Innocent (nevinný) Yoomin.

36

August Pov.

Neverím že tu sedím... V tejto miestnosti zatiaľ jediné na čo sa dokážem sústrediť su len tikace hodiny,  ktorým venujem  miestnosť bola útulná dostatočne priestranná, oknami do miestnosti prenikali slnečne lúče   ktoré celému mestu dodávalo život.  Príjemne hneda sedačka,  načo cez nu bola prehodena hrubá taktiež hnedá strapcova deka o ktorú som sa opieral.

O malú chvíľu sa otvorili dvere načo sa mi naskytol  pohľad na slečnu oblečenu v čiernej sukny, červenej košele ktorá jej  ladila z červenima namalovanima perami a aj jej čiernima vlasmi v drdoli.

,,Prepáčte hlavný lekár sa vám dnes nemôže venovať, ale máme pre vás ideálneho nováčika ktorý tu síce je na skúšku a prax, keďže to je stále študent ale snáď vám pomôže a bude to obojstranná pomoc mám ho poslať ?" Spýtala sa zatiaľ čo ja som prikývol a ona z úsmevom zatvorila dvere.

Zatiaľ čo  ja som si to tam všetko obzeral až sa o malú chvíľu otvoril dvere, a do miestnosti prišiel starší muž z hnedima vlasmi a úsmevom zatiaľ čo v ruke držal zrejme moju spisnu kartu. Muž si ku mne prisadol z úsmevom ktorý mi venoval zatiaľ čo ja som mu ho zahambene oplatil nie asi je márne hľadať dvovod môjho červenánia.... A myslím ani že ho poznať nebudem, muž si sadol predomňa na čiernu točacu stoličku pričom sa ešte rás pozrel do mojej správy ,  zatiaľ  čo medzi nami panovalo značne týcho.

Potom odložil môj záznam na jeho stôl a opäť sa na mňa usmial, načo sa ku mne trošku prisunul takže ,,Takže August ja som Jeon Jungook nie som úplne  psychológ a sám sa ešte učím som nováčik no dúfam že to spolu nejako zvládneme." Povedal zatiaľ čo ja som prikývol načo som si ho očami prezrel.

,,Takže utrpel si stratu pamäti spoločné sa budeme snažiť ty pamäť alebo skôr spomienky obnoviť aby si si na niečo dokázal spomenúť ano ?"

,,Áno ." Povedal som najviac neisto keďže som  vlastne  nevedel či to vlastne chcem, popravde chcem je hrozné si nič nepamätát a zmätenosť okolo mňa sa len zvyšuje.

Jeon Jungook sa pozrel na hodinky, pričom začal toto sedenie zatiaľ čo mňa upútalo jeho tetovanie  na pravej ruke no ihneď som svoj zrak presmeroval na jeho tvár.  ,, Takže ako sa cítiš ?" Dal mi otázku  čakajúci na moju odpoveď ktorú sa potom následne chystal napísať  na papier.

,,Zmätene ? Neisto ?" Vyšlo zo mňa zatiaľ čo on sa zasmial. ,,Myslím ako sa cítiš tu v tejto miestnosti." Povedal zatiaľ čo ja som si miestnosť ešte rás obzrel.

,, Príjemné?"  Povedal som zmätene zatiaľ čo si to  Jeon zapísal a opäť sa na mňa pozrel.  ,,Vieš ono je veľmi dôležité to ako sa cítiš  tvoja hladina emóci určite to  v akom stave si. Takže na čo si pamätáš myslím z minulosti nemusí to byť pred nehodou myslím celkovo."  Povedal načo ja som sa zamyslel.

,,Na nič, moje spomienky sú niečím blokovane som dosť často zmätený s toho kto som alebo s toho kto som bol nepamätám si na vlastného otca dokonca ani na svoju matku vždy keď sa na ňu spýtam všetky buď zmenia tému alebo mi proste neodpovedaju  zachádzaju so mnou ako z nejakým pacientom ktorý je psychicky labilni." Hovoril som zatiaľ čo muž predomnou si všetko  zapísal a potom sa na mňa opäť kukol.

,,Chápem a koho rozhodnutie bolo prijať sem tvoje alebo ?"

,, Moje pretože mám problémy, zo spánkom nemôžem v poriadku spať vždy v  každú jednu noc sa mi sníva ten istý sen ktorému neviem nijako zabrániť." Hovoril som načo sa mi postupne zlomval hlas   ktorý sa mi zároveň triastol a z mojich očí vyšli slzy. 

,,Aké nočné mori ? Z čoho ich máš vieš mi ich popísať?". Povedal zatiaľ čo ja som z rýchlo bijucim srdcom prikivol   ,,vždy sa objavim uprostred noci  na ceste a kráčam k čiernemu autu je zapršano takže hustý dážď mi zabraňuje k autu prísť rýchlejšie.. na okoli su len  stromi  žiadna civilizácia, a keď sa k tomu  autu konečne dostanem a nastúpim si  do neho je tam osoba  ktorá má  zavazanu tvár, a - a vždy to vedie k jednému koncu hovorí mi že inak to skončiť nemôže a že toto je jeho jedine východisko naše východisko... "  Hovoril som zatiaľ čo mi z očí tieklo niekoľko množstvo sĺz.