47.Kapitola

213 18 0
                                    

Všetko to neskôr zbehlo veľmi rýchlo, Harryho zbavili obvinenia takže sa do Rokfortu mohol vrátiť. Poslednú noc pred odchodom som taktiež nevedela veľmi spať no už sa mi ten hlas neozýval. V deň odchodu sme ráno mali veľký zhon, každý hľadal niečo, okrem mňa a Harryho samozrejme ktorý sme tu strávili ledva tri dni.

Pri odchode na nástupište nás boli odprevadiť všetci, dokonca aj Sirius prišiel no ako pes. Harrymu pri odchode dal fotku pôvodného Fénixovho rádu.

Vo vlaku sme sedeli tak ako stále, ja, Ron, Harry, Hermiona, Neville a Ginny. Cesta nebola ničím zaujímavá až na to že som nedokázala prestať myslieť na to že o niekoľko hodín uvidím Malfoya. Bolo to pre mňa vtedy nelogické.

Po zastavení sme sa pomali pobrali von, Ginny odišla skôr za svojimi spolužiakmi a mi sme išli o niekoľko minút za ňou. Neville vo vlaku stratil nejakú brožúrku tak som sa ponúkla že mu pomôžem ju nájsť, čiže sme išli posledný. Ako sme to hľadali, nemohla som sa prestať pozerať na ten Nevillov kaktus!

Akurát po našom príhode za ostatnými dorazil aj koč s nejakým svetlo vlásím dievčaťom. Harry nám povedal že vidí ako ten koč ťahá nejaký tvor, nerozumeli sme mu no to dievča na koči povedala že je rovnaký ako ona. Myslela tým asi že ich vidí aj ona, neviem.

Všetci sme si posadali na koč, Hermiona nám ju predstavila "Toto je šaluna" kto? Vtedy si asi uvedomila čo povedala a tak sa opravila "Luna Lovegoodoová" hneď lepšie.

"Zaujímavý náhrdelník" povedala jej Hermiona.

"Je to kúzlo vieš, odpudzuje nákly" posledné slovo nám skôr pošepká.

Už chápem prečo "Šaluna"

"Som hladná, dúfam že bude puding" povie nahlas.

"Ja tiež" súhlasím s ňou. Neviem prečo som to povedala ale taktiež mám chuť na puding.

Koč sa pohol a my sme sa vybrali smerom do Rokfortu. Konečne!

.

Nevedela som odolať a tak som pri večeri začala vyhľadávať istého slizolinčana. Po chvíľke som ho našla. Sedel vedľa mojich dvoch kamarátoch spolu ešte s Crabbom a Goylom, neďaleko nich bola Greengrassová, jej sestra Astória a Nott.

Prváci už boli podelený takže Dumbledore hovoril svoj každoročný príhovor no ja som ho úplne odignorovala, pozerala som sa na Malfoya a stále rozmýšľala nad našou schôdzkou. Vie že ovládam Parselčinu a bezprútikovú mágiu, vie že vlastním hada, mám to povedať niekomu? Harrymu? Toho by asi brali ku sv. Mungovy, Severusovy? Toho by brali hneď za Harrym.

Po chvíli si všimol že na neho zazerajú dve malé zelené kukadlá a vtedy som znova pocítila ten pocit, tie krásne modré oči ktoré tak veľmi nenávidím. Ako som mohla sklesnúť tak hlboko a spraviť to čo som spravila? Bože povedal mi len že som srab! Prečo som ho pobozkala!?

No jedno viem isto, nebránil sa takže to musel chcieť taktiež, rovnako ako ja, prečo? Chcel vedieť ako chutí bozk od humusáčky? Jediný kto to vedel pred ním bol Harry Potter a teraz Draco Malfoy. Ja som pobozkala dvoch asi najslávnejších ľudí na Rokforte. Harryho pozná každý kvôli tomu že to je Harry. Malfoya poznajú kvôli tomu že je Malfoy, je z rodu Blakovcov a Malfoyovcov, je jedným z najbohatších na tejto škole, ak nie najbohatší.

Musela som odvrátiť zrak, nemohla som sa na neho daľej pozerať aj keď som tak veľmi chcela a presne som to spravila keď Harry povedal " Bola na mojom výsluchu, robí pre Fudga"

Pozrela som sa smerom ku učiteľskému stolu a vtedy si ju všimla, ružovú osobu. Mala na sebe toľko ružovej že som nechápala, bože fuj! Nič proti ružovej ale toto? Pansy práve teraz musí určite rozdýchavať to čo vidí.

Začala rozprávať "Ďakujem pán riaditeľ, za tie milé slová na privítanie. Aké milé je vidieť ako sa vaše bystré šťastné tváre namňa usmievajú. Som si istá že budeme veľmi dobrý priatelia. Ministerstvo mágie vždy požadovalo vzdelávanie čarodejníckej mládeže za mimoriadne dôležite i keď každý riaditeľ zaviedol niečo nové v tejto historickej škole. Pokrok pre pokrok musíme zastaviť. Zachovajme čo sa zachovať má, zlepšime čo sa dá zlepšiť a odstráňme zvyky ktoré by sa mali zakázať" skončila tento svoj slávny príhovor a usmiala sa na nás ako taká veverička. Už teraz je asi nesympatická každému z tejto školy.

"Poučné? Samá vata" odpovie Ron riaditeľovi ktorý pochváli novú...kto to je vlastne? Čo učí? Nevnímala som na začiatku.

"Čo to znamená?" spýta sa nás Harry.

Znamená to jediné "Že ministerstvo chce ovládnuť Rokfort" presne tak Hermiona. Niekedy ako keby mi čítala myšlienky.

Po večeri sme sa vybrali na koľaj no mňa zastavil môj Slizolinský kamarát Blaise Zabiny. Zvítala som sa s ním po tých dvoch mesiacoch a opýtala sa "Kde je Pansy?" väčšinou chodili tý dvaja spolu ešte aj s Malfoyom no na Malfoya sa radšej pýtať nebudem.

"Išla sa vyvracať, keď videla toľko ružovej pokope, žalúdok sa jej obrátil hore nohami" myslela som si. Obaja sme sa nad tým zasmiali a nie nadarmo sa hovorí Spomeň čerta.

Pansy sa za nami rozutekala a objala ma, možno sme sa nenávideli no toto dievča som si veľmi obľúbila, veď predsa je to naša bláznivá Pansy.

Sadli sme si na chvíľku na neďalekú lavičku a rozprávali sa o lete, samozrejme som im nepovedala o Fénixovom ráde ani o schôdzke s ich najlepším kamarátom, radšej nie.

"Ehm, ehm, nemali by ste byť už v posteliach? Zajtra máte vyučovanie" objavila sa pred nami tá ružová ropucha, doteraz neviem čo učí ani ako sa volá.

"Večierka je o desiatej pani profesorka" poviem jej.

"Ale zajtra máte školu" usmieva sa stále.

"Ale my sme sa nevideli dva mesiace takže ak dovolíte" a naznačím jej aby odišla. Merlin, to toto nás bude učiť?

"Slečna toto nie je správanie dámy a ak dovolíte určite neodídem, vypadnite do postele!" zakričí na nás. S mojimi dvoma Slizolinskými kamarátmi na seba pozrieme no nechcem sa hádať tak sa s nimi rozlúčim a poberiem sa do Chrabromilskej klubovni.

Po ceste tam som odbočila no namiesto pohľadu na novú chodbu sa mi naskytol pohľad na niečo iné, Malfoy a Daphne. Stále sú spolu. Ked nad tým tak rozmýšľam Malfoy ju predsa podviedol nie? A somnou! Merlin! Nechcela som ísť okolo a tak som sa na päte otočila a povedala si že pôjdem radšej dlhšou cestou ako cez nich dvoch.

Neviem či si ma všimli alebo nie, je mi to jedno.

Je mi to vážne jedno?





𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝Where stories live. Discover now