Nekonečný sen

Časť 4.

Enzo vyliezol z postele, pretože mu niekto volal, ale už sa nevrátil. Celý dom sa mi zdal akosi tichý. Aj keď som sa snažila započúvať žiadne hlasy som
nepočula.

Obliekla som sa do niečoho pohodlného a vyšla na balkón. Na terase nikto nebol, čo mi úplne vyhovovalo. Vzala som si slnečné okuliare časopis a zišla dole po schodoch. Za jedálenským stolom sedela Sabrina. Svoje blondavé vlnivé vlasy mala na všetkých stranách. Niečo vrelo písala do mobilu.

Poobzerala som sa po kuchyni. Za sporákom stál Nathaniel. Nemala som chuť ho vidieť, ale nemohla som odísť, pretože pohľad na to čo robil ma úplne paralyzoval. Nevšimol si ma. V ušiach mal bezdrôtové sluchadká, z ktorých hrala hudba tak hlasno, že som ju až ja počula. Varil a popritom robil nejaký pohyb pripomínajúci tanec.Bolo mi jasné, že si ma nevšimol a že si svoje pohyby asi ani neuvedomuje.

Z pozorovania toho, čo už asi nikdy neuvidím ma vyrušil Sabrinin jemný hlas: ,,Myslím si, že ani mňa si nevšimol," povedala potichu.
,,On naozaj varí?" spýtala som sa a pozerala ako ladnými krokmi prešiel ku chladničke a niečo z nejvybral.
,,Áno, pretože miluje jesť. Tvrdí, že mu viac chutí jeho jedlo ako v reštaurácií."

Až teraz som si uvedomila, že Sabrina bola zo všetkých psycho súrodencov najnormálnejšia. Doteraz na mňa takmer neprehovorila a nezapájala sa do rozhovorov a hádok. Pôsobila skromne. ,,Kde sú ostatní?" otočila som sa ku Sabrine.
,,Eliot a Alexandra sa sprchujú a Palmer je vo svojej izbe."
,,Spolu?" zarazila som sa.
,,Nie! Dúfam, že nie. Eliot išiel tu do kúpeľne a Alex hore." Zapozerala som sa na Sabrinu. Niečo na nej bolo. Niečo čo ostatní nemali, ale ani za svet som nevedela povedať čo to je.

Nadýchla som sa a až teraz mi do nosa udrela nádherná vôňa korenia. Nathaniel si ma až teraz všimol. Nachvíľu zastál, ale nakoniec sa ma rozhodol ignorovať. Videla som ako si hudbu stíšil a už bez tanečných pohybov obrátil niečo čo pripomínalo palacinku. Bol čas odísť. Cítila som ako stuhol, aj keď nič nepovedal. Neprišlo mi vhodné, aby sme boli v jednej miestnosti po našom poslednom rozhovore.

Dole som zišla hlavne preto, lebo som chcela ísť na terasu.
,,Idem vonku," vstala som od stola.
,,Pôjdeš so mnou?" opýtala som sa Sabriny
,,Nie, ďakujem. Potrebujem ešte niečo urobiť," ukázala na svoj mobil, ktorý držala v ruke.

Bez šlapiek alebo topánok som vyšla na terasu. Vonku už nebolo ani zďaleka tak teplo, ako keď sme prileteli. Obsadila som si lehatko na slnku. Vyzliekla som si tričko a ľahla si. Nechcelo sa mi prezliekať do plaviek a zároveň som chcela, aby mi slnečné lúče svietili aj na brucho. Slnečné okuliare som si nasadila na oči a vlasy som si vzadu zviazala do copu. Nenatrela som sa opaľovacím krémom, pretože som si bola istá, že na večerné slnko spáliť nemôže. Zavrela som oči a užívala si spev vtákov, slnko a teplo. Snažila som sa sústrediť na zvuky okolo seba. Nemala som veľmi dobrý sluch, ale snažila som sa. Ak občas zafúkal teplý vietor, tak som počula ako sa voda z bazéna pohla.

Z tuhého spánku, ktorý som vôbec neovládla ma vytrhli hlasy. Niekto zahvízdal.  Zľakla som sa a behom pár sekúnd som sa narovnala. K bazénu kráčal Eliot a Nathaniel. ,,Sexi bruško mami!" zakričal jeden z nich, no netušila som ktorý, pretože ich hlasy boli veľmi podobné. Až po chvíli mi došlo, že to bolo mierené na mňa. Nikto iný sa na terase nenachádzal. Iba my traja. ,,Aj spodné prádlo," dodal.

,,Skoč tam," povedal Eliot. ,,Ak tam skočím, zlomím si väz," zahundral Nathaniel. Nasadila som si okuliare v nádeji, že zakryjú môj pohľad. Eliot mal plavky červené a Nathaniel čierne. Obidvaja mali postavy ako cez kopirák. Opálené, ale nie príliš. Telá mali
pevné a dalo by sa povedať, že istým spôsobom vypracované.

,,Plánujete tu byť dlho?" opýtala som sa a sledovala ako liezli do vody. Žiadnej odpovede som sa však nedočkala, pretože im začalo načisto hrabať. Obidvaja do seba strkali a topili sa. Bolo to s nimi horšie ako s malými deťmi. Prišli mi ako nedozretí puberťáci, ktorým sa len začínala puberta.

Vstala som z lehátka a chcela ísť do kuchyne. Dosť som vyhladla, vlastne som si už ani nepamätala kedy som naposledy jedla. ,,Idem si dať to, čo si uvaril," povedala som Nathanielovi a myslela si, že ma nepočul. Jeho telo však stuhlo a silno sa na mňa zamračil. ,,Na to zabudni. Ty moje jedlo jesť nebudeš."
,,Vsadme sa," pousmiala som sa. Pravdepodobne som ho v tú chvíľu chcela len nejak nasrať.

Vbehla som do kuchyne. V kuchyni sa stále vznášala tá príjemná vôňa. Na tácke bolo naservírovaných niekoľko placiek. Robil omeletu. Naložila som si jednu na tanier. Krásne to voňalo a aj vyzeralo. Už odjakživa som neznášala vajíčka, ale toto som musela ochutnať. Trochu som sa bála, že Nathaniel za mnou príde a tanier mi vytrhne. Nakukla som cez okná na terasu a skontrolovala ho. Nevyzeral, že by sa chystal z bazéna von. Napchala som do seba dve omelety. Mala som pocit, že po tom čo som práve dojedla sa stanú vajíčka mojím obľúbeným jedlom. Prekvapilo ma, že to bolo ešte celkom teplé. Chvíľu som premýšľala či do toho ten zmrd nedal nejaké omamné látky alebo jed. Bezpochyby bol by toho schopný. 

Chýbate mi dosť. Poslednú dobu, čo som dopísala Ľadové dotyky, tak je na mojom účte také ticho. 😕❤️ Každopádne pomaly ma začína aj tento príbeh baviť. Ešte sme len na začiatku a nie je
poriadne rozvinutý. Love u