Som nasratá. Nie, nie to je slabé slovo.
Nerozprávam sa so Sebastianom už dva dni. Prečo, môžete sa pýtať. No, je to z jedného jednoduchého dôvodu.
Podvádza ma.
A skôr ako mi niekto bude hovoriť "Maya, to nemôže byť predsa pravda, miluje ťa", mám dôkazy.
Videla som ho s nejakou ženou v meste pred pár dňami, keď som sa ho spýtala, kde v ten deň bol, klamal. Viem, že klamal. Taktiež jeho prípadu nepomohlo, že za sebou nosil zápach ženskej voňavky.
Chcem ho udrieť, kričať naňho, dosť možno ho aj zabiť.
Ako mi mohol niečo také spraviť?
Stála som v kúpeľni, v našom novom byte, ktorý už bol zariadený pár mesiacov, a pozerala sa na seba do zrkadla.
Človek by si myslel, že budem plakať, že budem zdevastovaná.
No, tu máte novinku, nie som tá, ktorá bude plakať pred zrkadlom. Ja som tá, ktorá zadrží tie slzy, pretože mám čo robiť. Nemám čas na plakanie, nechám to na neskôr.
Práve teraz čakám na to, kedy sa Sebastian vráti, aby som mu povedala svoje.
Ako sa opovažuje ma podvádzať? Čo som zle spravila?
Nie. Ja som nič zlé nespravila. To on. On to posral. A to si odskáče.
Keď som započula ako sa otvorili vchodové dvere a jeho hlas, stlačila som umývadlo tak silno, že moje hánky boli až biele. "Som doma!"
Odrazila som sa od umývadla a narovnala sa. S hlbokým nádychom som vykročila z kúpeľne.
Našla som ho v kuchyni, ako si dával akurát dole bundu. Na tvári mal obrovský úsmev, keď ma videl.
Neboj sa, hneď ti klesne, ty kretén.
"Nemala si dnes pracovať?" Podišiel ku mne, ruku si položil na môj bok a pokúsil sa ma pobozkať. Včas som otočila hlavu do boku, a tak ma jeho pery minuli. "Nie v nálade na bozky, mám to." Zasmial sa, ako keby bolo všetko v poriadku. Keď ale videl, že mne to vôbec vtipné nepríde, jeho úsmev klesol a na tvári mal obavy. "Je všetko v poriadku, láska?"
Trénovala som si v zrkadle čo mu poviem. Ako mu vykričím, že mi zlomil srdce, že ako to mohol spraviť, ale nemohla som zo seba dostať ani slovo. Stála som pred ním, ruky preložené cez hruď a mlčala som.
"Maya, čo sa deje?" Zamračil sa.
Čo sa deje? Čo sa deje! Deje sa to, že ma podvádza. Ako mohol?
Cítila som v hrudi, že som pár sekúnd od zrútenia sa. Cítila som ako sa pomaly moje srdce rozpadalo na kúsky čím dlhšie som sa naňho pozerala.
Takže skôr, akoby ma videl preňho plakať, spravila som to, čo mi ide najlepšie. Udrela som ho.
Moja ruka vyletela k jeho tvári. Dala som do toho všetko, takže som sa nečudovala, že sa až zatackal a musel sa chytiť kuchynskej linky, aby nespadol. Na tvári mal prekvapený výraz.
"Čo to kurva, Maya?" Ihneď sa chytil za jeho líce. "Prečo si ma udrela?"
Bez slova som sa pohla z miesta. Nič som si ani nebrala a rovno išla k vchodu. Momentálne nemôžem dýchať ten istý vzduch v miestnosti, v ktorej je aj on.
"Maya, počkaj. Čo sa deje?" Rozbehol sa za mnou a chytil ma za ruku.
Iba pri tom najmenšom kontakte som sa chcela vyzliecť z kože. Nemá právo sa ma čo i len dotknúť. "Nedotýkaj sa ma, Sebastian!" Vytrhla som sa mu zo zovretia. "Už nikdy sa ma nedotýkaj!" So slzami na krajíčku som naňho kričala. "Kretén." Zakývala som hlavou a vybehla z bytu.
Nemohla som sa naňho pozerať ani o jednu sekundu viac.
Nezastavila som sa, až dokým som nebola pred bytom Julie. Celú cestu som sa pokúšala zadržať slzy, aby som nevyzerala na verejnosti ako najväčšia troska dneška.
Po chvíli Julie otvorila dvere, a úsmev, ktorý mala, jej ihneď klesol, keď videla moju tvár. "Maya?" S obavami v hlase sa spýtala.
"Sebastian ma podvádza." A keď som povedala tie tri slová nahlas, stali sa realitou, zrazu som už nevedela zastaviť slzy, ktoré mi vyleteli z očí.
"Oh, Maya." Julie ma ihneď objala a ja som nechala slzy padať jednu za druhou, bez zábran.
Neviem ako dlho sme tam stáli a Julie ma nechala plakať na jej rameno. Po chvíli sa ale odtiahla a stiahla ma ku nej do bytu.
"Maya?" Zdvihla som pohľad k Eddiemu, ktorý stal v kuchyni s miskou v ruke.
"Oh." Pozrela som sa medzi Eddieho a Julie. "Nevedela som, že...pôjdem." Pohla som sa z miesta, ale Julie ma ihneď zastavila.
"Nie. Ostaň. Eddie aj tak odchádzal, že?" Pozrela sa naňho a venovala mu pohľad, ktorý hovoril, pohni si.
"Áno, absolútne." Položil misku na linku a zobral si bundu z gauča po ceste k nám. "Uvidíme sa neskôr." Venoval Julie letmý bozk do vlasov, než odišiel z bytu.
"Sadni si, donesiem víno." Ukázala na gauč, kým zašla do kuchyne.
Už som sedela na gauči, keď sa vrátila s fľašou vína a dvomi pohármi. Vyzerá to tak, že ju nezaujíma, že sú iba tri hodiny poobede.
Podala mi plný pohár, než znova prehovorila. "Chceš mi povedať, čo sa stalo? Prečo si myslíš, že ťa podvádza?"
"Ja si to nemyslím." Povedala som pomedzi vzlykanie. "Ja to viem." Položila som neodpité víno na stôl. "Videla som ho so ženou. Bola absolútne nádherná, presne jeho typ. Keď som sa ho spýtala kde v ten deň bol, klamal mi, Julie. A cítila som ju na ňom. Cítila som ju." Roztrasene som vydýchla.
"Ale prečo by..." Nedokončila vetu a ťažko vydýchla. "Mrzí ma to, Maya. Mrzí ma to." Natiahla sa ku mne a pevne ma objala.
"Prečo by mi to robil? Ak ma už nemiloval, prečo to neukončil, prečo musel..."
"Shh, to bude v poriadku." Rukou mi prechádzala po chrbte.
Bude to v poriadku. Samozrejme že to povie, keď sa to nedeje jej.
Pomedzi všetko to vzlykanie a slzy som niekedy zaspala. Želala som si, aby som sa už nezobudila.
Neviem čo sa to kurva stalo, ale takto zmätený som už dlho nebol. Maya ma udrela ako keby som jej zabil šteňa a následne vyletela z nášho bytu.
Ani som ju nestihol zastaviť, a keďže si nič nezobrala, nemal som ako sa jej dovolať.
Volal som Julie, ale nezdvihla to, takže som išiel do jej práce.
Prešiel som vchodovými dverami baru, ale nikde ju nevidel. Pre moje šťastie, ale akurát vychádzal zo zadu Eddie s hlavou v nejakých papieroch. Podišiel som k nemu, kým sa s niekým začal rozprávať.
"Eddie." Zastavil som sa pri ňom. "Vieš je kde je Maya?"
"Iba to skontroluj. Ďakujem." Podal papiere barmanke, ktorá nás následne nechala samých. "Áno." Povedal...podráždene? Čo to dnes so všetkými je?
A skôr ako som sa nazdal čo sa deje, jeho ruka vyletela k mojej tvári. Už druhýkrát som dnes dostal cez papuľu tak, že som skoro spadol na zem.
"Čo to do riti, Eddie?" Skričal som a chytil si sánku, ktorá sa čudujem, že neodletela. "Prečo ma všetci kurva dnes udierate?" Pozornosť pár ľudí v bare sa na nás zastavila.
"To by ti malo niečo povedať."
"Ale prečo..." Zhlboka som sa nadýchol. "Čo som spravil?"
"Nemal by si vedieť?" A s tým sa otočil a začal odo mňa odkráčať preč, smerom do jeho pracovne v zadnej časti baru. Nasledoval som ho.
"Pozri, iba mi povedz kde je Maya. Neviem čo sa stalo, ale...niečo očividne áno."
"Nemal si dávať vtáka tam, kde nepatrí." Vošiel do svojej pracovne.
"O čom to kurva hovoríš?" Zamračil som sa. Prečo sa stará do nášho sexuálneho vzťahu s Mayou? Nemyslím si, že je vhodné, aby jej šéf vedel kde dávam svojho vtáka.
"Neviem detaily, ale viem dosť. Posral si to. Vypadni, než ťa odtiaľto bude vyvážať záchranka." Ukázal na dvere.
"Dobre, dosť!" Moje ruky udreli drevený stôl. "Čo. Sa. Deje." Povedal som pomedzi zuby. Ak nikto nezačne hneď vysvetľovať, stratím to.
Maya odišla z bytu, ako keby jej horelo za zadkom. Nič mi nepovedala, okrem toho, že sa jej už nemám nikdy dotýkať. Samozrejme, že sme sa s Mayou už párkrát pohádali, ale toto je novinka. Takúto som ju ešte nevidel.
Posledné dva dni bola trochu mimo, ale myslel som si, že to je kvôli tomu, že toho má veľa a do toho má mať svoje dni. Očividne to je ale niečo iné.
A nech to je čokoľvek čo ju trápi, má sa o tom so mnou porozprávať. To je kľúčom vzťahu, no nie? Komunikácia?
"Podviedol si ju, ty kretén." Prižmúril oči.
"O čom to do pekla rozprávaš?" To stratil rozum? Asi mu šibe.
"Počul som Mayu ako povedala Julie, že ju podvádzaš. Nehraj sa na hlúpeho, je to pod tvoju úroveň. Oh počkať, ty nemáš úroveň." Povedal s bez emočným výrazom na tvári. Ak chcete niekoho zastrašiť iba jedným pohľadom, najmite si Eddieho.
"Odkiaľ má takú hlúposť." Rozhadzoval som rukami. "Na inú ženu som sa nepozrel už..." Zastavil som sa, zrazu uvedomujúci si, čo sa asi deje. "To si robíš srandu." S ťažkým výdychom som si sadol na kreslo a zložil si hlavu do dlaní.
"Takže sa priznávaš?"
"Nie, samozrejme, že nie." Pozrel som sa naňho s nechuťou. "Milujem Mayu, prečo by som niečo také spravil? Vieš, že ju milujem."
"Očividne nie dostatočne."
"Nie je to tak!" Skričal som. "Nepodvádzam Mayu! Asi ma videla s Katie Erickson pred pár dňami." Chytil som sa za hlavu v zúfalstve.
"Počkaj, Katie Erickson? Nie je ona..."
"Áno." Prerušil som ho. "To je ona. A malo to byť prekvapenie pre Mayu. Nič s ňou nemám. Je vydatá a má dieťa pre Kristove rany."
"Oh do riti."
"Áno, ďakujem za ten pravý hák." Vyčítavo som povedal.
"Prepáč." Kyslo sa zatváril.
"Strč si to do riti. Ako si si mohol myslieť, že podvádzam Mayu?" Zamračil som sa. Myslel som si, že je to môj kamarát, a že ma pozná. Nikdy by som takto Mayi neublížil.
"Na moju obranu, keď Maya prišla, mala oči plné sĺz, vyzerala zdevastovane."
Bolelo ma iba si to prestaviť. A keby aspoň to bolo, že plače právom, ale vôbec nechápe čo sa deje. Nie je to tak ako si myslí. A ako poznám Mayu, už si v hlave vytvorila celý tajný vzťah, ktorý si myslí, že mám. Nebude ľahké jej vysvetliť, že sa mýli.
"Kde je teraz?" Postavil som sa.
"Pri Julie. Ale nemyslím si, že by si tam mal ísť."
"Nehovor mi čo mám robiť. Musím ju vidieť a vysvetliť jej..."
"Vieš, že ťa nebude počúvať. Iba jej daj čas."
"No jasné." Odfrkol som si. "Nedám jej čas na to, aby si rozmyslela celý vzťah so mnou." Vytiahol som si z vrecka mobil a vytočil číslo. Po pár pípnutiach to zdvihla. "Ahoj Katie."
"Ahoj, Sebastian. Čo sa deje?" Ozval sa jej hlas z druhej strany.
"Viem, že to nebolo v pláne, ale je nejaká šanca, že to všetko urýchlime. A myslím tým, že by to bolo hotové dnes?" V srdci som mal maličkú nádej, že povie áno.
"No, máš šťastie. Akurát končím s poslednými detailmi. Akurát zverejňujem plagát online."
"Si tá najlepšia, Katie." S úsmevom som si vydýchol. "Si tam? Môžem si prísť pre kľúče?"
"Jasná vec. Iba mi brnkni, keď tu budeš, prídem ti otvoriť."
"Ďakujem, zatiaľ."
"Zatiaľ." A zrušila hovor.
Zložil som si mobil z ucha. "Pomáhaš mi." Ukázal som na Eddieho prstom.
"Nemám možnosť, že áno?"
"Nie." S tým som vyšiel z jeho pracovne a išiel všetko pripraviť.
Maya Carter, milujem ťa, ale práve teraz máš problém, ktorý si len tak nevyžehlíš.
Moje oči sú červené, opuchnuté a nenávidím to. A najhoršie je, že sa mi chce znova plakať. Kedy sa zo mňa stala taká citlivka? Bola som v pohode pred Sebastianom.
Vyšla som z Juliinej kúpeľne po tom, ako som si umyla tvár. Potrebovala som sa schladiť a dať as aspoň trochu dokopy. Aj keď tak asi nevyzerám.
Keď som vošla do kuchyne, našla som Julie na mobile, akurát rušiac s niekým hovor. "Aj ja teba." Usmiala sa a zložila si mobil z ucha.
"Eddie?" Bolo jasné, že áno, ale aj tak som sa spýtala.
Som za Eddieho a Julie rada. Vyzerá to tak, že sú šťastní. Posledné mesiace, od kedy spolu oficiálne chodia, sa Julie nevie prestať usmievať. Je šťastná. Je odo mňa sebecké, že jej závidím. Je predsa moja kamarátka, nemala by som.
"Áno." Prikývla. "Chcel sa ale rozprávať s tebou. O práci. Viem, že to je zlé načasovanie, ale..."
"Nie, nie." Prerušila som ju. "Potrebujem nejaké rozptýlenie. Čo potrebuje?"
"Mal sa stretnúť s jedným dodávateľom, ale nemôže sa vymotať z práce. Pýtal sa, či by si sa s ním mohla stretnúť ty." Svoj mobil stláčala v ruke.
"Kde sa chce stretnúť?" Pozrela som sa na hodinky na stene. Nevedela som, že sa s dodávateľmi dá stretnúť aj takto neskoro.
"Odveziem ťa tam." Zobrala kľúče od auta.
"No jasné." Odfrkla som si. "Pila si. Ja šoférujem." Zobrala som jej kľúče z rúk a spolu sme vyšli z jej bytu.
Nasadli sme do auta, ale Julie mi nepovedala kde ideme, iba mi hovorila kde mám zabočiť. "Tu doprava a sme tam." Vyzerala trochu nervózne, ale nechala som to tak. Už nemám žiadnu energiu.
Zastavila som kde mi Julie ukázala, ale nikoho som nikde nevidela. "Si si istá, že sme zabočili správne?" Ešte raz som sa rozhliadla kde sme a vtedy som videla, že dvere na budove po mojej ľavej ruke sa začali otvárať.
Mysliac si, že je to jeden z našich dodávateľov som sa začala odpútavať. Už som sa naťahovala k dverám, keď som si všimla, že v tých dverách stojí Sebastian.
"Julie." Môj hlas sa zlomil a pozrela som sa na ňu. Ona iba rýchlo vybrala kľúče a skryla ich za jej chrbát. "Čo to robíš?"
"Sľubujem ti, že to bude v poriadku."
"Po hodinách plakania v tvojom byte a hovorenia, že už ho nikdy nechcem vidieť...ty spravíš toto?" Zničene som sa na ňu pozrela. "Prečo by si mi to robila?"
"Nepozeraj sa tak na mňa. Iba choď, prisahám, že..."
"To je jedno." Zakývala som hlavou a zradená vyšla z auta. Ostala som tam stáť, kým Julie prešla z miesta spolujazdca na miesto šoféra a odišla. Celý čas som ostala otočená chrbtom k nej a čelom k Sebastianovi, ktorý ešte nič nehovoril.
Pozerala som sa na osobu predo mnou. Osobu, ktorú milujem, a ktorá mi zlomila srdce.
"Nechaj ma ti to vysvetliť, Maya." Spravil ku mne krok a ja som spravila jeden dozadu. Vôbec by mi nevadilo, ak by ma teraz zrazilo auto.
"Nechcem od teba počuť ani slovo." Povedala som pomedzi zuby.
"Dobre. Dobre." Zdvihol ruky ako keby sa vzdával. "Tak ma aspoň nechaj ti to ukázať." Ukázal na dvere za ním.
Aj keď boli na budove obrovské okná, nevidela som presne dnu. Zvnútra vyžarovalo iba malé, tlmené svetlo.
Čo mi chce ukázať? Chce si to s ňou rozdať rovno predo mnou? Práve teraz nie som vo fázy smútenia, ale agresie. Ak to skúsi, neručím za seba.
"Je to tvoj pohreb." Nadvihla som nad tým ramenom a prešla okolo neho k budove. Otvorila som dvere a vošla dnu, Sebastian v mojich pätách.
"Tadiaľto." Ukázal kadiaľ mám ísť ďalej, a tak som išla. Na moje prekvapenie ostal za mnou. To je asi lepšie, asi by som ho inak zozadu niečím zabila. Uvidíme ako by sa jemu páčilo dostať dýkou do chrbta.
Prechádzala som takmer prázdnymi chodbami. Na stenách niekde boli nápisy, ktoré mali niečo spoločné s umením, ale nezastavila som sa, aby som si ich prečítala. Chcem odtiaľto čo najskôr vypadnúť.
Vošla som do otvorené priestoru. Biele steny boli pokryté obrazmi. Jeden vedľa druhého, na oboch stranách a presne oproti bol jeden z tých najväčších.
Ihneď som si myslela, že ak mi prišiel ukázať pár obrazov a myslí si, že všetko bude v poriadku, mýli sa.
Ale toto boli moje obrazy.
Pár mesiacov dozadu som začala kresliť na plátna, namiesto do môjho zošita. Sebastian ma v tom podporil. Každý týždeň prišiel s čistým plátnom, vždy väčším a väčším.
Pozrela som sa na moje obrazy na stenách. Obrazy, ktoré som ja namaľovala.
Bola tu tvár Julie, obrazy prírody, ktoré som maľovala podľa pamäti, pocity, ktoré som dala na plátna. Všetko, čo som kedy domaľovala.
A na stene, ktorá bola oproti dverám bol najväčší obraz, ktorý som kedy namaľovala.
Bol to Christian.
Pozeral sa priamo na mňa. Priamo do mojej duše. A na moment sa moje srdci zastavilo.
"Čo je toto?" Našla som svoj hlas po chvíli.
"Malo to byť prekvapenie." Povedal Sebastian za mnou. "Chcel som ťa tu doviesť, keď to tu bude zaplnené o dva dni ľuďmi."
"Toto...toto sú moje obrazy." Dýcham vôbec?
"Taktiež koláž z pár kresieb, ktoré si mala v zošite. Nezabi ma, musel som ich vytrhnúť. Ale povedal by som, že to za to stálo."
Spravila som krok a za ním ďalší. Každý jeden z obrazov som si prešla. Na každom, v dolnom kraji bol môj podpis. Môj podpis.
S každým krokom som si bola istá, že toto nie je realita. Nemôže to byť.
Nakoniec som sa zastavila pri obraze, na ktorom bol Christian. Zároveň som milovala a nenávidela, keď som ho kreslila.
Chcela som ho namaľovať tak, ako si ho pamätám. Jeho oči plné života a úsmev, ktorý rozžiaril celú miestnosť.
"Eddie mi povedal, že si myslíš, že ťa podvádzam." Neopovážila som sa naňho ani pozrieť. "Ak si ma videla so ženou, to bola Katie Erickson. Vlastní túto budovu a robí výstavy pre rôznych umelcov."
"Huh." Prikývla som, slzy na krajíčku.
"Nikdy by som ťa nepodviedol, Maya. Nikdy."
Dobrá práca, Maya. Tentokrát si to riadne posrala.
No tak, Maya, nebuď zbabelec, musíš mu čeliť tak či onak.
Pomaly, naozaj pomaly, som sa otočila na Ackera. Otvorila som ústa, aby som niečo povedala, ale márne, nemala som slov.
Mala by som sa mu ospravedlniť alebo poďakovať? Povedať že ma mrzí, že som ho udrela, a že som krava? Že som to prehnala?
"Už si uvedomuješ, že si to posrala, že áno?" V jeho tóne bol náznak humoru. "No, aby si sa cítila ešte horšie..." Z vrecka vytiahol krabičku.
Oh. Môj. Bože.
"Dýchaj, Maya." Zasmial sa a podišiel ku mne. "Nechcem od teba, aby si si ma vzala. Aspoň zatiaľ." Žmurkol na mňa a otvoril krabičku.
Môj pohľad padol na malý, jemný prstienok. Zvnútra krabičky bolo kurzívom napísané Promise ring.
"Zvnútra je taktiež vyryté..." Zdvihol prsteň a prečítal to nahlas. "My heart is yours." (moje srdce je tvoje)
Ťažko som prehltla. Je príliš neskoro vojsť do stredu cesty a nechať sa zraziť? Áno? Tak do riti.
"Budeš sa cítiť lepšie, ak poviem, že to je v poriadku? Že ti odpúšťam?" Nadvihol obočím.
Zakývala som hlavou, ľutujúc všetky dnešné rozhodnutia.
"Stále ťa milujem." Zasmial sa.
"Udrela som ťa." Takmer som zašepkala.
"Nebolo to po prvýkrát." Chytil moju ruku. "Ale kvôli tomu ti nedám na výber." Na ľavú ruku mi dal prstienok a následne zdvihol moju ruku k jeho perám, aby ho pobozkal.
"Nezaslúžim si to." Zakývala som hlavou.
"Vec je taká..." Pustil moju ruku a chytil mi tvár do dlaní. "Že tvoja reakcia bola na mieste. Ak by som ťa ja s niekým videl, zahrabávali sme telo, a nie stáli v miestnosti plnej tvojich obrazov." Usmial sa.
"Acker, ja..."
"Ťa milujem najviac na svete?" Prerušil ma. "Si ten najlepší priateľ na celom svete? A práve teraz si to chcem s tebou rozdať v miestnosti plnej mojich obrazov?" Chytil ma za boky a pritiahol si ma k sebe.
"Chcela som povedať, že ma to mrzí, ale áno. To všetko taktiež." Zasmiala som sa a ruky si spojila za jeho krkom, objímajúc ho. "Mrzí to a ďakujem." Zamrmlala som do látky jeho bundy.
"Nabudúce, aj keď dúfam, že tu nebude žiadne nabudúce, hovor so mnou. Neodstrčuj ma." Odtiahol sa. "Tak to má fungovať, že?" Pravú ruku si položil na moje líce a ja som prikývla.
"Mrzí ma čo sa stalo. Mrzí, že som ti neverila a..."
"Maya." Zastavil ma prstom na mojich perách. "Ja to chápem. Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Chápeme sa?" Nadvihol obočím.
"Mhm." Znova som prikývla.
"Ale..." Jeho prst skĺzol z mojich pier. "Ak sa naozaj chceš ospravedlniť, viem ako." Na tvári mal šibalský úsmev.
"Oh, naozaj?" Pousmiala som sa. "A čo presne by to bolo?"
"Poďme domov, ukážem ti." Sklonil hlavu a spojil naše pery do jemného bozku. "Dostaň svoj zadok do môjho auta, Mimi." Odtiahol sa.
"Áno pane." Zasmiala som sa a s posledným pohľadom na Christianov obraz som začala kráčať k vchodu do budovy.
Spravila som až tri kroky, než som sa zastavila, pretože na mojom zadku pristála ruka, silnejšie ako normálne.
"Acker!" Moja ruka vyletela na miesto, kde ma udrel. "To bolelo." Sťažovala som sa.
"Zaslúžene." Prehodil si ruku okolo mojich ramien. "A to bola iba prvá tohto večera."
"Naozaj to bolelo." Pomasírovala som si miesto, kde budem mať červený odtlačok jeho ruky.
"Neboj sa. Pobozkám to, aby ti bolo lepšie, keď budeme doma."
"Sľuby, sľuby." Chytila som jeho ruku na mojom ramene a pritlačila sa k nemu bližšie. "Milujem ťa."
"Ja viem, Maya." Pozrel sa na mňa, jeho oči plné lasky. "Aj ja teba." Venoval mi bozk na čelo a ja som si vydýchla.
Dnešný večer nedopadol tak, ako som si myslela. Ak mám povedať pravdu, myslela som si, že koncom dňa budem single. Ale som rada, že nie som.
Budem sa ale musieť ospravedlniť Julie. Kúpim jej víno alebo niečo a nahodím na seba môj najlepší "je mi to ľúto" úsmev.
Oh Acker, dvíhaš mi tlak ako nikto iný.
Ale ak toto nie je láska, už neviem čo je.
Táto chaotická dvojica mi asi chýbala najviac <3