"Lezie mi na nervy, že neustále niekde chodíme", nadurdene sa sťažovala Laura Veronike. Milovala cestovanie ,ale nikdy nejako extra neinklinovala k náboženstvu a všetkému, čo s tým len trocha súviselo.
Jednoducho sa tomu všetkému v posledných rokoch oblúkom vyhýbala. Vždy prišli kostol a hodiny náboženstva dobré skôr na spanie a vznik bolesti kĺbov, ako na počúvanie, o čom sa vlastne hovorí...A predsa len som si vybrala katolícku školu, pomyslela si trpko.
Ale aj to malo svoje dôvody. Chcela, aby škola ktorú si vyberie splnila svoj účel a pripravila ma na vysokú. Tiež, aby rodičov finančne nezaťažovala a otvorila jej svetové možnosti. Práve kvôli tomu si zvolila IT odbor, ktorý je celosvetovo žiadaný a dobre platený a dúfala, že si zvykne a náboženstvo pochopí, prípadne ho zapojí do svojho života.
Miestami sa cítila ako pokrytec, keď videla a miestami až cítila vieru niektorých ľudí. Tá jej nebola ani zďaleka taká silná.
To, že mali ísť na púť do Šaštína sa Laure vôbec nepozdávalo. Neustále niekde chodili. Takže ani nemohla povedať, že sa učia. A to sa jej už vonkoncom nepáčilo. Do školy predsa chodí, aby som sa človek učil, nie zabával. Na jednej strane bola rada, že spoznávala nové miesta, ľudí , zbierala skúsenosti. Na tej druhej - racionálnej, by nikdy neuprednostnila náboženstvo alebo čokoľvek pred vzdelaním. To bolo u na poprednom rebríčku priorít.
"Neboj sa, bude sa ti tam páčiť,"upokojovala ju Veronika. Moc jej neverila, ale nakoniec sa nechala prehovoriť. Nemala predsa čo stratiť, maximálne tak niečo získať.
"No dobre teda. Tak to vyskúšam.Za skúšku predsa nič nedám.A aspoň spoznám nové miesta."
"No vidíš, som rada, že to tak berieš,"usmiala sa a objala ju.
Laura ju poznala len krátku dobu, ale mala pocit, že ju pozná snáď celú večnosť a to sa jej nestávalo často. Odkedy sa pred pár týždňami spoznali stali sa z nich "spriaznené duše." Možno niektorí ľudia na takéto puto neveria, ale Lauriným detským vzorom bola romantická duša Anna Shirleyová. Verila, že každý má na svete svojho človeka, s ktorým si takto rozumie. Či už sa jedná o cesty lásky alebo priateľstva.
Tá a spisovateľky romantických príbehov ako Rosamunde Pilcherová, Katie Forbsová či Danielle Steelová v nej vzbudili záujem o človeka a putá, ktoré ľudí spájajú. Čiže vždy v akomkoľvek človeku hľadala len to dobré. A niektorí ľudia tou dobrou priam žiaria. Ináč to nebolo ani s jej novou kamarátkou.
Pobrala sa do triedy a neustále rozmýšľala nad tým, že možno to nebude také zlé.Predsa nemôže neustále maľovať čerta na stenu. Možno to fakt bude fajn výlet. Spozná aspoň viac svojich spolužiakov a možno konečne sa naučí ich mená. Stále si ich totiž mýlila a začínalo jej to byť trápne a zároveň na smiech - nevedieť sa naučiť zopár obyčajných mien.