✔Odmietnutie s charakterom

XIII. Intuícia neklame

Ranné vstávanie bolo ťažké ale naozaj stálo za to. Mohla byť tam, kde sa cítila sama sebou a nie niekde, kde niekto miloval , že ma môže ovládať. Sedela v autobuse mieriacom do Bratislavy a so slúchatkami na ušiach cez okná vnímala tmu ktorá ju obklopovala.

Bolo šesť hodín ráno a ona s ťažkosťami vnímala okolie. Snažila sa nezaspať a tak rozmýšľala nad ľudmi a vecami, ktoré uplynulé týždne spoznala. Nebolo si ťažké vybaviť niektoré tváre a zaradiť ich do skupín podľa dôležitosti. Boli tam ľudia, ktorých som mala naozaj rada, takí ktorých moc nemusela alebo takí, s ktorými sa moc nebavila. Každý z nich ju však za posledné dni veľa naučil.

Vynáralo sa množstvo spomienok.Bol síce len takmer koniec septembra ale tých zaujímavých dní bolo omnoho viac, než tých šeredných. Teraz po takom dlhšom čase každý fragment spomienky dostával v mysli svoj zmysel. Najlepšie spomienky boli však asi z informatiky a chémie. Tie vážne stáli za všetko.

Každý deň mal zvláštny význam.

Sadla si do lavice a začala sa hrabať v taške. Čakala ju hodina chémie. Tento predmet mala už od základky rada, pretože sa niekedy chcela stať kriminalistkou. Inšpirovali ju k tomu kriminálky ktoré neustále bežali v televízii. Fascináciu vyvolávali i chemické reakcie. K obľúbeným témam patrili oxidy, hydroxidy a kyseliny. V tých bola zbehlá. Teraz však ešte nič z toho nepreberali a tak jej sústredenie hľadalo inú vec na ktorú sa mohlo sústrediť.

Dobrých desať minút trvalo, kým konečne vyhrabala z tej kopy zošitov chémiu a uvedomila si, že nemá učebnicu. A ako už za tých pár týždnov poznala profku, určite budú niečo čítať, aby " si to lepšie zapamätali". Kedže sedela sama , mala len dve možnosti - sedieť v lavici a tváriť sa, že ju počúvam, alebo si učebku kým nepríde, rýchlo od niekoho požičať. Otočila sa teda dozadu, kde sedeli spolužiaci Martin a Šimon. Vždy bola hanblivá a nechcela mať s chlanmi nič spoločné. No časy sa menia.

"Prosím vás chalani, mohli by ste mi niekto požičať učebku chémie? Zrejme som ju nechala doma." Nejako to zo seba vysúkala tychto pár slov a pohľadom blúdila z jednej tváre na druhú čakajúc na odozvu.
Pozerali na mňa dva páry očí s hlbokým morským príbojom.Potom sa zdvihla Martinova ruka podavajúca jej jeho učebnicu. Poďakovala a s vrelým úsmevom na perách som sa otočila tvárou k tabuli.

Do triedy vošla profesorka začala sa hodina. Laura len celý čas skláňala hlavu do učebnice a tvárila sa, že vníma, čo sa číta. V skutočnosti som však myšlienkami bola pri Martinovi. Napadlo ju, že by z neho bol dobrý kamarát. Od Sama sa zmýšľaním a konaním úplne odlišoval. Ale z jeho očí vyčítala, že narozdiel od Sama by mi nikdy nevedel vedome ublížiť. Intuícia je niekedy výborný pomocník.Bola prekvapená, že ju niečo takéto napadlo, no práve intuícia pri ľudoch zatial nikdy nesklamala a preto sa rozhodla začať si k nemu vytvárať cestu, presne tak, ako to urobila so Števom. Bude to však trochu komplikované...no bola presvedčená že on jej za to stojí.

Je zvláštne ako behom pár týždnov stúplo Laurino sebavedomie. To jej pomôže zistiť, kto je tu priateľ a kto protivník. Dúfala, že Martin je na tej správnej strane.