Innocent (nevinný) Yoomin.

43

Jimin Pov.

Seoul Kórea.

To čo sa udialo na  tej akcií bola hotová katastrofa  od tej chvíle som z Taehyungom nehovoríl a myslím že so mnou ani hovoriť nechce, tak veľmi sa do seba uzavrel... Vlastne aj ja som s toho stále v šoku no nesmie nesmie má to odradiť od môjho cieľa cieľa ktorému som bol vystavený môj plán začína.  Zodpovedať sa Kookovi sa nám čas neskôr,dnes ráno som dostal správu od  Hwanga a ja  nesmiem sklamať jeho dôveru správa o  tom že Yoongi stratil pamäť ho potešila.

Dnes je v Soule naozaj krásne ešte rás som sa pozrel do zrkadla pričom som bol  bez trička zo slzami v očiach. Môj pohľad spadol na jazvy zanechane na mojej pokožke až som sa hlboko nádychol od nareku a slzách ktoré mi  po tvári tiekli.  ,,Zanechal si na mojom tele stopi August  ako by som mohol ... Jak by som mohol ty túto láskavosť neoplatíť?" Hovoril som nenávistným tónom zatiaľ čo som po nich rukami prešiel.

,,Tieto jazvy ťa zničia tak ako mňa pripravili o moju nevinnosť."   Otočil som sa keďže mi opäť cinkol mobil zatiaľ čo ja som k nemu prišiel pričom sa zrkdlu naskytol pohľad na moje tetovanie mesiaca má chrbáte.. tetovanie tie jazvy neošetri no môže ich skryť pred svetom.

Rozklikol som správu a pousmial sa ,,stretnem sa s tebou."   Na tvári sa mi vyčaril úsmev a odpísal mu správou o oznáme toho kde sa stretneme.  Po tomto som prišiel ku skrinke z ktorej som vybral ružový svetre ktorý mi ladil z  bielima riflami  a hnedimi podvišenemi topánkami.

Po tomto som sa načiahol pre menšiu "kabelku" ktorú sebou nosim kde mám všetky doklady peňaženku atď ... Ešte jeden krát som sa pozrel do zrkadla a usmial sa  ,,všetko ty vrátim moje slzy , moje zničené sny , môj zničený život .. "  po tomto som sa dal na odchod z prenajmateho bytu.

Dnešok sa mi naozaj vydaril pekne počasie  ktoré mi zrejme prialo  pričom sa mi o pár minút objavil taxi do ktorého som nastúpil a povedal mu adresu kam má má zaviesť načo tak začal robiť.  Asi si hovoríte prečo toho nenechám a nezačnem žiť normálne , normálne ? V mojom živote není nič normálne a ani nebolo teda občas bolo.

Je zábavnejšie ísť touto cestou okrem toho túžba pomstiť sa mu je silnejšia ako môj pokoj, ako kedysi povedal z tohoto  temneho života nie je úniku ak s tým rás začneš nikdy sa nemôžeš kuknúť na späť a to som ja nikdy nehodlal urobiť nikdy stúpil som do mŕtveho mora.

.
...

Po niekoľko minút jazdený ochotne taxi zastavil a ja mu samzojreme zaplatil načo som z neho vystúpil a on odišiel zatiaľ čo ja som sa pozrel pred kaviarňou a ihneď  do nej vstúpil hľadajúci stôl u ktorého by som  sa mohol posadiť. Keď sa mi ho podarilo nájsť a ja si konečne sadol do zadu kde by som moc nevyčnieval prekrižil som si nohu cez tú druhú a vytiahol mobil.

Priznám sa niečo vo mne ... Niečo čomu sa snažím zabrániť aby sa viac dostalo von  je nervózne , ten človek mi predsa moc ublížil preto láske nikdy nedám priestor aby vyšla na povrch nikdy viac nikdy..  láska má robí slabím a terás si byť  slabý dovoliť nemožem.

Po pár minút sa otvorili dvere a ja ho uvidel mal na sebe červené výrazne tričko a modré rifle ktoré boli pri kolenach roztrhané  jeho čierne vlasy  sa mu viali vo vetre  zatiaľ čo jeho oči hľadali len mňa... Moje srdce začalo ihneď rýchlejšie byť   no nevedel som však určité či to je nenávisťou alebo z  znechutenia  či  zo samotného strachu pri spomienke na všeky chvíle s týmto človekom sa mi chce vracať je mi nechutný.

Potom si ma všimol a prišiel ku mne z veľmi zahambenin výrazom zatiaľ čo sa  obzrel do všetkých strán akoby vedel či ho niekto nesleduje ani si neviem predstaviť aká to pre neho musela byť trápna situácia  ísť von z typkom ktorého vidí "prvý " krát v živote.