,,Podľa môjho názoru je celá táto tvoja teória divná." zhodnotí Naira a tvári sa pri tom ako pravý psychológ.
So zdvihnutým obočím na ňu pozriem a prekrížim si ruky cez prsia, čím jej dám najavo, že počúvam jej budúci monológ.
,,Vieš, ty si povedala, že mu nechceš zničiť kariéru, ale mne sa podľa tvojho rozprávania nezdá, že by mu to nejako vadilo. Myslím že sa bojíš úplne zbytočne." dopovie očividne spokojná s tým, čo povedala.
Popravde, to čo povedala dávalo zmysel, veď som si to celý ten čas hovorila aj ja. Problém je však niekde inde, moje podvedomie mi neustále kričí, že už je neskoro.
Bojím sa teraz po týždni vybrať za ním. Možno je na mňa nahnevaný alebo si dokonca už niekoho našiel.
Síce to bolo celé nízko pravdepodobné, no aj tak som to považovala za istú možnosť.
,,Je to tvoje rozhodnutie." vyhlási rezignovane a ľahne si na posteľ, pričom ma z nej skoro vytlačí.
Naoko nahnevane som na ňu pozrela a podvedome sa dotkla náhrdelník, ktorý už niekoľko hodín vysel na mojom krku.
Len to, že ho mám mi dáva pocit miernej istoty, že Shawn ma skutočne ľúbi tak ako ja jeho. Akoby som v okamihu, čo sa dotknem toho drobného prívesku cítila, že je tu pri mne.
,,Nai, chcem, aby si vedela, že ťa ľúbim." poviem jej s drobným úsmevom.
Možno trochu zarazene sa mi pozrie do očí a naširoko sa usmeje, hoc sa v jej očiach zjavia malé slzy.
Bolo to len dôkazom toho, že som jej to mala hovoriť stále. Zaslúžila si počúvať, že niekomu na nej záleží, každý si to zaslúži vedieť.
Ani som sa nenazdala hodila sa mi do náručia tak prudko, že sme skoro obe spadli z postele, no tento detail sme ani jedna neriešili.
To objatie totiž znamenalo veľa pre obe. Možno to bol dokonca nový začiatok nás dve, kedy už nikdy k nej nebudem taká odmeraná, pretože ona je tá, ktorá si zaslúži viac.
,,Ja teba tiež, Tam." povie plačlivo a ešte silnejšie ma stisne.
Keď sa obe po dlhej chvíli odtiahneme, sme ticho. Ani jedna nevie, čo má povedať, dokým sa Naira náhle nevytratí z mojej izby.
Mala som dosť času rozmýšľať, no nevyužila som túto možnosť, len som čakala a vlastne ani nevedela na čo alebo na koho.
Teda, až dokým som sa nedonútila zapnúť laptop. Ani nie po minúte ticha mi vybehla istá stránka so Shawnovým menom na titulke.
Prechádzala som si jeho najnovšie fotky, popravde, väčšinu z nich som si uložila do počítaču. Bol na nich úžasný, no v jeho očiach chýbala tá iskra, ktorú som na nich tak milovala.
Po dlhom texte, kde opisovali každý menší detail zo Shawnovho života, začala som si akosi viac uvedomovať nezmyselnosť dôvodov, pre ktoré som ho opustila.
Preklikla som na diskusiu pod článkom, okrem toho, že tam opisovali faninky aký je úžasný som našla jeden komentár, pod ktorým bolo stovky reakcií.
Videla som ho po koncerte. Bol to takmer splnený sen, no bolo na ňom vidieť, že sa usmieval len nasilu. Neviem čo s ním je.
Prezrela som si aj ostatné reakcie, kde sa písalo ako s ňou súhlasia, keď som našla ešte jeden.
Áno, je ako bez duše, no všimli ste si niekto, že neustále sa chytá za nejaký náhrdelník.
Aj ja som si všimla ten náhrdelník, je to polovica srdca, sú v ňom nejaké iniciály. Škoda, že dnes po koncerte v Toronte odchádza na zvyšok turné do Ázie.
Viac som nečítala, nepotrebovala som sa nič viac dozvedieť len to, že som urobila najväčšiu chybu v mojom živote.
Cítila som, ako sa niečo vo mne zlomilo a slzy sa spustili už samé v dôsledku náhleho prívalu pocitov. Buď teraz alebo už nikdy.
Opustila som jediného človeka, ktorého som dokázala tak veľmi milovať, len kvôli tomu že som sa bála a všetko skrývala za jeho popularitu.
Aj cez to, že ešte bol len obed som na seba rifle a nenápadne vyšla von z domu.
Nikomu som nedala vedieť, že som odišla, rozhodla som sa, že im neskôr zavolám. Dúfam len, že to stihnem, keďže letím už o necelú hodinu.
*
Po dosť namáhavom lete som sa ocitla opäť v Toronte. Tentokrát na mňa nikto na letisku nečakal, preto som ticho prešla cez halu a nervózne postávala na chodníku.
Teda, až dokým som nezazrela taxi. Ponáhľala som sa tak veľmi, že som si nevšimla, že ku mne nastúpili ešte dve dievčatá.
,,Toto je náš taxík." odvetí jedno z nich, no ja ho schladím jedným so svojich vraždiacich pohľadoch.
Koncert už je skoro na konci a ja sa musím dostať ku štadiónu ešte skôr ako odletí lietadlo do Ázie a Shawna už nikdy neuvidím.
,,Kam idete?" opýtam sa jej, keď sa trochu upokojím, hoc ma nervozita ešte stále ovládala.
Nevedela som totiž ako Shawn zareaguje a to ma desilo najviac. Vždy som neznášala to nevedeomie a strach, že sa niečo pokazí, no momentálne som ich cítila obe v rozsahu ako ešte nikdy.
,,Ku štadiónu, musíme vidieť Shawna." zasníva sa jedna z nich, pričom mnou prenikne osteň závisti.
Presne takto nejako to berie skoro každé dievča v Toronte. Milujú ho a to ma štvalo zo všetkého najviac.
Shawn však bol len môj, sám mi to predsa povedal, no aj tak som sa bála možnosti, že by sa mohol zamilovať aj do nejakej inej.
Túto myšlienku som však ihneď zamietla po tom, čo ma napadla aj vlna zlosti.
,,Ja tiež." poviem im a opriem sa o sedačku.
Obe na mňa pozrú a na chvíľu si ma premerajú. Bolo to divné čeliť ich pohľadom, ktoré odvrátili hneď, keď som sa pozrela ja na nich.
,,Počula si už to o Shawnovi?" opýtala sa ma pomerne hanblivo jedna z nich.
Síce som ho nechcela rozoberať s jeho faninkami, no nejako mi to nedalo pokoj, hlavne keď už o chvíľu budem blízko pri ňom.
,,Čo také?" položím im otázku a tvárim sa, že o ničom neviem.
,,Shawnova retiazka. Hovoria o nej všetci, sú na nej iniciály T.C." povie hnedovláska.
Toto zistenie ma zahrialo pri srdci ešte viac ako keď som to čítala niekde na internete.
Úplne podvedome som sa dotkla svojej polovice srdca s jeho iniciálmi a cítila opäť ten známy pocit istoty.
,,Myslím, že som to už niekde počula." riekla som zamyslene a následne vystúpila z taxíka tesne po tom, čo zastavil.
Všetky tri sme stáli pred dverami haly a dívali sa na jedného zo Shawnovej SBS, ktorý na nás nevraživo pozeral.
,,Opakujem vám, mali ste si zaplatiť vstupné." odbije nás s tvrdosťou v hlase.
Takmer som sa ho až zľakla, no po tom, čo som si spomenula na Shawna, strach bol preč, nikto ako je on mi nezabráni ho opäť vidieť
Mohli sme sa však akokoľvek snažiť, nijako sme ho nedonútili, aby nás pustil dnu.
,,Zavolaj mi Mikea." poviem mu rozhodne, keď mi napadne očividne moja posledná nádej.
Že mi to neprišlo na um už skôr, veď vďaka Mikeovi by som sa tam dostala už pred pár minútami.
,,Odkiaľ ho poznáte?" opýta sa vyvedený z miery, nad čím som sa pousmiala.
,,Dlhý príbeh." odpoviem mu s myknutím pliec a čakám, kým cez vysielačku zavolá Mikea.
Čoskoro sa pred nami zjaví mladý chlapec so strapatými hnedými vlasmi a vždy prítomným, širokým úsmevom na tvári.
,,Tamaya." usmeje sa na mňa a vtiahne ma do objatia.
SBS, ktorý nás nechcel pustiť nás teraz pochybovačne sleduje, akoby sme boli nejaký teroristi. Myslím, že tento pohľad zachytil aj Mike, pretože sa naňho otočil.
,,Tamaya sa pozná so Shawnom osobne a myslím, že mu jej návšteva vadiť nebude." vysvetlí rýchlo.
Keď som sa otočila, aby som sa rozlúčila s tými dva a dievčatami, obe na mňa zarazene hľadeli neschopné slov.
Ja som však viac nesmela strácať čas a myslím, že to pochopil aj Mike, keďže jeho úsmev na pár sekúnd zamrzol.
,,Možno ho ešte stihneme." odvetí a vydá sa cez halu plnú kričiacich faniniek.
Shawna som však nikde nevidela, všimla som si jedine to, že Mike niečo kričal do vysielačky, no nech to hovoril hocikomu, určite ho cez tunajší hluk nepočul.
,,Už ide do lietadla?!" skríkne Mike tak hlasno, že som ho počula aj ja.
Vtedy som bez váhania pridala a neriešila ani to, že som sa stratila Mikeovi z dohľadu. Vedela som totiž, odkiaľ jeho lietadlo bude štartovať.
Predierala som sa cez dav a neustále počúvala nadávky na moje konto, vzhľadom na to, že som búrala do takmer každého, kto mi vošiel do cesty, no aj toto bol len nepodstatný detail oproti tomu, čo som sa chystala urobiť.
Až keď som sa dostala na lúku za halou, všimla som si Shawnove lietadlo, no jeho motory sa už štartovali.
Možno len posledne kúsky nádeje ma posúvali vpred, keď som sa rútila k lietadlu, no bolo kruté uvedomiť si, že je koniec.
Malé kolesá sa odlepili od zeme a postupne začalo lietadlo vzlietať. Vtedy som ho videla, zahliadol ma cez okno. Na jeho tvári sa zračilo zmätenie, no to bola posledná vec, ktorú som videla pred tým, ako sa stratil vo vnútri lietadla.
Je koniec. Celé moje vnútro sa rútilo, keď som si bližšie uvedomila, že odišiel. Nestihla som to a už ho zrejme nikdy neuvidím.
Poddala som sa zúfalému plaču, ktorý neutíchal ani vtedy, keď ma niekto silno objal.
,,Prosím, nie." šepla som zlomene.
Všetky naše spomienky sa mi začali víriť v hlave a ubíjali ma viac ako hocičo iné.
Bol koniec, príliš neskoro na to, aby som mohla vziať všetky svoje chyby späť alebo ich nejako napraviť, bol koniec.