Innocent (nevinný) Yoomin.

41

Yoongi pov.

,,Ako si sa opovažil ujsť!?  Ako si sa opovažil !" Ozval sa hlas môjho kričajuceho  otca ktorý  mi daroval lekciu správania posledné dni mám pocit že má obmedzuje naposledy som bol vonku z Jinom a moja  liečba  bola presunutá všetko je tak naprd sakra !   Na otcove otázky som však odpoveď  nepoznal nemohol som mu povedať prečo a ako som utiekol z domu myslím že nie som v pozícii kedy by som mu mal niečo  hovoriť obzvlášť keď  som stretol tak úžasného chlapca ako je jak že sa volal ? A ano park Jimin  ako by to vôbec prijal však ja sám neviem čo sú to za pocity vo mne.

,,Počuješ ma August!"  Môj otec znova zakričal z čím  má prebral z mojich myšlienok až som si vydýchol a postavil sa.  ,,Prepáč  jasné ? Proste  som sa rozhodol prejsť sa opakovane ty hovorím že sa v tejto izbe nudím a chodím von len keď idem na sedenie alebo keď na berie Jin a ja  a môj stav nie je tak vážny .. stratil som pamäť ale viem chodiť! Môžem si začať vytvárať vlastné spomienky." Hovoril som zo slzami no môj otec zrejme moje prosbi ignoroval v mene facky ktorú mi ušetril.

Človekovi by sa pri takomtom učinilo prečo , no niečo vo mne mi  hovori že to je jeho bežná povaha , zaujímalo by ma či sa takto chová k ľuďom bežné , ako nejaký pes.

.
.
.
( Noc )

Očami som skúmal hodinky  čakajúci na polnoc ,  z každým úderom ručičiek na hodinách ktoré boli vyvesené na mojej izbe som mal pocit vzrušenia ktorý prichádzal ako nejaké sladké potešenie.  ,,Polnoc konečne." Povedal som si sám pre seba a okamžite vstal z postele ,  prišiel som k mojim izbovim dverám ktoré som opatrne pootvoril  nakukajuc na chodbu v ujisteni  o žiadnej  pohybujúcej sa ľudskej aktivite.

Keď som si bol naozaj istý opäť som otvoril dvere  ale tentokrát som vošiel z izby na chodbu pričom som opatrne zavrel dvere  je priam ponižujúce a nehorazne zlý pocit keď sa človek stane väzňom vo vlastnom dome.  Začal som prechádzať po chodbe rovným smerom k dverám ktoré som si nikdy nevšimol vlastne som si ich všimol až včeraj a práve tie dvere a to čo bolo za nimi má donútilo k úteku.

Prišiel som k dverám ktoré som nechal pootvorené oblečeným aby som sa do neho ľahko dostal keďže som kľúč nemal.

Flasback.

Kráčal som po schodoch, do svojej izby z kuchyne keď sa mi v tom naskytol pohľad na  personál a dievčinu ktorá vychádza z dverí všimol som si že zabudla zavrieť dvere načo následne  prešla okolo mňa z pozdravom, a potom pokračovala v ceste   aj keď som sa tie dvere snažil ignorovať moja zvedavosť mi nedala a nakoniec  som k tým dverám prišiel a otvoril od nich dvere a následne zavrel po tom čo som sa dostal do vnútra mieejisrti.

The end Flasback.

Opäť tá istá miestnosť , z elegantnima šatami posteľ ktorá bola  luksustne ustlata  až do izby prenikalo menšie svetielko denného svetla ktoré  túto izbu robilo viac svetlejšou a  živšou.  No mňa však zaujal len jeden stolík stolík kde bolo niekoľko parfémov , ocenení  a aj rvozne plagáty na ktorých bola žena.   Ničoho som sa tu nikdy nedotkol otázka však bola prečo tu vôbec taká izba je , aj keď tých otázok nám viac toto bola asi tá najdôležitejšia.

Zo stolíku som si vzal leták na ktorom bola upravená žena , v červených šatách  pričom jej noha bola na stoličke vedľa čierneho  klavíra bola krásna to musím uznať. Môj pohľad však uputal text na ktorom bolo napísané.

"9. marca 1993  Sijung hi, láska k hudbe hudba k láske kabaret Dosalng. 1993 "  terás už vôbec nechápem minulu noc som si to tu nemal možnosť prejsť keďže som bol unavený, a  tak som to nechal na dnes ale prečo ma sakra môj otec fotku nejakej kabaretnej speváčky žila tu ? Hovoril som no následne má upútal hnedý zápisník ktorý bol uložený taktiež na tom stole ktorý som si vzal do rúk  a očami som ho začal skenovať  bol  hnedý a z kože ,, hm"