Nekonečný sen

Časť 19.

Eliot nevyzeral, že by sa chystal na odchod. Takže som vstala zo stoličky a chcela ísť hore do spálne. No neurobila som ani krok, pretože cez balkónové dvere, ktoré boli takmer na celú stenu som videla rovno do kuchyne. Nathaniel sa otočil okolo svojej osi a nasypal nejaké korenie do hrnca. Sabrina sa zvýjala od smiechu a v ruke držala lyžicu. Nathaniel sa tiež smial, ale nie tak ako Sabrina. Sabrinu som ešte nevidela sa smiať. Medzi nimi bola čisto súrodenecké láska po akej túžil pravdepodobne každý. Kto vie či sa kontaktujú aj keď sú doma.

Bolo mi až ľúto ich vyrušiť, ale nakoniec som dvere otvorila. Obaja sa na mňa pozreli, nepovedali nič, len ich pohľady boli na mne až dokým som nevyšla po schodisku.

Enzo sedel v spálni na posteli a pozeral sa na nejaké papiere. Zostal ticho, keď som si vzala z nočného stolíka knihu a vyšla na balkón si čítať. O presne hodinu nám na dvere zaklopala Sabrina a s úsmevom povedala, že máme ísť dole.

Na stole boli už rozložené taniere. Vyšla som na terasu a sadla si za stôl. Na oblohe nebolo už ani stopy po slnku, ale terasa aj bazén boli osvietené. Vedľa mňa si sadol Enzo a nalial mi do pohára z červeného vína. Oproti mne sedela Alexandra a bez emócie sa pozerala na svoj prázdny tanier. Pri stole chýbal už len Nathaniel.

Pozrela som sa na veľkú misu na stole, v ktorej boli zelené rezance.
,,Čo je to?" opýtala som sa.
,,Špenátové rezance s kúskami tofu a Nathaniel išiel kúpiť parmezán," odpovedala mi Sabrina.
,,Tie rezance ste kúpili?"
,,Nie, ale uvidíš sú skvelé."
,,Vyzerajú skvele," pochválil ju Enzo.
Akurát vyšiel na terasu Nathaniel. ,,Ale bez tohoto by to nebolo ono," povedal a položil sáčok už s nastrúhaným parmezánom na stôl. Nemohla som prehliadnúť jeho úsmev, ktorý nútil aj mňa sa usmiať. ,,Naložte si koľko chcete máte ruky," povedal a sadol si na stoličku vedľa mňa. Ja som sa ako prvá chopila naberačky a naložila si ešte stále horúce cestoviny. Až teraz mi udrela do nosa tá úžasná vôňa. Na vrch som si dala parmezán a nedočkavo ochutnala, ale jedlo bolo stále veriace a popálilo mi ústa.

,,Čakám, že teraz ty splníš svoju časť," zašepkal mi do ucha Nathaniel.
,,Akú časť?"
,,Chcela si, aby som ti navaril ja som zase chcel niečo iné."
,,Ahaa tak preto si sa tak náhlil variť."  Poobzerala som sa či nás nikto nepočúva, ale všetci sa rozprávali alebo počuli niekoho iného. ,,Tebe pomáhala Sabrina. Môžem si aj ja niekoho zavolať na pomoc?"
Nathaniel sa zasmial a pokrútil hlavou.
,,Vo štvrtok ťa vezmem do aquaria," zmenil tému. ,,Aký je dnes deň?"
,,Utorok."

Z neznámeho dôvodu som znervóznela. Možno to bolo vďaka tomu, že som nerozumela aké ma Nathaniel so mnou úmysly. ,,Prečo? Prečo to robíš?" povedala som podráždene a nahla sa za pohárom vína. Jeho tvár zvážnela: ,,Jedz, Chantal."

,,Chcem sa ísť zajtra pozrieť do obchodov. Chcete ísť so mnou?" spýtala sa flegmaticky Alexandra, ale považovala som to za veľký pokrok v jej prípade. Zrejme už trochu vychladla.
,,Skvelý nápad," vyhrkol Enzo. Zdalo sa mi, že mal prehnane dobrú náladu a nech by ktokoľvek povedal čokoľvek zdalo by sa mu to ako skvelý nápad.
,,Pôjdeme zajtra všetci do mesta."
,,Ale ja chcem nakupovať," zdôraznila Alex. ,,Tak budeme všetci nakupovať. Keď tak sa rozdelíme."

,,Ja už zajtra niečo mám," povedal Nathaniel uvoľnene a popritom vyzeral sústredene na obtočenie rezancov na vidličku. ,,A čo také máš?" opýtal sa Eliot so svojim typickým podtónom.
,,Mám sa s niekým stretnúť." Ani som si neuvedomila ako sa silno mračím. S kým sa ma doriti stretnúť?
,,S plážovým dievčaťom?" opýtala sa Palmer. ,,Uhádla si," povedal a nahol sa pre sáčok so syrom.

V tú chvíľu mi niečo buchlo do lýtka. Zasyčala som, ale nikto si to nevšimol. Takže on bude liesť za tou pipkou a ešte ma aj kopať? Otočila som sa k nemu a vražedne sa naňho pozrela. Nathaniel však iba pomaly nadvihol obočie a pozrel sa na Enza a potom na mňa. Pochopila som čo mi tým chcel povedať, ale nepáčilo sa mi to. Oblízla som si pery a naklonila sa k Enzovi: ,,Ani ja asi zajtra nebudem môcť ísť. Vieš začína mi menzes a vieš aká som," zašepkala som. ,,Uvidím ako sa budem cítiť, ale zostanem asi doma." Bola som si istá, že ma Nathaniel plne počúval aj keď som šepkala. Začínala som sa cítiť divne, že budem s ním tráviť toľko času. Dnes, zajtra pozajtra...

Enzo mi na to nepovedal nič, len prikývol. Nevidela som ani náznak po jeho dobrej nálade. V tú chvíľu som si uvedomila ako veľmi je zlé to čo robím a výčitky na mňa doľahli v plnej sile. Až tak, že sa mi z nich zatočilo v hlave.

Nebudem nič hovoriť, pretože si uvedomujem, že akýmkoľvek slovom by som vám mohla niečo naznačiť. Čižeeee dúfam...že sa vám príbeh ako tak páči. <3 milujem vás pamätajte si to.