,,Odkiaľ sa poznáte?" začne sa vypytovať nedočkavo Aali.
Určite by si rada vypočula náš príbeh, no ja som jej ho neplánovala rozprávať. Skôr som sa sústredila na zotieranie sĺz z mojej tváre.
Nesmela som dopustiť, aby niekto cudzí ma videl takto. Bohužiaľ už bolo určite neskoro, nie je možné, aby si to nevšimol.
,,Prvýkrát to bolo na letisku. Ona ma normálne zrazila!" posťažuje sa Mendes a oduje spodnú peru.
Vyzeralo to celkom komicky, preto som sa neubránila slabému úsmevu. Nemala som však chuť svoj úsmev nejako rozšíriť.
,,A druhýkrát bolo včera. Vypojila mi mikrofón z káblov a mimochodom má moju mikinu," zasmeje sa znovu.
Akoby rázom zabudol na to, prečo prišiel do tejto izby pôvodne. Najhoršie na tom bolo, že som sa nevedela nijako brániť. Všetko čo povedal bola pravda, krutá pravda.
,,Juj, a od nej mikinu nechceš!" nadurdí sa na naňho Aali a prekríži si ruky na hrudi.
Pousmejem sa nad tým ako rýchlo využila celú situáciu vo svoj prospech. Čakala som, že sa chytí inej veci ktorú povedal, namiesto toho to obrátila na bezpečnú rovinu.
,,Hmm, asi ste podobné," povie naoko zamyslene Mendes.
Jemina na nás celý čas len ticho hľadí a ako ju poznám premýšľa nad samými hlúposťami. Väčšinou nevníma debaty, ktoré sa jej netýkajú.
,,Musíš si ju vypýtať od mojej sestry," pripojím sa do ich debaty.
,,Juj, a ja som mal tu mikinu naozaj rád," zafňuká a znovu na mňa hodí žiarivý úsmev.
༛༛ ༛ ༛༺༻༛ ༛ ༛༛
,,Si zlý človek, Tamaya." povie posmešne a zazubí sa na mňa.
,,Ja som ťa aspoň neopustila v najťahšej chvíli," zamrmlem a ublížene naňho pozriem.
Na mojom líci pristane jeho ruka. Na tvári sa ihneď ozve silné pulzovanie. Stratím rovnováhu, mierne sa zapotácam a následne spadnem na zem.
,,Všetci budú trpieť a to len kvôli tebe. Nikdy ti nedám pokoj až pokým nebudeš na dne," vysmeje sa mi.
Dívala som sa do očí, ktoré som kedysi tak milovala. Teraz som už necítila nič len prázdnotu, napriek tomu som však musela skúsiť ho ovládnuť, keď už nič viac aspoň preto, aby ma nechal na pokoji.
,,To nie si ty," zašepkám zo slzami v očiach.
,,Ale som, zlato. Musíš si zvyknúť, že už nikdy nebudeš mať pohodlnný život. Budeš trpieť," zasmeje sa na mne a strelí mi ďalšiu facku, ktorá je omnoho silnejšia ako tá predtým.
Chytím si boľavé líce a snažím sa rýchlo spamätať z bolesti, ktorá akosi neustáva, ale namiesto toho sa ešte zväčšuje.
,,Prečo to robíš?" opýtam sa ho pomedzi vzlyky a snažím sa spamätať.
Až teraz som si konečne uvedomila, aká krehká v skutočnosti som. Dokázal ma zlomiť, hoc to nebolelo viac ako smrť Shanie. Bolo toho na mňa naraz priveľa. Stačila ešte chvíľa a zrútila by som sa.
,,Celé je to len o tom, že ťa nenávidím. Predstav si, že by som zabil Nairu, tvoju poslednú sestru," povie mi zamyslene.
Po týchto slovách mi po chrbte prebehli zimomriavky a jeho hlas sa mi neustále odrážal v hlave. Nedokázala som pochopiť významu slov, ktoré práve vyslovil.
,,Prosím, nie. To nesmieš! Ona za nič nemôže, nikto za to nemôže!" zašepkám a moje oči sa ešte viac zaplnili slzami.
,,Ak ti to ublíži, tak to bez zaváhania urobím," vysmeje sa mi.
Mala som chuť schovať sa niekde ďaleko alebo aspoň na chvíľu vydýchnuť, no neskutočný tlak v hrudi mi to nedovoľoval.
,,Nie je to, že Shania zomrela horšie ako to, že tvoj brat nemože chodiť? Ja som o svoju sestru prišla, ty nie!" zakričím naňho, za čo na mojom líci pristane ďalšia facka.
,,Mlč! Vždy keď sa na teba hľadím, vidím Shaniu. Budeš trpieť a ja si budem predstavovať, že si ona," vysvetlí mi a čupne si vedľa mňa.
Dvoma prstami ma pohladí po líci, no ja jeho ruku ihneď odtisnem od seba. Znechutil sa mi aj pohľad naňho, možno keby som sa nebála, povedala by som mu, čo si myslím.
,,Pospi si, vrátim sa aj s Nairou. Určite by si sa rada pozerala na jej smrť, keď ti to pri Shanii nebolo dopriane," zasmeje sa a zabuchne za sebou dvere.
༛༛ ༛ ༛༺༻༛ ༛ ༛༛
Prudko sa posadím a po obzerám sa po okolí. Vlasy som mám nalepené k spotenému telu a snažím sa polapiť dych.
Začalo pomaly vychádzať ranné slnko, ktoré si prebojovalo cestičky aj spomedzi hrubé záclony.
Aaliyah ležala na hornej posteli a ešte spala. Bolo určite ešte málo hodín.
V hlave sa mi opäť prehral ten otrasný sen, z ktorého som sa rýchlo potrebovala prebrať. Nedokázala by som si predstaviť, že prídem o ďalšieho súrodenca.
Postavím sa a oblečiem si na seba Shaniinu mikinu, akoby mohla byť mojím štítom pred všetkými zlými myšlienkami. Ruky si zaborím do vrecka.
Vyberiem sa do kuchyne, posadím na barovú stoličku a vezmem si čaj, ktorý mi Aali na chystala ešte včera. Dnes už bol studený, no chutil stále dobre, preto odpijem pár dúškov.
Moja ruka zavadí o niečo zvláštne. Nikdy som si to nevšimla. Z vrecka som vytiahla malý papierik a rýchlo ho rozbalila. Ihneď som spoznala rukopis svojej sestry.
Nemohla som čakať ani sekundu. Chcela som hltať každé slovo, ktoré písala, lebo len to bolo v tejto chvíli dôležité.
Milý denníček,
Dnes ani neviem, ako začať. Je toho tak veľa. Mám rande s Joshom!!! Neskutočne sa bojím, čo mi robí starosť. Nie je to strach, že niečo pokazím, alebo poviem hlúposť. Je to skôr hrôza, akoby som sa obávala, že sa stane niečo omnoho horšie.
Tak rada by som zostala doma, no nechcem sklamať Josha. Ak by sa moje obavy naplnili, chcela by som, aby Tamaya vedela, ako veľmi ju mám rada.
Nikdy by som ju nedokázala opustiť, nie úmyselne. Je to predsa moja mladšia sestra! Ešte na nikom mi tak nezáležalo.
Hoc, keď sa narodila som mala len tri roky, pamätám si jej spokojnú tvár. Cítila sa pri mne v bezpečí a bol to ten najkrajší pocit.
Po mojich lícach sa začali kotúľať slzy, ktoré mi zmáčali celú tvár. Musela som na chvíľu zatvoriť oči, aby som sa mohla opäť sústrediť len na jej zápisok z denníka.
Keby sa tak dalo zariadiť, aby toto čítala! Určite by som jej povedala, aby sa nebála. Všetko zlé časom prejde, no hlavne nech neprestane žiť! Chcela by som, aby si život užívala naplno presne tak ako predtým.
Ešte by som však doložila jednu vec. Chcela by som, aby si našla niekoho, kto by ju miloval celým svojim srdcom, nie ako Theo. Nechcem, aby jej ublížil, on ju nemiluje a ja to vidím.
Chcem, aby ju niekto miloval tak, ako ja milujem Josha. Tak veľmi ho ľúbim, že na nikoho iného ani nepomyslím a raz nastane okamih, kedy mu to poviem, možno to bude už dnes...
Shania
Ten papier som čítala stále dookola a čím dlhšie, tým viac sĺz bolo na mojej tvári.
Znovu som cítila tú starú nenávisť, no nebola smerovaná k Shanii. Začala som nenávidieť seba. Ako som mohla byť taká hlúpa a za všetko obviňovať Shaniu?
Hlavu som položila na stôl a neustála plakala, hoc len veľmi tíško, aby som nezobudila všetkých v dome.
༛༛ ༛ ༛༺༻༛ ༛ ༛༛
Ahojteee!
Prajem krásny utorkový večer! Konečne sa mi podarilo napísať novú kapitolu po tom, čo mi wattpad vymazal všetky drafty... Celkom ma to štve, pretože tá pôvodná kapitola bola kúsok lepšia, no dúfam, že nevadí..
A inaaak, konečne sneží! Síce až v polovici januára, ale to vôbec nevadí, hlavne, že nejaký sneh vôbec je! 😅❄❄❄