𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

19.Kapitola

Povedzte mi, čo môže byť lepšie ako miešanie elixírov s tým najúžasnejším a najotravnejším adoptívnym otcom? Neviete? Napoviem vám, Svetový pohár v metlobale! No nemôžem zabudnúť na priateľov ktorých uvidím ešte pred školou. Po dlhom presviedčaní, kričaní, vydieraní a pod. sa mi podarilo Severusa Snapa presvedčiť aby som mohla ísť, no poznáte ho, má podmienky a tie sú také že sa mu budem ozývať každých päť minút aby vedel kde som, s kým som, čo robím, či som jedla, či som pila, či niesom zranená a plno ďalších somarín. No aj ja mám svoje podmienky, teda jednu a to že v mojej mysli bude môcť byť len niekoľko sekúnd a nebude tam vyhľadávať nič iné čo by mal inač sa už nevrátim domov, našťastie to prijal. S prenášadlom ma tam odprevadí no prenesieme sa niekde kde nikto nebude pretože ako viete, nemôžu nás spolu vidieť. Ostatný Weasleyovci, Hermiona a Harry tam už budú.

„Tak čo, pripravená?" spýta sa ma keď stojíme pri prenášadle v strede obývačky. Popravde prenášadlom nejdem prvýkrát no bojím sa ale nedám to na sebe vidieť aby si to nerozmyslel a nenechal ma doma.

„ Pripravená" poviem a dotkneme sa skleneného pohára. Viem možno zvláštne prenášadlo no takto ho neobjavia, a keď aj hej v dome máme plno rovnakých pohárov.

Nepríjemne. Nerada sa takto premiestňujem pretože sa mi veľmi točí hlava a je mi zle.

Les. Nič zaujímavé, zatiaľ.

„Takže pamätaj, každých päť minút sa budem informovať čo robíš, kde si s kým si a podobné veci. Dávaj na seba pozor, ak sa k tebe prihovorí niekto divný, ignoruj ho, ak k tebe bude niekto zlý..." takto to pokračovalo ešte niekoľko minút až pokiaľ som ho nestopla „...Severus! Už stačí. Mám štrnásť, viem sa o seba postarať a navyše tam nebudem sama, mám Harryho a nie len jeho, bude tam aj Pán Weasley a ostatný, nemusíš sa báť." Poviem mu a on sa trochu upokojí. Ešte nikdy som ho takto vystrájať nevidela no nemusí robiť takéto scény. Keby ho videli žiaci z Rokfortu! Jajaj o tom by sa rozprávalo aj roky že „ Mrzutý Severus Snape ktorý by Chrabromilčanov nechal na pospas smrti sa teraz o jednu bojí viac ako o seba". Musím priznať že môj a Severusov vzťah je fakt dobrý. Aj keď sa každý deň pohádame aspoň tri krát, nakoniec vždycky skončíme večer na gauči spolu pozeraním nejakých filmov. Vynahrádza mi rodičov ktorých už nemám a ja som zaňho strašne rada. Ak by si ma v ten deň neadoptoval, nebola by som teraz tu v lese a nešla za svojimi priateľmi.

„Fajn, tak už chod" povie mi, objíme ma okolo pliec a dá mi pusu na čelo, tak ako vždycky keď sa lúčime. Okej, nie vždycky, začal to robiť cez prázdniny ale je to v celku milé, no nie? Pred troma rokmi by som povedala že toto a Severus Snape? V žiadnom prípade a moji spolužiaci to hovoria doteraz no ja poznám jeho pravú tvár a tá je taká ktorá rozdáva aj sem tam nejaký ten úsmev. Sem tam je raz do roka ale aj to je nie čo.

Vykročím smerom k štadijonu, otočím sa, poslednýkrát mu zakývem, odkýve mi a už ho niet.

Je to tu úžasné a ešte som len na začiatku! Všade sú stany, plno ľudí a atmosféra na nezaplatenie. Teraz len nájsť správny stan. V liste od pána Weasleyho stálo že nebude ďaleko od vchodu takže môžem hľadať. Takto tu blúdim asi 10 minút kým nezazriem pri jednom stane oranžovú hlavu. Fred! Abo George? Nikdy ich neviem rozoznať! Pribehnem k nemu a hodím sa mu do náručia.

„ Fred abo George?" spýtam sa ho keď sa od neho odtiahnem.

Zasmeje sa a povie „ Fred, k vašim službám" nato vojdeme spolu do stanu. Nemám slov. Kúzla, typické. Stan je asi taký veľký ako máme doma so Severusom kuchyňu a obývačku.

„ Čaute všetci!" zakričím na nich a všetci ku mne pribehnú a vystískajú ma. Ale kde je Harry?

„A kde je..." nedokončím lebo z nejakej miestnosti víde môj najlepší kamarát. Odstrčím všetkých ktorý mi stoja v ceste a utekám k nemu. Vyskočím naňho a z celej sily ho objímem a on mi objatie opätuje. Ach Harry, ty si my chýbal zo všetkých najviac. Stojíme tam asi niekoľko minút, no stojíme jak stojíme keďže ja visím na Harrym keď v tom sa od neho odtiahnem, usmejeme sa na seba a on začne rozprávať „ Nevedel som že prídeš Eleanor" povie mi prekvapene. Bolo to také malé tajomstvo, nechcela som mu povedať že prídem, nakoniec by ma Severus nepustil a on by bol smutný.