𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

74.Kapitola

Po včerajšej noci s Dracom som sa úprimne cítila lepšie, bolo mi lepšie. Ráno mi povedal že väčšinou raňajkujú spolu všetci a tak sme sa vybrali na raňajky.

Veď predsa neviem sa pohybovať v tomto dome, musím ísť s niekým kto to tu pozná.

Po vstupe do jedálni som zistila že je to tá istá miestnosť kde majú aj poradu a kde sa plazil Sasi ktorý tu je samozrejme somnou aj teraz.

"Dobré ráno" pozdravil sa Draco.

Ja som si ich len prezrela. Sedeli tam jeho rodičia s Bellatrix a Rudolphusom.

S mojim strýkom. Vedela som že by som nemala no bola som rada že je to môj strýko, je to moja krv. Konečne niekto po tých rokoch. Niekto kto nevyzerá ako Voldemort samozrejme.

Nikto sa mu neozdravil zato sa pozreli na mňa škaredými pohľadmi.

Nasledovala som Draca a sadla si vedľa neho, on sedel ešte vedľa svojej matky a oproti sedel jeho otec, oproti nemu Bellatrix a oproti mne Rudolphus.

"Takže, Clárková, tak sa voláš však? Alebo ťa mám volať Lestrange?" začala ma podpichovať Bella. Neznášala som ju.

"Stačí keď sa ku mne nebudeš ozývať, tak ma nebudeš musieť volať nijak" povedala som jej a na to mne a Dracovi priniesli škriatkovia jedlo.

"Ale veď predsa rodinu Temného Pána musíme nejako oslovovať nie?" pozrela sa ostatných. "Nezabudni že ja ani nikto ti neverí. Pamätám si na to ako na mňa Potter uvalil Cruciatus a ty si tam len stála"

"Bella už dosť!" ozvala sa Narcise.

"Môžeš si za to sama, zabila si Siriusa" vložila som si prvé sústo do úst.

"Zaslúžil si to, bol to idiot" na to som sa na ňu pozrela.

"Aj ty si to zaslúžiš" zamrmlala som.

"Čo prosím?!" zakričala.

"Môžeme sa aspoň raz normálne najesť?!" ozval sa po prvý krát Rudolphus. Pozrela som sa na neho ktorý svoj škaredý pohľad venoval Belle. Mám taký pocit že mu liezla na nervy.

Všetkým.

Na to stíchla a celé raňajky sme sa ku sebe neozvali.

Boli divný, všetci, okrem Bellatrix. Vyzerali strašne unavene. Lucius, muž ktorého si pamätám z ministerstva už nevyzeral tak ako vtedy. A Dracova mama, včera som ju uvidela prvý krát ak nepočítam minulý rok v šikmej uličke, to som jej ani pozornosť nevenovala.

Narcissa bola pekná žena, vôbec sa nepodobala na Bellu. Najviac sa mi na nej páčili asi vlasy.

Keď som dojedla a v jedálne sme sa nachádzali už len ja, Draco, Rudolphus a Narcissa tak Rudolphus povedal "Mohli by ste ma tu s Eleanor nechať osamote?"

Pýtal sa avšak očakával to.

"Poď Draco" chytila Narcissa Draca za ruku, venovala som mu nenápadný úsmev a otočila som sa na Ruda.

Keď sme tam ostali sami začal rozprávať "Podobáš sa na moju mamu, máš jej oči, mala rovnaké zelené" nedalo mi nezdvihnúť kútik úst, bolo to skvelé počuť že sa na niekoho podobám.

"A ty zase si podobný ako môj otec, hnedé oči, hnedé vlasy, rovnako vysoký, aj rysy v tvári máte podobné no vyzeráš staršie, logicky aj si starší a otec zomrel už pred nejakou dobou"

"Aký bol? Vieš vedel som že mám brata no myslel som si že je mŕtvy, to my povedali" prezradil mi. A tak sme si sadli ku stolu a začala som mu o ňom rozprávať a aj o tom čo mi povedal Dumbledore, prečo o ňom nevedel.