19

33 6 0
                                    

Kim Namjoon.

Stal som v zbrojnici a čistil každú jednu zbraň , popravde robím to dobrovoľne síce to robím jednou rukou ale robím.  Je to pre mňa príjemný relax  od problémov a svojho šéfa ktorého viac už nechcem naštvať inak neviem čoho by bol schopný dokázal mi zlomiť ruku.. viac bolestí už neznesiem  je mi ľúto toho chlapca ktorý musí  môjho šéfa trpieť každý jeden deň obzvlášť pri jeho chuťkach a povahe , priznám sa rás v opilosti to skúsil aj na mňa. Pretože som ho niesol do jeho izby ale akonáhle som videl nože na stole zostal som len pri uložení a odišiel som.

Po chvíli sa otvorili dvere a do zbrojnice prišiel muž ktorý  mal taktiež perfektne uhladené vlasy, a v rukách kelimok v ktorom bola ramen odložil som zbraň má svoje miesto a ihneď Tomi človekovi venoval svoj pohľad zatiaľ čo on jedol svoje ramen. ,,Čo chceš Joon." Povedal Jin načo ochutnal jeho chutný ramen.

,,Sám tieto zbrane predsa nevyčístim."

,,Chceš aby som ty pomohol?"  Jin si znova dal do úst ramen , a moje chuťové bunky sa dali do pozoru  ,,ja som mal pracu." Oznámil mi a ja som podzdvihol jedno obočie ,,čo to bolo tento krát polieval si kvetiny?"

Jin sa má chvíľu odmčal a potom povedal  ,,a čo ! Rád zalievam kvetiny na tom není nič zle."  Chcel som mu na to niečo povedať ale zdržíl som sa komentáru keďže mi príde obzvlášť nevhodné sa k Jinovi akokoľvek vyjadrovať na neho poznámky, a celkový pohľad na život. Je ešte malinký a skoro vždy nedávajú zmysel obzvlášť mi to príde nevhodné. Okrem toho by to bola neucta k môjmu šéfovi asi sa  pýtate ako to ?

Môj šéf sa zaviazal jeho otcovi a povedal mu že ak zomrie má sa o neho  August postarať príde mi ako keby boli rodina , no to je nemožné keďže je Jin taktiež bodyguard ako ja.. je to nemožné. Nechápem prečo mi to August dal na starosti no nemôžem mu ceknut akékoľvek  slovo,  môjho šéfa musím plniť do poslednej bodky ale naučiť ho strieľať alebo vymáhať dlhý mi dáva zabrať.,,Vnimaš má ?" Jin mi zamával rukou pred očami čím má prebral zo svojich myšlienok.

,,Jasné takže mi pomôžeš ?" Zopakoval som svoju otázku a on zakýval hlavou na náznak nesúhlasu ,,ale musí ich niekto vyčistiť."

,,Áno urobíš to ty a ja sa na teba budem pozerať." Hovoril a môj hnev narátal až som povedal prvé slovo ktoré má napadlo ,,tak čo si ako nejaká žena v spodnom prádle  !? Krehka žena ktorá sa boji chytiť zbrane ? Toto je tvoja práca ako boodygada budeš sa to musieť naučiť a rás strieľať." Výbuchol som čakal by som že začne slovný útok ale Jin sa len začervenanal a ja si práve uvedomil čo som povedal...  ,,Chceš má vidieť v spodnom prádle Kim ?" Povedal Jin zmätene a ja som len zatvoril oči už len pri tej predstave mi mráz prebehol mráz po chrbte a nie od zdesenia.

Na čo to myslíš !  ,,Proste mi pomôž." Odvetil som , no on si položil jedlo na stôl na ktorý si sadol a  prekrižil si nohy.  ,,Nebudem robiť to čo mi povieš  ja mám lepší nápad čo keby sa prejdeme niekde von na čerstvý vzduch celé dni stojíš len pri dverách alebo si vo svojej izbe a čítaš knihu."

,,Ja nemožem musím urobiť túto prácu inak bude august nahnevaný."  Pripomenul som mu načo sa Jin začal venovať svojmu ramenu ktorý začal konzumovať ,,lenže on není doma."

Otočil som sa k nemu a potom sa pozrel späť na ďalšu zbraň ,,jako vieš ?"

,,Videl som ho odchádzať idiot."

,,Ale ja aj tak musím vyčistiť tieto zbrane."  Jin len pretočil očami a potom zakričal cez celú zbrojnicu ,,Kim  Namjoon okamžite so mnou poď von rozumieš mojim slovám ja sa tu nudím , nemám čo na práci ja na ľudí byť zlý neviem.."

Innocent (nevinný) Yoomin.Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon