𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

82.Kapitola

Eleanor

V hlave mi behalo toľko myšlienok.

Nechcela som si nič pamätať no pomali sa mi vracali všetky spomienky na to čo som robila počas Tomovho manipulovania.

To ako som ublížila Nevillovi bolo to najhoršie zo všetkých. Keď sa mi v hlave objavil jeho zničený výraz stiakla mi ďalšia slza po líci.

Bola to najhoršia nočná mora v mojom živote. Nikdy už nechcem zažiť niečo také.

Povedali mi o tom ako je možné že Harry nezomrel. Hermiona vlastní nejaké malé zrkadlo ktoré vstrebá kúzlo. Vstrebá len jedno v 24 hodinách preto som sa musela trafiť. A našťastie sa stará Eleanor trafila.

"Báli sme sa, že ťa to zabije. No tvoja láska k Potterovi je silnejšia ako Temný pán" povedal mi Draco. Pozrela som sa na neho. Nevyzeral nahnevane. Nehnevalo ho to čo povedal. To, že to bola pravda.

Milujem Draca no Harry bude pre mňa stále niečim čo nikto nenahradí.

Usmial sa na mňa a pohladkal ma po chrbte.

"Ako to pokračuje s horcruxmi?" potrebovala som zmeniť tému.

"Ron zničil náhrdelník. Čoskoro sa vydáme k Lune..." začala rozprávať Hermiona.

Potrebuju zistiť čo znamená znak ktorý ma napísaný v knížke, mal ho totiž Lunin otec na svadbe Fluer a Ronovho brata.

"Čo bude s nami teraz? Znova ma bude mučiť, podmaní si ma..."

Vynorili sa mi spomienky na to ako každý večer na mňa uvalil cruciatus. Nedalo si na to zvyknúť. Ukrutná bolesť v celom tele.

"...nie Elanor, teraz ťa už neovplivní. Len na začiatku použival mne neznáme kúzlo ktorým si ťa podroboval. Postupne prestal a využíval už len crucistus aby si si nevspomenula. Nerada to hovorím no budeš musieť vydržať. Namiešala som lektvar ktorý stále vypiješ pred tým než k nemu pôjdeš, pre istotu"

.

Po príchode na Malfoy Manor sa stalo to čo Hermiomna povedala. Vypila som lektvar ako mi nakázala.

Ukrutná bolesť ktorá mi behala po celom tele trvala niekoľko dlhých minút až pokiaľ neprestal.

A toto sa opakovalo každý deň. Musela som sa tváriť rovnako ako doteraz.

Prešlo niekoľko dní do dňa keď si ma Tom zavolal.

"Chcem aby si niečo videla" povedal mi keď som vošla do jedálne.

Na tvári som nala nastavený kamenný výraz. Len som prikívla. Nastavil ruku. Chytila som mu ju a obaja sme sa spoločne premiestnili.

Boli sme na nejakej lúke. Teda, my sme stáli na lúke oproti domu na kopci, keď som sa porozhliadla tak tu boli domy. Bolo už teplejšie, nebola zima. Avšak bolo skoro. Slnko ešte nebolo na dosah. Fúkal vietor.

"Kde to sme?" opýtala som sa ho.

"Tu bývala tvoja stará mama" odpovedal mi a dal sa do kroku. Ja som išla za ním, bola som mu v pätách.

Takže tu musela bývať aj jeho mama, boli predsa sestri.

Keď sme už stáli pred domom na kopci tak povedal "Rozhodol som sa to tu spáliť, všetko, do popla...teda, ty to tu spáliš" pozrel sa na mňa.

Nemohla som na sebe dať vidieť strach no pravda bola, že som sa veľmi zľakla.

Prvý krát vidím kde moja stará mama vyrastala, spomienky na jej detstvo, možno v tom dome niečo je, niečo, čo by mi ju mohlo pripomenúť.