Bavíš sa Potter?

1.

Ďalší školský rok na Rokforte. Čo mám k tomu dodať. Nevravím, že ma to tam nebaví ale no. Som tam už 6.rok a nič zaujímavé až na to, že ma Potter extrémne hnevá, to je ešte slabé slovo. Furt aleže fuuuuurt mi robí zle a nedá pokoj. Áno ten syn slavneho Harryho Pottera. JAMES SIRIUS POTTER !. Ani si neviete predstaviť aké peklo mi zo života robí.

Poznám ho asi 2 roky. Nechodila som na Rokfort od začiatku kvôli zdravotným problémom. Nastúpila som asi vo 4.rocniku. Nepamätám, dávno bolo. Mala som dopravnú nehodu. Môj ocino za to nemôže ale nejaký opitý starý dedo.Nevadi, som rada ze je všetko už v poriadku. Môj ocino je Draco Malfoy a moja mama Hermiona Grangerová takže to znamená že ja som Malfoyová, Ellie(Elí) Malfoyová.

Musím vás sklamať ale nie som v Slizoline. Klobúk vybral Chrabromil. Akože vôbec neviem prečo, som úplne ako ocino, verná kópia. Je to celkom zvláštne že priezvisko Malfoy je v Chrabromile. Hneď ako som sa to dozvedela tak som volala mame že kde ma klobúk priradil. S ocinovho hlasu bolo počuť sklamanie no snažil sa to zakryť. Úprimne bolo mi to jedno kde skončím.

~....................................................................~

1. September, nedeľa 8³⁰ a to znamená že za chvíľu idem do školy. Vlak mi ide až o 13⁰⁰. Mám ešte veľa času, ale absolútne sa mi nechcelo vstávať. A už vôbec nikam ísť. Pri živote ma držia len dve veci a to moja najlepšia kamarátka Rose Weasleyová, a to že ak vydržím tento rok tak potom už iba posledný teda v podstate dva ale tento nerátam takže iba 1 a nikdy v živote nebudem vidieť toho Pottera.

O 9 som vstala s postele, nie som ranné vtáča. Mama už na mňa kričala s kuchyne že sú nachystane raňajky. Úprimne ani som hladná nebola. Popostielala som si postel, ranná hygiena. Mam veľkú izbu spojenú s kúpeľňou takže úplne parádne, nemusím sa ráno nervovat ze niekto je na wc s mobilom v ruke.
I keď bol september stále bolo príjemné teplo, takže môj fit sa sklad s teplákovych kratias značky nike v sivej farbe, a čierny top. Vlasy som si vypla do drdola, spravila jemný make-up a nasadila okuliare. Nie som slepá ale na diaľku trošku slabšie vidím, nenosím ich stále ale teraz som si ich dala.

Scupitala som dole do kuchyne kde ma čakali raňajky. Úplná klasika, cereálie a mlieko.

" Dobré ránko El" povedal ocino keď som si sadala na stoličku.

"Dobré ráno prajem." Povedla som znechutene. A začala jest cereálie.

" Prečo tak znechutene? Však je krásny deň, svieti slniečko.." nestihol dopovedať, všimol si totiž môj výraz tváre ktorý naznačuje ' prestaň lebo to pre teba neskončí dobre'.
Presne vedel prečo znechutene. Potter.

" Pozri, to vydržíš, však máš tam Rose a Však už toľko vydržíš. Zachviľu tu bude Vianoce." Vravel s plnými ústami, jedol hrianky.

Ja som sa milo usmiala, nechcela som vyvolávať zbytočne hádku a zlú náladu.
Dojedla som, umyla si po sebe a vybrala som sa baliť. Balenie mi zabralo asi hodinu a pol. Celkom v pohodičke by som povedala.
Mala som jeden kufor a školskú tašku. Nepýtajte sa ma ako, sama neviem ako som to napratala. Bolo 11⁰⁰ tak som sa rozhodla pomôcť mamine s obedom.

A je to tu 12³⁰, za pol hodinu mi šiel vlak. Cesta autom nám trvala 25min. Nebývali sme ďaleko a ani nie blízko, v útulnom dome na okraji Londýna v domovej časti. Prišli sme akurát včas, mala som asi 5 minút. Rýchlo som sa rozlúčila s rodičmi a utekala som. V tej rýchlosti som do niekoho narazila. Z ruky mi vyletela našťastie iba voda a kniha, mobil som mala v taške aby som ho nestratila. Pozbierala som sa zo zeme, natiahla som sa po knihu a potom po vodu keď sa nám ruky spojili. Kto iný ako Potter. Chvíľku na mňa hľadel, očividne ma nespoznal až kým nevidel na obale fľaše malým písmom Malfoyová.