepší kamarát , ktorý má dohnal zatiaľ čo ja som kráčal chodobu škôlky keď sa ku mne konečne dostal hnedovlásek z úsmevom zatiaľ čo intenzívne lizal zmrzlinu čo má trošku vykojalilo z rovnováhy až som na sucho prehltol zatiaľ čo ja som sa mierne pousmial.

,,Vážne si si kúpil zmrzku v škole Dean?" Hovoril som z úsmevom zatiaľ čo hnedovlásek len prikývol až si ma omotal rukou okolo krku zatiaľ čo ja som znervóznel a terás je tu ťa zásadná otázka, otázka ktorú sa sám seba pýtam každý jeden deň.

,,Jak povedať kamarátovi že ho milujem a vnímam viac než len ako kamaráta?" Verím že každý z nás má vo vesmíre svoju spriaznenú dušu a on je určite tá moja ak by som mal definovať čo všetko pre mňa láska znamená nevystačil by mi na to ani jeden papier.

,,Láska je pre mňa niečo úžasné je to úžasný pocit ktorý prežíva človek z emóciami láska je keď miluješ niekoho viac ako samého seba , sú niekoľko spôsobov lásky ale ak sa vám rozbuši srdce pri vašom najlepšom kamarátovi... Vaša snaha sa stane vašou silou láska dáva nádej na lepšiu budúcnosť , neviem si predstaviť život bez lásky ."

Obaja sme kráčali chodbou do triedy zatiaľ čo ja som sa zamyslel, nad tým aké by to bolo sa s ním vieš držať za ruky ponúknuť mu lásku a pokoj ... Proste som v tom až po uši sakra ! Chcem byť jeho podporou stať pri ňom a stráviť s ním zbytok môjho života milujem jeho oči jeho úsmev to ako sa na mňa s tolkou intezivitou pozerá.. ale neviem prečo chcem aby sa pozeral len a len na mňa žiarlim ak sa baví z niekým iným.

Môj kamarát vyzeral úžasné aj v školskej uniforme , poznáme sa už od škôlky naše prvé zoznámenie vlastné bolo neobvyklé ako zoznamovanie iných zlomil som mu ruku keď sme sa hrali na dvore dozor v tedy nebol pri nás a ja som sedel za lavičkou. Od útleho detstva sa považujem za dráma Queen a v ten deň sa v škôlke nič zaujímavé nedialo.

A ja som sa proste nehorázne nudil sledoval som ho uprene ako sa len dalo.. všimol som si že sedí sám pri pri piesku a má v ruke nejakého panička ktorý má donútil vstať a prístupiť k nemu on ma samzojreme začal ihneď pozorovať jeho nechápavim pohľadom.

No než stihol akokoľvek reagovať tak som mu tu hračku jednoducho zobral keďže má zaujala zatiaľ čo on sa po mne kukol zatiaľ čo ja som mu vyplazil jazyk a mával mu ňou pred očami.

,, Vráť mi to !" Zakričal malý chlapec zatiaľ čo ja som začal bežať , a on po mne bolo zábavné ako má naháňa až som sa schoval za stlp čakajúci že má nenájde a proste ma obejde ale on nie.. našiel načo sa aj dieťa usmial a chcel mi tu hračku vziať takže sa pre ňu pochopiteľne natiahol no ja som ju začal ťahať viac k sebe. Ale on bol proste silnejší.

Moja zúrivosť začala stúpať a môj hnev sa variť až som urobil niečo nečakané niečo. ... Čo som ja sám nečakal že niekedy urobím chytil som mu ľavú ruku a pred odchodom ňou silno nárazil o stĺp načo som sám ucítil nejaké prasknutie načo malý chlapec začal neskutočne kričať a plakať keďže jeho bolesť sa začala rýchlejšie naberať na obrátkach načo mali chlapec proste nehorázne plakal.

Ono to bolo naozaj divne , chvíľkami sa mi nehorázne a nepochopiteľné uľavilo... A chvíľkami sa dostávala do môjho tela ľútosť a výčitky. Ktorú som nechal postupne rozšíriť sa po mojom tele ako látku a ja sám začal volať o pomoc.