Zbalil som si svoje veci a zišiel dolu.. Čakal som a čakal. Čakal a čakal.
Nemôžem.. Nemôžem sa pohnúť. Ale na druhú stranu asi by som už vedela hovoriť, keď tu on nieje.
Už som to nevydržal a vošiel do jej izby.. Našiel som ju sedieť na zemi s rukami na tvári.. Snažila sa neplakať, to som na nej videl.. Povzdychol som si a rýchlo jej zbalil oblečenie.,,Chceš si ešte niečo vziať?" Opýtal som sa jej.. Neodpovedala.. Prišiel som k nej a kľakol si pred ňu.,,Hej.. Rozprávaj sa so mnou.. Budeš tam v bezpečí.. Mňa sa báť nemusíš, mojej sestry tiež nie a jej priateľ je môj priateľ.. A to služobníctvo.. Tí, sa na teba ani len nepozrú.. A keď k nám prídu moji rodičia, aspoň budem mať dôvod poslať ich preč, aj keď by ti určite neublížili." Chytil som ju za ruky a stiahol jej ich dole.,,Tak.. Chceš si vziať so sebou ešte niečo?" Opýtal som sa jej pokojne.
,,Ko-kozmetiku" Odpovedala som. Šlo to síce ťažko ale v pohode som to zvládla.. Teda myslím.
,,Dobre" Prikývol som.,,Vezmem aj tú.. A hm.. Ešte niečo? Len kľudne Dýchaj .. Snaž sa rozprávať.. Ja ti vážne neublížim.. A moju neter si určite zamiluješ.. Má len štyri, ale je to expert.. Určite bude chcieť, aby si jej čítala rozprávky.. Potom ťa bude chcieť obliekať.. Dofrasa! Spraví si z teba veľkú bábiku Barbie" Zasmial som sa.. A jej trhlo jedným kútikom úst.
,,Nemám rada deti" Povedala som pomaly. Ešte sa na to naštve a utrhne mi hlavu.
Zasmial som sa.,,Ju si určite zamiluješ.. Každý ju má rád.. Nikto neostane bez odmäkčeného srdiečka.. Briana je chodiaca radosť.. Aspoň budeš veselšia" usmial som sa jedným z mojich najlepších úsmevov..,,Malá Bri je hotový poklad.. Mal som staršieho brata, ktorý aj s jeho manželkou zomreli a teraz sa ja starám o ich dcéru.. Je to môj poklad.. A je jediná, ktorá má u mňa navždy miesto"