Stepovala som v parku a čakala na Artura. Obhliadala som sa okolo seba, nikde po ňom ani stopy.
Zbadala som ho. Vyzeral nervózne. Išla som mu oproti.
"Ahoj," pozdravil a uprel na mňa svoje modré oči.
"Ahoj," podišla som k nemu bližšie a objala som ho.
"Deje sa niečo?"
"Pohádala som sa s Leom."
"A to ťa tak vzalo, že si potrebovala moju spoločnosť?" uškrnul sa.
"Má frajerku. A počula som ju, ako sa rozpráva s iným o tom, že chce Lea nechať. Povedala som to Leovi a on to nepripúšťal."
"Môžem ti nejak pomôcť?"
"Áno. Potrebujem, aby si sa zahral na môjho priateľa."
Vyvalil oči. "Ja-ja ti mám hrať frajera?"
"Prosím," hodila som naňho psie oči.
"Okej. Čo pre teba nespravím," usmial sa.
"Ďakujem," znova som ho objala, "ďakujem, že tu si vždy pre mňa."
"Aká je?"
"Kto?"
"Tá... jeho frajerka."
"Aha, no, nie je to dievča pre Lea."
"Takže blondína s modrými očami a veľkými kozami," uvažoval.
"Presne. Úplne si to vystihol."
"Poďme na zmrzku," navrhol.
"Nebrala som peňaženku. Poďme sa len prejsť."
"Ideme na zrmzku," povedal a už ma ťahal k najbližšej cukrárne.
"Nie, nemám pri sebe peniaze."
"Aj keby si ich mala, tak platím ja. Poď."
Tak sme išli na zmrzlinu. Mala som orieškovú a čokoládovú a Artur citrónovú a jogurtovú.
"Ako to bude?"
"Čo myslíš?"
"Ako ti mám hrať frajera?"
"Len tam prídeme, zahráš sa na romantika a pôjdeme do izby pozerať Harryho."
"Ja som stále romantik," uškrnul sa.
"O tom by sa dalo polemizovať," zamyslela som sa.
"Prestaň," zatiahol.
"Zajtra o siedmej máme byť v Leovej izbe."
"O trištvrte budem pred vašim domom."
"Fakt ďakujem."
"Prosím ťa, aspoň máme dôvod byť spolu," uškrnul sa a ja som prekrútila očami. Zdá sa mi, alebo mi začína prejavovať náklonnosť?
"Tak, ja už idem," podišla som k nemu a objala ho.
"Ahoj," usmial sa na mňa. Presne tak, ako to spravil prvýkrát.
"Ahoj," odzdravila som a zmizla v dome.
Na druhý deň sme s Leom chodili okolo seba ako dvaja neznámi ľudia. Mathias si to všimol a keď som mu povedala, že Artur mi bude hrať frajera sa nahlas rozosmial.
"A ty myslíš, že ti to zhltne?" pýtal sa ma.
"Hej. Artur vie byť dobrý herec."
Keď bolo šesť hodín, zmocnila sa ma panika, že čo ak nám to fakt neuverí.
Verím Arturovi, že to zahrá čo najlepšie.
Nič špeciálne som si neobliekala, tepláky a oversize mikina dokonale vystihovala moju náladu.
Presne o trištvrte na sedem niekto zazvonil. Leo bol v izbe, Mathias mi povedal, že drží palce a rodičia si vyšli na rande. Sú fakt dokonalý pár, aj takmer 20 rokov po svedbe randia ako násťročný.
Podišla som k dverám a otvorila ich. Artur mal na sebe biele tričko, na tom bielo-čiernu károvanú košeľu a čierne rifle. Vyzeral božsky.
"Ahooj," pozdravil sa mi a hneď ma objal.
"Ahoj," povedala som nervózne.
"Ideme?"
"Hej," odvetila som a počkala, kým sa vyzuje. Potom ma chytil za ruku, pomaly preplietol naše prsty a palcom hladil líce mojej dlane.
"Čaute, hrdličky," ozval sa Mathias s úškrnom, keď sme prechádzali cez obývačku.
"Čau," kývol mu rukou Artur.
"Vie, že to len hráme," povedala som potichu Arturovi.
Vyšli sme po schodoch a namierili si to do Leovej izby.
Pred dverami som pozrela na Artura.
"Kľud, len chvíľka," povzbudivo povedal.
"Okej," prikývla som a zaklopala som na dvere.
"No poďte ďalej," rezignovane odvetil Leo.
Otvorili sme dvere, na posteli ležal rozvalený Leo a keď nás videl spolu, uškrnul sa.
"Fakt chodíte spolu? Fakt? Artur, klesol si na takú úroveň?" toto som už nevydržala, vytrhla som ruku z Arturovho zovretia a pribehla k nemu.
"Že to vravíš práve ty, čo chodíš so štetkou!" vykričala som mu a strelila facku. Ale riadnu, lebo sa až zapotackal.
"Poďme," chytil ma znova Artur za ruku a ťahal od brata.
"To je taký magor!" hádzala som rukami okolo seba a mala som sto chutí niečo rozbiť.
"Molly, kľud," snažil sa ma skrotiť Artur.
"Pokoj sa hovorí! Kľud je čechizmus!"
"Okej, tak pokoj," skúšal ďalej.
"Ty mi daj pokoj!" vybuchla som už stýkrát počas tejto minúty.
No on mi ho nedal. Neodišiel, ako by to spravil každý muž. Prišiel ku mne a pevne ma objal. Cítila som v jeho objatí bezpečie a istotu. Z očí sa mi pustili slzy.
"Prepáč," povedala som medzi vzlyky.
"Pššt," hladil ma upokojujúco vlasy a chrbát.
"Prečo je tak slepý?"
"Molly, hej, princezná, nerieš ho," zdvihol mi bradu a usmial sa na mňa.
"Poďme ai pozrieť Harryho," navrhla som.
"Áno. Najlepší liek na depky," uškrmul sa.
Zapli sme si Väzňa z Azkabanu a ľahli si do postele.
Po filme už bolo takmer desať hodín, usúdili sme, že je najvyšší čas, aby Artur odišiel. Teda on usúdil, ja som chcela, aby tu ostal.
Dole v obývačke oxidovali moji dvaja bratia, obaja na druhom konci pohovky. Leo na nás zazeral, akoby chcel nájsť aspoň jeden dôvod, aby nám dokázal, že nie sme spolu.
"Nepekne na nás pozerá," usúdil.
"Hej. Hľadá niečo podozrivé," šepla som mu.
"Dajme mu istotu, že sme spolu," povedal a pozrel mi do očí.
Nechápavo som naňho pozrela a on sa len usmial. Pomaličky sa začal ku mne približovať. Stále mi nedošlo, o čo mu ide. Ruky položil okolo môjho drieku a nahol sa ku mne tak, že som na tvári cítila jeho dych.
"Čo robíš?" so zatajeným dychom som sa ho opýtala.
Usmial sa ešte viac a sklonil sa ku mne úplne. Jeho pery skončili na tých mojich a ja som pocítila v tele akési chvenie.
Pomaly nimi pohol. Snažila som sa robiť to isté, no zaostávala som.
Po chvíľke sme sa odtiahli a v jeho očiach bolo niečo, čo som tam nikdy nevidela, no nevedela som to identifikovať.
A vtedy mi došlo, čo sa stalo. Artur ma pobozkal pred mojimi bratmi. On ma pobozkal. Och bože.
Spravila som krok dozadu a na tvári som mala zmetený výraz. Toto sa nemalo stať.
"Tak ahoj, Molly,"povedal a žmurkol na mňa. "Čaute, chalani," zakričal im ešte.
"Ahoj," povedala som pochybujúc, že to počul.
Nemohol ma pobozkať. Nemal to robiť. Veď to len hráme. Aj ten bozk bol hraný. Musíme si to vyjasniť.