𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

78.Kapitola

"Rozprával som sa s mamou, vravela mi o Rokforte" začal mi hovoriť Draco.

Ležali sme tentokrát v jeho izbe, od udalosti s Harrym prešiel týždeň.

Dracova izba bola taká akú som si predstavovala. Zelené steny, čierno-biely nábitok, nejaké trofeje a medajle po stenách, obyčajný písací stôl a veľká úžasná mäkká posteľ s výhľadom na celý predok Malfoy Manoru.

"Čo ti o ňom vravela?" zaujímalo ma to, predsa to je Rokfort ktorý už nie je taký aký bol.

"Je to tam hrozné Eleanor. Tresty tam majú dokonca aj za zakašľanie, skúšajú tam transfiguráciu na žiakoch a aj iné zlé kúzla. Na hodine muklov sa učia o tom ako zabíjať ľudí s muklovskými zbraňami"

Bolo to hrozné na počúvanie a určite ešte horšie na zažívanie. Mali by sme s tým niečo urobiť no čo?

"Niečo ma napadlo vieš..." akoby mi čítal myšlienky. Pozrela som sa na neho a dala mu náznak aby pokračoval. "Čo ak by sme o tom pozistovali čo najviac? Ako zničia tie kúzla ktoré umožňujú súrodencom počuť všetko v klubovniach alebo ako sa vyhnúť zlým kúzlam? Nerád to hovorím no chcem pomôcť" išlo to z neho ako z chlpatej deky no povedal to.

Venovala som mu úsmev pretože sa to počúvalo veľmi dobre. To že chce pomôcť spolužiakom a dokonca aj cudzím ľudom.

"Porozprávaj sa s Severusom, ten o tom určite vie, nájdi si knihu vo vašej knižnici o tom kúzle na odpočúvanie a potom už len pohľadás protikúzlo, ak chceš pomôcť začni konať, rovno už zajtra" vyzvala som ho.

"Asi máš pravdu, zájdem zajtra na Rokfort za Severusom a porozprávam sa s ním"

Takéto slová sa mi veľmi páčili.

.

Prešiel nejaký čas od môjho rozhovorubs Dracom. Bolo už po novom roku. Vianoce sme neoslavovali, nemali sme možnosť. Namiesto toho sme chodili po svete a zabíjali nečistorkvných. Našťastie z môjho prútika ešte to zelené svetlo nevyletelo no bolo mi ľúto každej osoby ktorá to schytala. Snažila som sa nejako nenápadne im pomôcť no nikdy mi to nevyšlo.

Na Rokforte, tý čo su mne a Dracovy blízky sa dozvedeli o tom čo robím a vymysleli sme plán, teda skôr Draco vymyslel plán, ja som sa na tom nepodieľala.

Našiel protikúzlo, povedal im ho a oni ho použili no aby na to neprišli Ginny zo zakázanej časti ukradla knihu na podobné kúzlo ktoré ich oklame a stále si budú myslieť že sa nič nedeje.

Neviem aký na to majú názor, nestretla som sa s nimi, len vtedy naposledy a s Blaisim a Pansy som sa nevidela už pekne dlhú dobu. Obaja mi chýbali. Nemala som odvahu na to im to povedať sama, neviem prečo, nezradila som ich no zároveň som sa ako zradca cítila kedže som bola jeho krv.

S Harrym som sa stretla možno tri krát. Nechceli sme nič riskovať. Povedal mi že bol na Vianoce v Godrikovej užľabine no tam to nedopadlo dobre.

Tom sa somno chcel stretnúť. Bolo to veľmi náhle, poslal mi sovu. Samozrejme to malo byť u Malfoyovcoch v jedálni.

Prišla som na čas. Ani som nemeškala, ani som tam nebola skoro, bolo to presne.

"Čo potrebuješ?" opýtala som sa ho.

Nemala som z neho strach a to bolo to čoho som sa bála. Bála som sa toho že som sa vlastne nebála. Dáva to zmysel? Asi nie.

"Chcem sa s tebou porozprávať" ukázal na miesto nedaleko neho za stolom.

"O čom?" pozrela som sa mu do očí keď som s sadla.

"O tom že mi klameš"

Srdce sa mi rozbúchalo ako splašené, nedokážem opísať ako som sa vtedy zľakla.

"Nerozumiem ti" rozumná odpoveď, zatiaľ.

"To si fakt myslíš že som tak sprostý? Mám za sebou viac ako si dokážeš predstaviť. Mňa len tak neoblafneš"

"Ale s čím?!"

"To že si moja krv pravda je, verím ti. V tomto áno. No to že si na mojej strane nie. Vravel mi o tom ako si nikdy nikoho nezabila. Ako tam len stojíš a mračíš sa. To ako si niekoľkokrát zmizla a nikto nevie kam. Si zradca, nebojuješ za mňa, bojuješ za Pottera"

Chcelo sa mi plakať.

Podcenila som ho, to som robiť nemala.

Nevedela som zo seba vydať ani hlásku, nemala som slov.

"A za to všetko zaplatíš"

Postavila som sa. Nechcela som odísť, ak by som začala utekať môj chrbát by schytal smrtiacu kladbiu do troch sekúnd.

Stála som a pozerala sa na neho "To nie je pravda, prijala som dokonca aj znamenie zla!" vyhrnula som si rukáv a ukázala mu ho.

"Možno že len preto aby si si získala moju dôveru? Ani jeden z nás nie je hlúpy no sklamala si ma že si si to o mne myslela"

Znova mi došli slová, čo mu mám na to povedať.

"Zabiješ ma?" opýtala som sa ho. Nemá cenu ho presviedčať keď mi neverí.

"To som chcel no niečo ma potom napadlo, niečo čo bude oveľa lepší nápad ako ťa zabiť, niečo čo neublíži len tebe ale aj ostatným, všetkým ktorý ti pomáhajú" zaškeril sa.

Nevedela som čo si mám pod tým predstavovať.

Zrazu zašepkal nejaké kúzlo, nerozumela som tomu no mala som pocit že to bolo utlmovacie kúzlo, aby nebolo nič počuť.

Vtedy sa to stalo. Nestihla som zareagovať tak rýchlo.

Kliadba Cruciatus ma zasiahla priamo do srdca.

Je to krátke, viem, ospravedlňujem sa no dalšia kapitola bude dlhšia, predstavovala som si takýto koniec a neviem čo tam viacej zakomponovať.

Mimochodom, kapitoly mam predpísané no nie gramaticky upravené, zajtra sa už do toho pustím, sľubujem.