Nekonečný sen

Časť 9.

Vonku už pomaly svitalo. Spala by som ďalej kebyže ma nezobudí ruka, ktorá prechádzala po mojom tele. Na perách som mala meno niekoho iného. Našťastie som otvorila oči a spamätala sa. Usmiala som sa  a pomaly znovu oči zatvorila.
,,Nehneváš sa na mňa?" spýtala som sa zaspato. ,,Iba trochu, ale omnoho viac na Nathaniela, pravdepodobne ani neprišiel domov."
,,Prišiel," vyhrkla som a vzápätí to oľutovala. ,,Počula som jeho kroky v noci. Ty nie?"
,,Nie," odpovedal. Vydýchla som si, pretože to znamenalo, že nás nepočul.

Jeho drsné prsty ma naďalej hladili po pokožke. Vedela som čo odo mňa chcel. Rozhodla som sa otestovať Nathanielove slová o tom, že je mu jedno čo robím s jeho otcom. Izbu mal blízko našej a vo mňe sa vzbudila chuť ho zobudiť.

Chytila som Enzovu teplú ruku a presunula ju nižšie na svoj bok. Obkročmo som si sadla okolo jeho pásu a prehodila si tmavé vlasy na jednu stranu.
,,Ideš na to zhurta," zachechtal sa.
,,Nemáš rád veci rýchlo?" opýtala som sa a trochu sa povrtila. Cítila som jeho erekciu.
,,Ty nemáš rada predohry?"  Teraz som na ňu nemala čas ani náladu. Mala som len jediný zámer. A to bol vrieskať na celý dom v nádeji, že Nathaniela naštvem.
,,Teraz nemám náladu," povedala som a nadvihla sa tak, aby som si vyzliekla nohavičky. Enzo využil chvíľu kým som na ňom nesedela a tiež si zošúchol pyžamové nohavice nižšie. Nečakala som na nič a nasmerovala ho do seba.

Chytila som tempo a začala vo svojom divadle. Hýbala sa čoraz rýchlejšie a zintenzňovala na svojom vzdychaní, ktoré sa menilo už na krik. Potrebovala som využiť svoje hlasivky tak, aby ma počul Nathaniel. Rukou som tresla do steny.

Omylom som sa pozrela na Enzovu tvár. Vyzeral...šokovane. Nikdy predtým som toto nerobila a nikdy viac som sa to nechystala robiť. Dúfala som, že som prekričila steny. Nadvihovala som sa len hore a dole a už som začínala byť spotená a zadýchaná. Nesústredila som sa na to či si to užívam.

Po mojom tele prešla horúčava a unavene som si ľahla naspäť po Enzovom boku. Vydýchovala som a silno sa potiahla za korienky vlasov. Čo to so mnou je?
Enzo nepovedal ani slovo. Obidvaja sme ticho ležali vedľa seba a predýchavali.

Už som nezaspala. Enzo ma pred ôsomov vyhodil z izby povedal, že má doležitý hovor. Nevadilo mi to aj tak som chcela už vstávať a hlavne skontrolovať ostatných. Všetci boli vo svojich izbách, teda aspoň sa mi to zdalo. Pomaly som prešla po schodisku a na bielej pohovke bol zvalený zlatovlasý chlapec s laptopom na nohách. Áno chcela som ho vidieť, ale nečala som, že tu bude. Odvrátil pohľad na chvíľu zo svojho počítača a pozrel sa na mňa.

,,Dobré ráno," prešla som okolo neho. Sprchoval sa. Cítila som z neho vôňu jeho sprchového gélu a vlasy mal stále vlhké.
,,To bola pomsta kvôli tomu dievčaťu?" Zarazene som sa k nemu otočila.
Mala som veľa možností ako reagovať. Vybrala som si hrať sa na sprostú. ,,Ty si nás počul?" Aj keď sa pozreal na obrazovku svojho notebooku vedela som, že mám jeho plnú pozornosť. ,,Prečo by to mala byť pomsta?"

Otočil sa ku mne a celú si ma premeral.
,,Vidno ti bradavky."
,,No a? Tak sa tam nepozeraj." Mala som na sebe len krátke tielko a pod ním nič. Z poličky som vybrala nutellu a zo šuplíka polievkovú lyžicu. ,,Neodpovedal si mi. Prečo by to mala byť pomsta?"
,,Vyzerá to tak." Prižmurila som naňho oči a nabrala si na lyžicu nutellu.
,,Ak budeš žrať na raňajky nutellu, tak ťa môj otec vymení skôr ako má v pláne."
,,Beriem si k srdcu tvoju radu," chytila som sa za srdce a vložila si lyžičku do úst. Nathaniel sa na mňa stále pozeral: ,,Moja ponuka je dočasná."
,,Aká pon-" Zasekla som sa, keď som videla jeho poloúsmev. Pamätal si na to čo v noci hovoril? Jasné, že si to pamätal. Veď nebol až tak ožratý....len sa váľal po schodoch. Ako ho poznám to asi robí bežne aj triezvy.

,,Aách!" vykríkla na plné hrdlo Palmer. Kráčala dolu schodiskom a škerila sa. Úplne som zabudla na nich. Keď som ráno s Enzom vyvádzala, tak som myslela len na Nathaniela, len na to aby ma hlavne on počul. Nedošlo mi, že ma budú počuť aj ostatní. ,,Dúfam, že si ho riadne upokojila. Nate, mal by si jej byť za to vďačný."
,,Určite," povedal si popod nos.
,,Otec bude zúriť. Mal si vidieť jeho výraz keď mu Eliot povedal čo robíš a kde si," zasmiala sa. Mala očividne dobrú náladu. ,,Idem cvičiť jogu. Nejdeš so mnou?"
,,Presne po tom túžim," povedal Nathaniel. ,,Ja pôjdem!" vykríkla som. Potrebovala som niečo robiť a lepšie byť s Palmer ako s Nathanielom, pretože sa mi jeho prítomnosť prestávala páčiť. Nešlo oňho, ale o mňa. Priťahoval ma. Bez ohľadu na všetko. On za mnou skočil, aby ma vytiahol, keď ma Eliot strčil.
,,Ak môžem," dodala som neisto.
,,Fajn, ale idem až na pláž," povedala.
,,V pohode." Ak si myslela, že ma ten jeden kilometer čo sme museli kráčať odradí, tak sa mýlila. ,,Prezleč sa."
,,Je to rada alebo rozkaz?"
,,Rada," tvárila sa vážne. Ako keby sa bála byť ku mne priateľská.