Bolo výhodou byť medzi ôsmimi chalanmi jediná baba. Akonáhle Laura potrebovala pomoc, vždy sa našiel niekto, kto ju nenechal v stichu. Či už sa jednalo informatiku, matematiku ale niečo úplne iné. Bolo to presne také, ako si to na skúškach želala. Teda, väčšinou. Pokial nemali spoločné hodiny s quintou. Tam sa ten pokoj a harmónia askosi vyparili. Kto by povedal, aké závislé môže byť mužské pohlavie od ženského zadku. Je to priam k neuvereniu. A potom - že sa nemôžu koncentrovať na učivo.
Adam sa ukázal ako obdivovateľ hypotéz a teórii.Medzi jeho záľuby patrila fyzika, informatika a filozofia,takže mal informácii na rozdávanie. Nevýhodou jeho vysokého inteligenčného quotientu bolo, že vždy to vytiahol dané témy v nevhodnom čase. Všetko bral čisto z logickej stránky. A každý kto s ním nesúhlasil musel čeliť ostrému presadzovaniu jeho názorov. Okuliare mu dodávali výzor inteligenta , ale niekedy to až preháňal.
Laura čo sa týka fyziky bola úplne vedla. Teda, nie tak celkom. Nebola jej veľká fanynka ale akonáhle sa jedná o počasie a vznik tepla nemohla povedať, že ju až tak nenávidí.Tento rok má však smolu. Jej témy , ako sa dozvedela ,berú stredoškoláci až v treťom ročníku.
A čo sa týka Števa - bol z najvyšší no zároveň aj najtichší. Svojou výškou prevšoval ostatných a aj ja so svojím metrom sedemdesiat som si pri ňom pripadala maličká. Od prvého dňa sedával v lavici spolu s Adamom. Obľuboval šach. Nevedela vysvetliť prečo, ale on a Martin boli pre ňu ako oceľová konštrukcia vo vnútri rúcajúcej sa budovy. Dodávali jej pocit, že táto kapitola života bude iná ako tá predchádzajúca.
Čo sa týka Martina nebola si ničím istá. Bol tichý ale milý. Keď chodila po škole spolu so Števom potajme ho pozorovala. Nechápala čo , ale jednoznačne niečo ju na tom chalanovi fascinovalo.
Peter bol ten typ - všade som bol, všetko som videl. Za jeho povýšeneckosť ho rada nemala i keď musela pripustiť, že jeho ľahkovažnosť bola imponujúca. Vždy mi prpadal, že vysype hneď čo si myslí bez toho, aby nad tým najskôr rozmýšľal. Niečím pripomínal typického bad boya, avšak nie príliš výrazne.
Šimon bol od všetkých mladší. Miestami pôsobil ako dieťa, ktoré sa zo základnej zatúlalo na strednú. Jeho krátke blond vlasy a modré oči Laure zakaždým pripomenuli Sáru. Ona upredňosňovala práve blondiakov s modrými očami. Laura som skôr letela na modrookých a tmavovlasých. To bol ďalší rozdiel medzi nami. Vždy však tú myšlienku zahnala kdesi do úzadia. Avšak napadla ju zakaždým iná, ešte absurdnejšia a to, že za dôb Hitlera by isto prežil. Bol to futbalista ktorý miloval nočný život. Niekedy si myslela, že z nás všetkých uvažuje najčastejšie nad nejakou párty. Ale to bol jej názor. Nevidela mu do hlavy.
Dominic patril tiež medzi tichú vodu. Keby niet Petra a Šimona povedala by , že som dostala veľmi tichú triedu. Ale všade treba vedieť oživiť atmosféru. A tomu ich povahy úplne vyhovovali.
O zvyšných dvoch členoch našej triedy vedela, že existujú a tým sa záujem o ich osoby končil. Ben sedával s Petrom a Matej s Dominicom. To bola zrejme jediná vec ktorá sa ich týkala a zároveň neunikla Laurinej pozornosti.
Bola však dosť pobavená skutočnosťou, že jeden z nich sa volal presne tak, ako sa mala volať ona. Doktor si totiž do určitého obdobia myslel že je chalan. Ale hovorí sa, že každý vidí to, čo chce vidieť čiže - vôbec neriešim.
Pre Lauru bol tento chlapčenský tím dokonalým dopnením. Deväť rokov bola v zmiešanej triede, kde bola utláčaná do kúta ako šedá myš kvôli tomu, že som iná. S nimi som dosiahla pocit rovnocennosti.
Nakoniec to , že boli spájaní s qvintou plnou dievčat nejako prehltla.
Na privát síce prichádzala unavená, ale tie dni stáli za to....
Konečne sa mi podarilo pridať ďalšiu časť. Tento príbeh som zanedbávala hlavne Sekretárke a Love Me? ale posnažím sa to napraviť. Dúfam, že ste zato na mňa nezanevreli.
Frederika