Innocent (nevinný) Yoomin.

28

Yoongi pov.

Kráčal som z  izby ,  až som sa dostal pred spalňu Jimina otvoril som dvere zatiaľ čo sa on kukal do zrkadla a upravoval si svoje biele sako  okom som si ho celého obzeral zatiaľ čo sa na mňa ihneď pozrel po vstupe do miestnosti. 

Moje oči si ho prezreli zatiaľ čo jeho tvár bola zahambena ,, vypadáš skvelé  dokonca  nad moje očakávania a tie čierne "topánky" k tomu obleku perfektne idú."  Jimin sa viac usmial načo som spozoroval jemnu červen na jeho tvári  no potom ku mne začal chodiť.

,, August mi práve dal komponent?"  Hovoril zatiaľ čo sme si hladeli do oci  ,,pozerám sa na objekt mojej túžby je samozrejmosťou že musí vyzerať dobre." Hovoril načo som k nemu natiahol ruku zatiaľ čo on mi ju neochote podal.

Tentokrát som mu svoj úsmev oplatil  v pomýsleni ,,musíš zomrieť Jimin musíš dnes zomrieť  nepáči sa mi akého človeka zo mňa robíš bez toho aby si si to uvedomil.. aby som si to uvedomil ja , ak si mojou prekážkou odstránim ťa nemôžeš ma robit slabým, pretože len ja mám právo ukončiť tvoj život."

..
....

Obaja sme kráčali miestnosťou a potom aj schodami kráčajúci dole, k hale kde bol  jeden z mojich boodygardov ktorý nám otvoril dvere.  ,,Tvoj otec je veľmi milý človek on s nami nejde?" Spýtal sa zatiaľ čo sme prišli k bielemu autu  až sme sa zastavili v chôdzi  a ja  od neho otvoril dvere.

,,Má prácu dnes pôjdeme len  ja a ty."  Chladný večerný vietor, ovijal moje vlasy ktoré mi  pofukovali po mojej tvári načo som si ich upravil a sadol si na miesto jazdca, po tomto Jimin začal kráčať k druhým dverám ktoré som otvoril a znova sa pozrel na jeho tvár.  ,,Čo je ? Vahaš?"   Znova som sa opýtal načo sa on neisto usmial a nasadol si do auta pričom si pripútal pas. ,,Môžeme ísť."

Celá táto atmosféra pôsobila veľmi zvláštne po celú tú dobu medzi nami panovalo týcho a obaja sme boli vo vlastných myšlienok až pokiaľ som nezastavil pred aukčnu sieňu , zatiaľ čo on si ihneď zotrel slzu ktorá mu vyšla z tvárí. ,,Je ty niečo ?" Spýtal som sa zatiaľ čo on si ihneď zotrel slzy a potom sa na mňa usmial.

,,Čo nie - len som sa zamyslel."

,,Plakal si?" Spýtal som sa chladné zatiaľ čo on  prikivol hlavou na náznak nesúhlasu  ,,čo ? Nie vôbec ja - ja som neplakal to sa ty zdalo nemám dôvod tak poďme." Povedal rýchlim tónom načo vyšiel z auta a ja som urobil to isté až som k nemu prišiel a upravil mu limec ,, dnešný večer je pre mňa dôležití buď len pri mne a nerob nič vieš Jimin niektoré slzi nevidno ale aj napriek tomu existujú tak poď."

Jimin sa usmial a len prikivol zatiaľ čo mi ruku omotal okolo mojej paže a začali sme kráčať k veľkej miestnosti na okolo bolo množstvo ľudí , ktorý prichádzali alebo tu už boli pred aukciu pili víno... Bavili sa medzi sebou , a všetko veľmi vplivni ľudia či rodiny.

Pri dverách bolo niekoľko elegantných žien oblečené v skvostnych elegantných šatach, ktoré mali na sebe iné farby zatiaľ čo ich krk a uši boli plné šperkov  opäť som sa pozrel na Jimina ktorý mal na jednom uchu naušnicu a znova si ho obzrel.

Prišli sme k dverám kde stalo niekoľko mužov zatiaľ čo som im venoval neutrálny pohľad ,, August." Povedal som zatiaľ čo sa muž v čiernom obleku pozrel do seznamu a rukou naznačil aby sme vošli dnu , a tak sme aj urobili.

Jimin Pov.

Z Augustom sme kráčali načo sme prešli   štirma schodami, a potom pokračovali cez balkón zatiaľ čo ja som si všetko obzeral nikdy.. naozaj nikdy som nevidel nič tak krásne, tak pekne elegantne a vzácne od lustra až po zem.. stoličky či  ozdobené stoli  kvetinami vo váze a malými svietacami maličkami ktore dodávali estetiku arómu celej miestnosti.. tak elegantné  zrejme bolo dobré že som si obliekol tento oblek.  Toľko važemich ľudí, malo ľudí sa dostane do takéhoto prostredia... Len veľmi málo ľudí..