𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝

22.Kapitola

"Kde si bola?!" vyhŕkne namňa Hermiona akonáhle vstúpim do izby.

Pozriem sa na posteľ ktorá je pridelená Parvati, je tam čo znamená že jej to určite nepoviem teraz.

"No ja, ehm..."

"Rozumiem, dávam vám desať minút" preruší ma, ďakovne sa na ňu usmejem a počkám si dokiaľ odíde.

"Už sa mi to nechce opakovať, jednoducho som bola u Blaisia v izbe pretože ma našiel v Snapovej pracovni" prídem k posteli a ľahnem si. Konečne moja posteľ, chcem už spať.

"Počkať, ty si...čože?!" nechápavo a nahnevane sa namňa pozrie.

"Keď ten dementný pohár povedal Harryho meno, bola som strašne rozrušená, chcela som ísť za ním no nepustili ma tak som, chcela ísť za McGonagallovou ale tá išla s Harrym, na um mi prišiel Snape, neviem prečo no prišiel, utekala som k nemu do pracovni a popri tom som obrátila jednu celú chodbu hore nohami, to isté som urobila aj s jeho pracovňou, odpadla som, našiel ma Malfoy, odniesol k sebe do izby a dal zavolať Blaisia, koniec" vysvetlím jej.

"Ty si zomňa robíš prču"

"Ti drbe? Nerobím"

"Merlin, ja už fakt neviem čo si o tom mám myslieť, ty mi povieš že si bola u slizolinčanoch, fajn beriem, Blaise je tvoj priateľ ale itak, bola si u nich a plus s Malfoyom!? A ešte k tomu aj ten Harry " zakričí a popri tom máva rukami.

"Malfoy ma len našiel, nič viac. Čo s Harrym?" spýtam sa jej nechápavo, ona mu snáď neverí?

"S tým pohárom, vraví že tam svoje meno nehodil no čo keď áno?" ona by si to vážne mohla myslieť? Že ho tam hodil? Hermiona? Moja najlepšia priateľka? Najmúdrejšia žiačka ročníka?

"Nehodil ho tam" v kľude jej poviem.

"Ale čo keď áno? Máš dôkaz ženie?"

"Stačia mi jeho slová, Hermiona, verím mu" došľaka, to sa teraz proti Harrymu obráti celá škola? Videla som tie nenávistné pohľady ktoré hádzali na mňa keď som odchádzala z siene a taktiež to budem musieť ešte vysvetliť Blaisimu, videla som na ňom že keď ma bol odprevadiť bol nesvoj, chcel sa ma to spýtať no radšej držal jazyk za zubami.

"Ja len hovorím že môže klamať" Merlin, pomôž mi, prosím!

"Prečo by klamal? Je to tvoj najlepší priateľ!" zakričím na ňu.

"Aj najlepší priatelia si nemusia hovoriť všetko a môžu mať medzi sebou tajomstvá" keď Hermiona vyslovila túto vetu, zľakla som sa. Na malú chvíľu som mala pocit že to vie, že vie, že bývam u Severusa no potom mi došlo, skade by to zistila?

"Nemienim sa s tebou o tomto už viac baviť" poviem jej a otočím sa na druhý bok postele.

Čo bude teraz? Musím si to všetko urovnať, Hermiona Harrymu verí len z polovice a Ron vôbec, plus mu neverí vlastne nikto až na nejakých učiteľoch.

To čo sa dnes stalo somnou a s Malfoyom, musím ísť za ním a povedať mu aby to náhodou nepovedal, aby nepovedal že som bola u nich v izbe a ani že ma našiel u nášho profesora elixírov, už len dúfať že to nehovorí teraz niekomu a taktiež mu...poďakovať, predsa len takto sa na rozhovor s Severusom môžem pripraviť, keby ma tam nechal, fakt neviem ako by to dopadlo. Bude to len jedno slovo, nič viac, len slovo ďakujem a hneď sa spakujem. To isté musím povedať aj Blaisimu, u Harryho a Hermioni viem že to nepovedia, síce s Hermionou to teraz nie je ružové ale viem že to nepovie.

To s tým prútikom ma najprv zarazilo no pamätám si že som o tom niečo čítala, dokážu sa to naučiť viacerý čarodejníci, je to podľa mňa normálne a k tomu som bola vystrašená a smutná, určite to bolo kôli emóciam, nič viac.