Vošla som do jeho izby a videla som jeho a ju. "Lukas.." stala som vo dverách a videla ich.. vyspal sa s ňou.. Obzreli sa. Začal sa obliekať a niečo vravieť ale ja som ho nevnímala. Všimla som jej uškrn. Utekala som dole schodmi, mala som slzy na krajíčku až nakoniec sa liali po lícach. Nikoho som nevnímala keď ma zrazu niekto chytil za ruku a zastavil. "El.. ja.." nestihol dopovedať lebo som ho prerušila. " Čo Lukas, čo ty " hlas sa mi lámal " Verila som ti.. choď si za ňou a mňa nechaj na pokoji. Vypadni!" Nekričala som, vedel ze to už nemá zmysel aj keby sa veľmi snazil. Keď odchádzal tak mi povedal prepáč. Celý čas sa na nás zabával Potter, sedel na kresle v klubovni. Obzrela som sa na neho no uškrn mu zmizol keď sa nám stretli pohľady. Postavil sa, chcel niečo povedať ale ja som ho predbehla. " Bavíš sa Potter? vravela som zlomene a po tvári sa valili slzy. Rozutekala som sa, sama neviem kam idem. Chcem len odísť preč...