"Sú celkom zlatý" povie nejaký hlas.
"Ak si odmyslíš, že sú to oni tak áno, sú zlatý..." súhlasí s ním druhý hlas "...zobuďme ich"
"Ani na to nemysli!"
"Hneď sú raňajky a ja nechcem meškať a myslím si že ani oni dvaja!"
Tak už presne viem kto stojí nad mojou posteľou, Ronald s Hermionou. Otvorím svoje v celku malé zelené oči a snažím sa ich naspäť nezavrieť, pretože sa tu nachádza veľa svetla.
Nie, počkať! Toto nie je moja izba! Rýchlo sa posadím a poobzerám sa po izbe, môj pohľad pristane na spiacej osobe vedľa mňa, Harry... je zlatý keď spí...
Pohľad z môjho najlepšieho priateľa presmerujem na osoby predo mnou, Hermiona a Ron
Hermiona sa usmieva od ucha k uchu a Ron by už určite najradšej išiel na raňajky.
"Dobré ráno" pozdravím ich, odkryjem si deku a začnem si zbierať veci zo zeme.
"Zobudili sme ťa?" opýta sa Hermiona.
"NIe, nie nezobudili" zaklamem no nemusia vedieť, že ano, posledný krát sa pozriem na ešte spiaceho Harryho a utekám do svojej izby sa prezliecť a umyť.
"Zobuď ho" počujem ako rozkáže Hermiona Ronovi a vyberie sa zamnou.
Vojdem do našej izby, sveter, plášť hodín na posteľ a topánky na zem, a smerujem do kúpeľne si vyčistiť zuby.
Je mi fakt divne z dnešnej noci, predsa som spala na jednom gauči s Harrym! Mojím najlepším priateľom! Nerozumiem prečo ale keby mi to ponúkol znova, neodmietla by som. Takéto divné pocity mám už od nášho tancovania, odkedy sme spoločne tancovali, bolo to krásne!
Čo sa to somnou do Merlinovej brady deje?!
"Môžeš mi vysvetliť čo to malo znamenať?!" vtrhne mi do kúpeľne Hermiona.
"Čo kon-konrétne?" opýtam sa jej pomedzi čistenie zúb.
"Myslím teba a Harryho! Vy dvaja...? Čo...? Ja nerozumiem a to sa mi nepáči!" stojí v dverách a začne rozhadzovať rukami.
"Ver mi že ani ja nerozumiem" priznám sa, odložím zubnú kefku, opláchnem si tvár no v zrkadle vidím jej zmätený pohľad.
"Skúsim ti to nejako objasniť po ceste na raňajky no teraz ak ťa môžem poprosiť, donesieš mi čisté veci?" na to sa len otočí a o niekoľko sekúnd je späť s novými, čistými a voňavými vecami.
Oblečiem sa, prútik si zastrčím za sukňu a spoločne s Hermionou sa vyberieme na raňajky.
"No...vysvetľuj" vyzve ma.
"Keď ja ani neviem čo by som ti také povedala, odkedy som s Harrym tancovala na tej hodine mám zmiešane pocity, proste tomu nerozumiem" poviem to konečne už aj nahlas a hlavne niekomu.
"Otázka na teba na ktorú by si mala vedieť odpoveď, máš ho rada viac ako kamaráta? Cítiš k nemu niečo viac?" agrrrr tak na toto rozhodne neviem odpovedať! Neviem čo k nemu cítim no viem, že Harry pre mňa znamená všetko, no či ho ľúbim, neviem a aj keby boli moje city tak silné, podľa mňa sa mu páči Changová takže nemám šancu.
Hlavu si dám do dlaní a zamrmlem "Ja neviem" na to si len Hermiona povzdychne a zvyšok cesty prebehne v tichosti.
.
Flashback
"Kedy si ráno vstala?" opýta sa ma chlapec s havraními vlasmi, asi taktiež spomína na strávenú noc v jeho náručí.
"Ehm ja chvíľu pred tebou" dostanem zo seba.
Začnem sa naťahovať po tekvicový džús ktorý je daľej odomňa no neviem naňho dosiahnuť. Harry sa postaví v čom mi trochu uvoľní miesto, myslela som si, že sa chce uhnúť aby som si ho zobrala no on sa poňho natiahol tiež čo spôsobilo že obaja sme sa dotkli pohára v tú istú čo zas spôsobilo, že sme mali ruku v ruke!
Zamrznem. Doslova zamrznem čo spôsobí, že uvoľním stisk a pohár s tekvicovým džúsom sa rozleje na stôl. Niekoľko pohľadov na nás pristanú no patria len priateľom takže pohoda aspoň v niečom.
"Prepáč ja..." začne sa ospravedlňovať Harry a popri tom sa obaja už odtiahneme od miesta kde mi spadol tekvicový džús, stojíme ako keby teraz v pozore.
"...nie, nie...ehm....neospravedlňuj sa to ja, a ja už aj musím ísť" rýchlo schmatnem svoju tašku s učebnicami a vybehnem z veľkej siene celá v rozpakoch.
Čo sa to somnou došľaka deje? Žeby som vážne niečo začala cítiť k Harrymu? Nie, to mi proste nevychádza, nejde to k sebe, nemôžem k nemu nič cítiť...
.
"Čo taká zamyslená?" vytrhne ma hlas z môjho premýšľania o mojich citoch k jednému chrabromilčanovi. Už zbehlo celé vyučovanie a dokonca aj obed, moje vyhýbanie sa k Harrymu zatiaľ funguje, ide o to, že dokiaľ si neurovnám čo k nemu cítim tak sa mu radšej budem vyhýbať aj keď spolu sedíme na skoro každej hodine, nemusím sa naňho predsa pozerať nie?
Otočím hlavu na danú osobu a predo mnou stojí v celej svojej slizolinskej kráse Pansy Parkinsonová. Sadne si ku mne na kamennú lavičku a taktiež sa chrbtom oprie o bok betónu a svoje nohy si vystrie na tie moje, sme vlastne teraz oproti sebe.
"Ale nie, nie som zamyslená, vôbec" odfrknem si.
"Nie? Tvoje meno som povedala asi 5 krát a ty nič" pozrie sa namňa tým svojím pohľadom "netrep hovadiny"
"Premýšľam" priznám sa.
"Ah...to mi vôbec nedošlo" povie ironicky na čo obe prekrútime očami a spolu sa na tom aj zasmejeme.
"O čom premýšľaš?" opýta sa ma po chvíli.
Mám jej povedať, že o mojich citoch k Harrymu? Mala by som jej už dôverovať? Podľa mňa áno, predsa aj včera sa ma, že vraj zastala pred Daphne tak prečo nie.
"O Harrym" poviem skôr pošepky.
"O Potterovy? Nestačí ti, že si s ním skoro celú dobu až na to že s ním spoločne nespíš v jednej posteli?" na toto som sa len uškrnula. Dneska som s ním dokonca aj spala v jednej posteli, no teda gauči.
"Nie som s ním stále, napríklad keď idem do knižnice, ale áno, bohužiaľ mi to nestačí a musí premýšľať o ňom a vlastne aj...o mne"
"Tomu nerozumiem" prizná sa.
"Je to komplikované" myknem pleciami.
"Tak mi to vysvetli"
Pripadá mi ako Hermiona.
"Obávamsažesomprekročilahranicupriateľstvaazačínamknemuniečocítiť" vyhŕknem asi za dva sekundy. Jedným očkom sa pozriem na Pans ktorá sa namňa šokovane pozerá, teraz neviem či z toho čo som povedala alebo z toho, že ako rýchlo som to povedala.
"TY SI SA ZAMILOVALA DO HARRYHO POTTERA?!!" vykríkne až sa postaví z lavičky.
YOU ARE READING
𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝
FantasyEleanor Clárková sa zdá byť obyčajná muklorodená čarodejnica. No tak ako pribúdajú dobrodružstvá s jej troma najlepšími priateľmi Harrym, Ronom a Hermionou pribúdajú aj otázky ohľadom jej pôvodu. Prečo jej mágia je silnejšia ako u ostatných deťoch z...
