Nekonečný sen

Časť 10.

,,Ak budeš dýchať, tak to zvládneš." To sa jej ľahko hovorilo, ale ja som si ani rukami nedočiahla k chodidlám nie to si ešte prepchať nohy v leže za hlavu.
,,Nevieš či máme dneska niečo v pláne?"
,,Nathaniel s Eliotom chcú prísť na pláž, ale Nate hovoril, že až okolo desiatej."

,,Budeme na nich čakať?" opýtala som sa. Bolo už pol desiatej a cvičili sme už strašne dlho. ,,Uvidíme. Nate bude mať odpornú náladu a Eliot bude doňho ešte viac rýpať."
Narovnala sa a sadla si na piesok.
,,Takže tak ako stále."
Palmer sa zapozerala na more ako keby tam niečo videla: ,,Nie. Nate je...no," hľadala slová: ,,Aj keď je Eliot starší vždy bol viac ochranárska Nathaniel. Povahovo sú úplne rovnakí akurát, že Nathaniel musí spoznať ľudí, aby sa pred nimi nebál ukázať samého seba." Do vlasov jej fúkol vietor. ,,Pozri. Rina mi povedala, že nie si zlá a verím jej, že nie. Len kebyže som tebou zbalím si kufre a odletím najbližším lietadlom domov." Chvíľu mi trvalo kým mi došlo kto je Rina. Sabrina.

Naozaj to hovorila Palmer? Najstaršia dcéra môjho frajera? Ešte včera večer ma nenávidela. Čo jej o mne povedala Sabrina? ,,Prečo?"
,,Študujem psychológiu a poznám svojho otca, Alex aj Nata. Nemyslím-" Prerušilo ju zvonenie jej mobilu. Nepočúvala som jej telefonát. V hlave my zneli jej slová.

Snažila som sa sústrediť na okolité zvuky, ktoré vytvárala príroda. Farba piesku mi pripomenula farbu Nathanielových vlasov. Určite ju podedil po mame. Nate bol proste krásny. Včera Eliot spomínal, že bol škaredé dieťa. Nevedela som si ho predstaviť. Za akúkoľvek Nathanielovu fotku z toho obdobia by som vraždila. ,,Nate a Eliot prídu a povedali mi, že sa pokúsia presvedčiť aj Alexandru," povedala Palmer. Ani som si nevšimla, že už dohovorila. ,,Ale pochybujem. Alex neznáša Slnko a horúčavy. Omnoho radšej má nakupovanie."
,,Takže sme už docvičili?" opýtala som sa s nádejou. Palmer mala neskutočnú výdrž. Ja som si nebola istá či sa po tom zvládnem postaviť. ,,Áno."

Slnko sa skrylo za mraky a dlhšiu dobu sa neukázalo. S Palmer sme sa presunuli na mólo, ktoré vyzeralo ako keby sa šlo rozpadnúť. Aj tak sme na ňom sedeli a močili si chodidlá. Pod tričkom som mala plavky, ale Slnko nesvietilo a celkovo bolo chladno na kúpanie.

Palmer mi toho už veľa nenarozprávala. Ani ja jej. Nevedeli sme akosi nájsť tému. Chvíľu mi niečo mrmlala o značkách a o tom čo si kúpila, keď bola v máji v Paríži. Ale mňa to vôbec nezaujímalo, keďže mi len vymenovávala značky, farbu a cenu.

Po dvadsiatich minútach prestala a ostalo medzi nami ticho, ktoré prerušil až kráčajúci Eliot: ,,Chantal! Štopni ju! Tak ako som ťa to učil." Nechápavo som sa otočila k skupinke ľudí, ktorá k nám kráčala. On ma niečo učil? Oh bože. Zľakla som sa, že by ma Eliot mohol strčiť do vody, presne ako ma sotil z lode. Sadla som si do stredu móla a sledovala ako k nám kráčajú. Boli všetci. Až na Enza.
,,Ideme sa kúpať," povedal Eliot a začal si vyzliekať tričko. ,,Rina!" zvolal. Už som pochopila, že Sabrinu prezývali Rina.
,,Pôjdem za chvíľu," povedala a začala na pláži rozkladať deku.

Sedela som na rozheganom móle a pozerala na Eliotovo tričko, ktoré hodil vedľa mňa. Palmer sa postavila a odišla. Vlastne som za to bola rada, pretože som si nebola istá akú veľkú váhu tento výbežok zvládne. Eliot neskočil do vody. Pozeral sa na pláž na svojho brata, ktorý si už tiež vyzliekol tričko, ale stál pri Sabrine a Alexandre, ktoré sedeli na deke.

Nemala by som sa naňho pozerať. Nie s takými myšlienkami, aké mi blúdili hlavou. Nate na naklonil a chytil jednu so svojich sestier. Presne tú, pri ktorej by som si to ja nedovolila. Alexandru, aj keď bola plnšia, tak Nathaniel niesol s ľahkosťou. Alexandra sa nehýbala, len niečo kričala. ,,Neželaj si ma ak ideš urobiť to, čo si myslím!" započula som, keď sa blížil k mólu. Krehké vlhké dosky pod Nathanielovou a Alexandrinou váhou zavŕzgali. Až teraz sa Alexandra začala hmýriť a udierať Nathaniela do chrbta. Vážne by som to neriskovala. Nie pri Alexandre. Pri Palmer ešte áno, ale Alexandra bola proste...Alexandra.

Nathaniel zložil Alex, tak aby ju stále mal v náručí a hodil ju do vody. Zapišťala, ale jej vreskot nebol vôbec dlhý, pretože Nathaniel neudržal rovnováhu a spadol hneď za ňou. S plného hrdla som sa rozosmiala aj Eliot sa smial.

Alexandra sa vynorila ako prvá a prerývane dýchala. ,,Hlavne dýchaj," povedala Palmer. ,,Serem ti na dýchanie!"
Nate sa nestihol ani nadýchnuť a Alexandra už spustila: ,,Si čurák Nate. Tri hodiny som si robila tieto linky! Vidíš čo z nich je?" Pozrela som sa na tmavú farbu okolo jej zelených očí. ,,Neznášam ťa!" zvrieskla. Nate bol ticho len sa snažil zakrývať svoj úsmev. ,,Bolo to umenie," šplechla mu do tvári vodu.
,,Sestrička, ty hovoríš všetkému, čo urobíš umenie," povedal Eliot. ,,Nemáš ani poňatia, čo je umenie! Nechcem, aby ste vy dvaja do konca života na mňa prehovorili," vyštverala sa k rebríku a celá mokrá kráčala preč.

,,Vychladne," povedal Eliot presvedčene. Alexandra na moje prekvapenie neodišla domov. Vyzliekla si oblečenie a sadla si k Sabrine na deku. Keď sme boli s Palmer samé hovorila, že bude mať Nate odpornú náladu, ale mne sa to nezdalo. Vyzeral práveže...spokojne. ,,Už máš po rozhovore s tatkom?" podrýpla som doňho.