Innocent (nevinný) Yoomin.

16

Jimin Pov.

Nastalo ráno , slnečné luče ktoré sa dostávali cez okno má zobudili aj keď nechcene. Unavené som si jednou rukou prešiel očami v pomyslení na včerajší večer a dúfal že to bol len sen z ktorého som sa prebudil avšak opakom môjho myslenia bola pravda, očami som sa pozrel na moju zrazenu ruku ihneď som vstal myšlienkami som bol stále na tomto hrozivom zvierati ktoré mi spôsobilo ránu. ,,čo je to za človeka ?" Povedal som pri pohľade na moju ruku a do mojich očí sa začali hrnúť slzy. Prečo mám pocit že toto je len začiatok ? A tento muž mi prísne viac bolestí ako úžitku?

S povzdychom som vstal a namieril si to k stolu z vodou na ktorej bol žltý papierik ktorý som si vzal do rúk a prečítal si jeho text ,,ošetri si ránu v skriňi máš oblečenie a aj lekárničku, personál by už v dome mal byť najedz sa a choď do školy." ,, Takže to nebolo sen vážne som zostal v tomto väzani bez možnosti uteku? " Lístok som položil na stôl a začal kráčať k bielej skrine ktorú som otvoril načo sa mi naskytol pohľad na niekoho luxsusnich oblečený na vešiaku.

Z obdivom som všetko to oblečenie pozeral no potom som siahol na hornú políčku z ktorej som zobral lekárničku a ošetril som si ruku. Fačom a všetko to opäť dal do lekárničky ktorú som dal späť na hornú políčku. Načo som sa začal venovať oblečeníu , nakoniec som vybral slabo hnedo bielu košeľu ktorý som skombinoval z obyčajnimi modrima riflami.

..
Potom som si to napochodoval do kuchyne pričom som si dom obzeral aj keď som v ňom už rás bol, kto by povedal že v ňom budem bývať? Za iných okolností by som sa tomu dokonca aj potešil... Zatiaľ čo som bol vo svojich myšlienkach , prišiel som do kuchyne kde bol personál ktorý varil jedlo ktoré chuťové poháriky prehrali k životu. ,, Dobrý deň Park Jimin čo si dáte k raňajkám?" Spýtala sa ma žena ,, omeletu ráno nejem moc takže jedla na môj žalúdok ale omeletu si môžem urobiť aj sám."

Usmial som sa na slečnu no ona má ihneď zastavila ,,nie , pán August nám dal jasne príkazy ktoré musíme dodržiavať pripravím vám omeletu." Po tom som len prikivol načo som očami skúmal kuchyňu.

.
.
.
.

,,Dobré mohli by sme mi zastaviť túto neďaleko ? Nechcem aby ma niekto vedel že som prišiel v tomto aute." Hovoril som vodičovi ktorý mojej požiadavke vyhovel a ja som vystúpil, načo som okolo seba mal hnedý dlhý kabat a okolo hrdla šalu keďže vonku bolo chladnejšie. Prišiel som do skoljy pričom som bol ale myšlienkami niekde inde myslel som na včerajšu noc všetko bolo také zvláštne.

Ten muž mi spôsobil bolesť bez akéhokoľvek svedomia, aj keď pochybujem že nejaké svedomie vôbec ma ,,čo so mnou len bude ?" Povedal som načo som sa pozrel na svoju ruku a potom na Kooka ktorého som videl už v diaľke prichádzať načo mi maval rukou až sa ku mne dostal z úsmevom síce mi do smiechu dva krát nebolo no úsmev som mu oplatil.

,,Ahoj tak ako bolo u babky ? Užil si dedko narodeniny? Veľmi ma mrzí že som nemohol ísť na budúce pôjdem aj ja." Hovoril Kook nadšene zatiaľ čo ja som sa zatvaril smutné ,,z oslavy sa stala najhoršia nočná mora." Vyšlo zo mňa no Kook mi venoval nechápavi výraz.

,,Čo?"

,,Ale nič , tak ako si si užil víkend ty ? Čo ty a Tae už dobre ?" Hovoril som pričom sme prechádzali školou ,,od včera sa mi neozval ani mi nedvíha hovory, je to divné pretože sa vždy niekde vynorí že by sa na mňa hneval ?"

,,Malý ste sex ?" Povedal som z úsmevom pričom som otvoril svoju skrinku ,,jasné teda hej v jeho aute v noci mi bol pod oknom chvíľu som sa cítil ako Júlia čakajúca na Romea ale ano mali."