𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

58.Kapitola

Umbridgeová zobrala Harryho a Hermionu za nejakou tajnou zbraňou no neviem čo tým myslela, žeby toho obra čo Hagrid im ukazoval? Možno no dúfam že sa už vrátia bez nej.

V miestnosti som bola ja, Ron, Neville, Luna, Ginny, Draco, Crabbe, Goyle, Theo a Blaisie. Blaisie a Draco by ma možno ešte pustili no ostatných nie a zase nesmú vedieť že Draco je na mojej strane čiže je to komplikované.

Snažila som sa na niečo prísť no nič ma nenapadalo až napokon "Ron, dáš mi tie cukríky?" pozrel namňa ako na debila.

"Ale veď..." prerušila som ho "Daj mi ich" zvýšila som trochu hlas. Z vrecka vybral cukríky ktoré boli od Freda a Georgea, musím podotknúť, začarované cukríky.

"Daj mi ich!" vytrhol mi ich z ruky George a s ostatnými ich začal jesť až na Draca ktorý sa ku tomu pomaly schyľoval.

"Nejedz to, je to začarované" dostala som sa mu do hlavy. Svoj nechápavý pohľad presmeroval namňa a zastal v chôdzi.

"Prečo? A ako to že si u mňa v hlave? Vylez!"

"Vyleziem len to nejedz, je to začarované, potrebujeme odtiaľto, pomôž mi, kde sú prútiky?"

Chvíľu váhal až mi to povedal "Mala ich ona, keď išla musela ich dať niekde do učebni vedľa"

"Ďakujem" snažila som sa na neho nepozerať.

"Zjem cukrík, aby to nebolo nápadné" a po tomto mi prístup zablokoval. Nechcela som aby to robil no mal pravdu, bude to lepšie.

O malú chvíľu sa každému niečo stalo, jeden mal z hlavy tekvicu, druhy myšacie uši, tretí chvost a tak ďalej.

Všetci štyria sme sa rozbehli preč, najprv sme išli pre prútiky ktoré boli ako Draco vravel, vedľa v učebni a rozbehli sme sa na dvor smerom cez most až sme narazili na Harryho s Hermionou.

"Ako ste im ušli?" opýtala sa nás Hermiona.

"Pojedli začarované cukríky"

"Vravela som Ronovi aby mi dal cukríky, keď ich uvideli hneď mi ich zobrali a zjedli" vysvetlila som im.

"Múdri ťah Eleanor" povedala mi Hermiona.

"Tým som známa" uškrnula som sa.

"Ako sa dostaneme do Londýna?" opýtal sa tentokrát Neville.

"Nie žeby som si necenil všetko čo ste pre mňa urobili ale narobil som vám už dosť problémov" to je idiot ten Harry? Začal od nás kráčať preč no Neville ho zastavil " Dumbledorova armáda vznikla aby sme niečo robili alebo to bola iba hra?" zastal a otočil sa na nás.

"Možno to celé nemusíš urobiť sám kamoš" povedal mu Ron.

Premýšľal, pozeral sa na nás, zapni rozum Harry Potter!

"Ako sa dostaneme do Londína?" usmiala som sa na neho po tejto vete.

"Poletíme samozrejme" Lunin úškrn naznačoval niečo nebezpečne a tak to aj bolo.

Leteli sme na Testráloch, neviditeľných zvieratách ktoré uvidí len ten kto videl smrť. Ja som smrť nevidela čiže som letela na neviditeľnej veci a bolo to stresujúce!

Po príchode na ministerstvo sme sa s výťahom zviezli na oddelenie záhad. Nikde nebolo nikoho, bolo to divné a nebola tam vôbec dobrá energia. Bála som sa, všetci sme sa báli toho čo príde.

"Tu je to" oznámil nám Harry a začali sme kráčať vpred. Po niekoľkých metroch sa vedľa nás začali ukazovať police s bielymi guľami ktoré v sebe mali niečo ako dym. Proroctvá?