Ten z basketu 2

Prológ

"Super chalani!" Zakričal som krpcom do dohraní finále. V poradí siedmy turnaj v sezóne sme konečne vyhrali.

"Ciki-caki ciki-cak! Hej! Hej! Hej! Vyhrali sme tak či tak! Hej! Hej! Hej! Ciki! Hej! Caki! Hej! Vyhrali sme! Hej!" Zakričali sme si ako víťazi. Polročná práca sa konečne ukázala. Niekto povie: 'Čo dokážete naučiť päťročné deti za pol roka? Dokopy nič,' no ja som teraz neskutočne pyšný na týchto chlapcov.

Z hľadiska sa k nám rozbehli Terka, Molly a Leo. Terka ma hneď objala.

"Gratulujem!"

"Konečne," vydýchol som do jej vlasov. "Ako sme dopadli?" Pýtal som sa na výsledok turnaja, ktorý sa hral vo vedľajšej hale. Tam súťažili sedemroční.

"Simon bol najlepší strelec. Dnes mu to padalo," povedala. Simon je Paťov a Katkin synátor. Dali ho na basket a dosť sa mu darí.

"A koľkí sme skončili?"

"O dva body sme prehrali finále," povedala sklamane.

"A ty Leo? Ako sa ti darilo?" Spýtal som sa môjho najstaršieho syna.

"Deväť košov," povedal s iskričkami v očiach.

"To je super!"

"A čo Mathias? Išlo mu?" Zaujímala sa o výkon svojho dvojčaťa Molly.

"Mathias? Dnes hviezdil," pochválil som ho pred sestrou.

"Láska? Je vyhodnotenie," kývla Terka hlavou na ihrisko.

Pobehol som za mojimi chlapcami. "Chalani, vyhodnotenie. Do radu," zavelil som a oni poslúchli. Naučil som ich disciplíne.

Postavil som sa k ostatným trénerom.

"Dnes vám to fakt šlo. Hlavne ten najmenší sa ukázal." Pochválil nás jeden tréner, myslím, že trénoval našich finálových súperov.

Ten najmenší bol Mathias. Vzrastovo patril medzi najnižšie deti v jeho veku. Rovnako ako Molly. Aj ona mi sotva siahala do polky stehien.

Začalo vyhodnotenie a medzičasom ku mne prišla Terka s deťmi, aby mohla fotiť.

Chalani zaslúžene získali medaily aj pohár. Konečne za prvé miesto.

Vyhodnotili aj špeciálne ocenenia, čo nie je vo zvyku. Mathias dnes hral fakt dobre, mohli si ho všimnúť.

"...a najlepším hráčom turnaja sa stáva," napäto sme počúvali, "Mathias Saraka!" Halou sa ozval veľký aplaus a Molly skočila Terke okolo krku. Leo na mňa natešene pozrel a dali sme si päť.

Mathias si išiel prevzať cenu najlepšieho hráča. Aj z diaľky som videl, akú radosť má v očiach. V rukách držal svoju prvú väčšiu odmenu. A tu začal žiť svoj sen. Už ako päťročný.

"...a keďže sa začínajú o basketbal zaujímať aj dievčatá, od budúceho turnaja sa bude hrať systémom traja chlapci plus jedno dievča. Tešíme sa na vás aj nabudúce a víťazom ešte raz gratulujeme," dokončil svoj monológ organizátor.

"Molly, nabudúce hráš," povedala Terka a Molly neskrývala radosť.

Vzápätí sa k nám rozbehol Mathias. Molly ho hneď silno objala. Tí dvaja majú vynikajúci vzťah.

"Gratulujem, Mathias," postrapatil som mu hnedé vlásky. "Chalani, fotka!" Zakričal som na ostatných.

Všetci natešení z nášho prvého víťazstva si nastúpili pod kôš. Mathias samozrejme ležal na zemi. Vždy leží pri fotení na zemi. No teraz leží na zemi a vo vztýčenej ruke stíska sošku najlepšieho hráča turnaja.

"A ide sa do cukrárne!" Zahlásil som. Máme dohodu- ak vyhráme viac zápasov ako prehráme, ideme do cukrárne.

A tak reprezentujúc Basketbalovú akadémiu BILL (Basketball Is Love and Life) sme sa vybrali osláviť naše prvé víťazstvo.