𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

75.Kapitola

Kráčali sme vstupnou bránou.

Ja, Draco, Voldemort, Bellatrix s Rudolphus, súrodenci Carrowovi a Dolohov. Nebolo dobré že sem ideme, vôbec sa mi sem nechcelo avšak musela som. Nemohla som odmietnuť.

Každý jeden žiak má byť v hlavnej sieni. Voldemort im chcel niečo oznámiť.

S Dracom sme kráčali vedľa seba, išli sme posledný. Nevydržala som to a chytila mu ruku, nemohla som kráčať bez jeho dotyku, obaja sme potrebovali toho druhého. 

Pred hlavnou sieňou Voldemort zastal, pustila som Draca a povedal "Pod Eleanor sem, chcem aby si išla vedľa mňa" nechcene som odišla ku nemu. 

Švihol rukou a dvere sa otvorili. Každá hlava sa otočila aby sa pozrela kto ide. 

Pohľad tretej osoby

Dnuka ako prvé vstúpili dve osoby, Eleanor a Voldemort. 

Každý jeden žiak vedel že Eleanor nebola taký anjel ako si každý myslel. Po Dumbledorovej smrti sa vyparila a vravelo sa že mala niečo s Dracom Malfoyom. Nikto tomu však nechcel veriť, nikomu to nedávalo zmysel, ona a Malfoy, neznášali sa, on bol predsa Malfoy, nikdy by to nedovolil. 

No realita bola iná.

A keď ju uvideli po boku Voldemorta s vztýčenou hlavou dohora ako sebavedomo kráčala bez štipky emócie v tvári tak každý pochopil.

Toto už nie je Eleanor Clárková. Toto je niekto úplne iný. 

Keď všetci sa postavili na miesto po blízku Severusa tak Voldemort spustil svoj príhovor. 

"Chcel by som vás privítať znova na Rokforte. Tento rok je výnimočný pretože je prvým rokom nového začiatku ktorý vás čaká a taktiež nemôžem zabudnúť vám predstaviť vašich nových učiteľov. Amycus Carrow ktorý vás bude učiť obranu proti čiernej mágii a jeho sestra Alecta Carrow ktorá bude učiť život a zvyky muklov. Dúfam že ich rýchlo prijmete, ak nie, vaša smola. Tento rok nám pribudlo aj veľa pravidiel ktoré povoľujú používať kúzla ako Cruciatus, určite to nikto z vás nechce a preto robte to čo máte inač vás trest neminie. 

A v poslednom rade by som chcel vám niekoho predstaviť, osobu ktorú určite každý pozná avšak pod iným menom. Eleanor Lestrange, moju neter" na každej tvári sa ukáže nechápavý a hlavne vystrašený výraz, potrebujú vysvetlenie, aká Lestrange, aká neter?!

.

"Stále ti neverím" povedal mi Voldemort keď sme sedeli len mi dvaja v jedálni.

"Viem" vážne som to vedela, očakávala som to.

"Vieš kedy budeš mať moju dôveru?" zaujímalo ma to, veľmi, ako si ju môžem získať?

"Ako?" opýtala som sa.

"Chcem aby si prijala znamenie zla" 

Na toto som nebola vôbec pripravená. Nechcela som to. Nechcela som mať tú ohavnosť na ruke no vedela som že to budem musieť podstúpiť, chcem Harrymu pomôcť, možno sa s ním neskôr aj spojiť. 

"Kedy?" rovno som sa ho opýtala a on sa len škodoradostne usmial. 

"Teraz" to bolo prirýchle rozhodnutie. Nemohla som vyzerať že to nechcem, že to robím na silu a tak som si vyhrnula rukáv môjho čierneho trička a nastavila ruku.

"Bude to bolieť" povedal mi.

"Stojí mi to za to" 

Vytiahol prútik a povedal "Morsmordre" na to som na predlaktí pocítila neuveriteľnú bolesť, štípalo to. Začal sa mi tam vytvárať znamenie zla. Po chvíľke to prestalo, vtedy keď to bolo dokončené. Opustil miestnosť, odišiel. Vtedy to prišlo, moje prvé zrútenie sa, rozplakala som sa. 

Po niekoľkých minútach som sa rozbehla do Dracovej izby, konečne viem kde ju má. 

Vstúpila som a zamkla dvere, použila kúzlo aby nás nikto nepočul a to už pri mne stál on, Malfoy. 

"Čo sa stalo Eleanor?" otočil ma ku sebe a nechápajúco namňa pozeral.

Celá rozklepaná som si zaspomínala na poslednú pol hodinu a pozrela sa na predlaktie. Vtedy pochopil. Vyhrnul mi rukáv a na neho sa pozeralo znamenie zla.

"Nie nie nie nie nie!" najprv rukami rozhádzal, potom si ich dal do vlasov a začal chodiť z miesta na miesto. Ja som len stála, nevedela som čo mám robiť.

"Prečo si to urobila? Eleanor, toto čo máš na predlaktí ťa bude sprevádzať do konca života uvedomuješ si to?" uvedomovala som si to a zároveň aj nie.

Tak veľmi som chcela pomôcť až som si neivedomila čo to vlastne robím. Že som vlastme vážne prijala znamenie zla.

Že som smrťožrút.

Merlin ja som smrťožrút!

"Moje rozhodnutie už nezmeníme Draco, som odhodlaná vyhrať túto vojnu aj s touto gebuzinou na ruke!" pristúpila som ku nemu "A ty mi pomôžeš! Alebo sa budeš ďalej pretvarovať? Robiť zo seba niečo čo niesi? Uvedom si že ja som kvôli dobru obetovala samú seba, prišla som do tohto domu a priznala som sa pred samotným Voldemortom kto som! Teraz je rada na tebe, ukáž že nie si debil!" vyzeral nahnevane.

Nečakal takéto slová ako odozvu no už ma to nebavilo. Celé to jeho pretvarovanie. Viem že nie je zlý no on sám to nevie, treba mu pomôcť aby to konečne pochopil.

"Skoro som zabil Katie a pustil som smrťožrútov do hradu, ja môžem za Dumbledorovu smrť Eleanor, možno som ho nezabil ale moje činy áno" sadol si na posteľ a tvár si skril do dlaní.

Sadla som si vedľa neho a začala mu hladkať chrbát "Nechcem nič vravieť ale nezabudni že som ti pomohla. Aj ja môžem za to že Dumbledore je mŕtvy ale, ale v tú noc mi povedal že on to predsa vie, Draco, on by zomrel čoskoro tak či tak. My sme to len urýchlili. A presne teraz svojim správaním to chcem Harrymu a všetkým dokázať, to, že Dumbledor nezomrel nadarmo. To že vďaka nemu som tu a spolu s tebou zastavým Voldemorta, sice neviem ešte presne ako no zistím to, mám pocit že mi už verí"

Pozrel sa namňa tými jeho krásnymi modrými očami a pobozkal ma.

To som presne teraz potrebovala.

.

Bola som v Malfoyovskej knižnici a hľadala som knihu na zistenie polohy. Potrebujem nájsť Harryho, nemôžem už dlhšie čakať.

"Čo hľadáš?" opýtal sa ma hlas zamnou. Narcissa.

"Ale len tak sa prechádzam a prezerám si knihy, už dlho som nebola v knižnici, milujem knihy" prezradila som jej.

"Viem" postavila sa vedľa mňa a taktiež sa zapozerala do políc. Najprv som nechápala no potom som pochopla, Draco.

"A máš nejaké konkrétne želanie? Na knihu myslím" mala som pocit že niečo tuší, že si mnou nie je istá.

"Asi nie" zašepkala som.

"Zachvíľu je večera, nemeškaj" pozrela sa namňa a hneď na to odišla. Divná žena no je to predsa Blackova. A ku tomu žena Malfoya.

Prechádzala som sa sem a tam až som sa zastavla na Narcissinom mieste. Pozrela som sa smerom kam sa pozerala ona a vtedy som ju uvidela. Nejakú divnú veľkú hnedú knihu ktorá bola položená inak ako ostatné.

Mágiou som ju privolala ku mne a otvorila ju.

Skoro ma porazilo.

Lokačná kniha.

Ale ako? Narcissa niečo rozhodne vie. No teraz neviem či takto chce preukázať vernosť Voldemortovi alebo mne.