Vyvalila som oči.
"To fakt nie je nutné, pani Morrety," zakoktala som sa. Volá sa tak vôbec?
"Pre teba Ivy, zlatíčko. A pravdaže to je nutné. Už žiadne námietky ostávaš tu," rozhodla. Pozrela som sa na Deana nech to spraví.
"Rhea by sa tu len nudila. Mám tréningy častejšie ako predtým. Doma si môže spraviť párty ako obyčajný teenager," ujal sa slova Dean.
"Dean, ak sa budeš takto ešte chvíľu správať, myslím, že ti žiadna priateľka neostane," povedal mu Drake.
"No to dúfam," zašomral. Za to som ho poriadne kopla.
"Hovoril si niečo?" spýtal sa ho brat.
"Len to, že sa ťa nikto nič nepýtal a stále melieš pantom," precedil cez zuby
"Rhea nemala by si ostávať s tým násilníkom," pridal sa pobavene môj brat.
Seriózne? Prepáč, neviem kto ti práve zachránil budúcnosť.
"Nechci po mne nech to po tom násilníkovi zopakujem," falošne som sa naňho usmiala. "Donesiem nejakú vodu. Dean? Pomôžeš mi?"
Dean nevrlo vstal a nasledoval ma do kuchyne.
"Tvoj plán o večery sa vyvíja veľmi dobre," oprela som sa zo založenými rukami o linku.
"Na pláne to nič nemení. Naopak to je ešte výhodnejšie. Budeš u nás a zatiaľ čo sa ti môj brat bude ryť do zadku môžem si ísť po svojom," prehodil.
"No tak to brzdi. Teraz ma v tom nenecháš," zaryla som mu prst do hrude.
"Súhlasím s ňou. Toto je podraz aj na teba, brácho," ozvalo sa spoza nás. Obaja sme sa otočili. Ace tam stál opretí o stenu a hľadel na nás ako na nejaký seriál.
"Takže podraz? To tvoja kriminálna sestra sa mi vyhrážala ranou tak hlboko, že budem mať vagínu," odvrkol.
"Ponuka stále platí," utrúsila som.
"Bože, nemusím počuť," povedal znechutene brat.
"Čo tu vlastne chceš?" pochybovačne si ho premeral Dean.
"Zachvíľu s Domom odchádzame. A Ivy ti už začala vypratávať hosťovskú izbu. Ak samozrejme nechceš spať s Morretym."
"Teraz máš zo seba dobrý pocit? Keď ti tvoj plán 10 typov ako zbabelo vycúvať z dohody vychádza?" prižmúrila som oči.
"Ja nikdy z ničoho nevycúvam," precedil.
"Vyzerá to všelijako, človeče. Keby ťa nepoznám, myslím si, že sa boj..." podotkol môj brat.
"Dopovedz to a zabijem teba, tvoje deti a tvoje vnúčatá," vyštartoval po ňom Dean. "Ja sa nebojím ničoho,"
"Pretože po narodení do teba nainštalovali jedine zlosť, bitku a sex?" podpichla som ho.
"Keby som Terminátor, ako ma opisuješ, už by som ti urazil palicu," začínal dostávať nervy.
"Nezabudla si na vnútro z nehrdzavejúcej ocele?" doplnil ma brat s úškrnom. Prisahám, že ak sa s Deana zachvíľu nezačne pariť tak vybuchne.
"Myslím, že bude ťažké udržať tvoju sestru ďalej od problémov ak bude stále chodiť na miesta, kde sa chlapi bijú," povedal po chvíli.
"Kde si hovoril, že bola?!" zhúkol Ace.
"Ty krysa," vyštekla som na Deana. Ten sa škodoradostne uškrnul. "Vieš čo? Serem na celú dohodu. Idem Ivy povedať o tvojom klube bitkárov."
"Ona vie o zápasoch?" znovu Ace vypleštil oči. Nikto mu však už nevenoval pozornosť.
"Neopovažuj sa!" Dean ma predbehol dvoma dlhými krokmi a postavil sa predo mňa.
"Zastav ma."
Chvíľu ma len prepaľoval očami, ale potom sa uškrnul.
"Ako si želáš," utrúsil a v tom si ma prehodil cez rameno. Spamätala som s vtedy, až keď sme vchádzali do jedálne. Búchala som ho do chrbta, ale nič nezaberalo. Vtedy mi svoju veľkú ruku položil na zadok. Vlastne to bola koža a nie šaty. Tie šaty nemôžu byť kratšia. Prestala som nachvíľu dýchať. Potom som uvidela Ivyne a Eastonove topánky a som si istá, že ten rumenec z tváre nedostanem ešte veľmi dlho.
Keď Dean veľmi ladne vybehol schody, zas som doňho začala búšiť.
"Ty somár jeden, daj tú ruku okamžite dole."
"Samozrejme. Ak chceš, aby mali všetci výhľad na tvoje modré spodné prádlo," utrúsil.
Bože, nech je toto všetko len sen.
"Ty si videl moje prádlo?" hlas sa mi zasekol v polke vety. Neodpovedal. Otvoril dvere svojej izby a zložil ma dole. Zamkol izbu a zakryl mi ústa rukou.
"Nevydáš ani hlásku," šepol mi do ucha a stáli sme v tme opretí o stenu. Potom sa na schodoch ozvalo búchanie topánok. Niekto zaklopal na dvere. Nechápavo som sa pozrela hore na Deana. Ten len hľadel na mykajúcu sa kľučku.
"Otvor Dean, viem že si tam," ozval sa spoza dverí Easton. Dean nič. "Fakt vyspelé braček," povedal otrávene a odišiel. Dean ešte chvíľu počkal než ma pustil.
"Zbláznil si sa?" vyletela som naňho, keď zasvietil.
"Ty na mňa radšej ani nehovor," vyštekol a začal sa hrabať v šuplíku.
"Ako sa opovažuješ byť nasraný. Ja som tu tá nasratá. Doslova si ma uniesol a zosmiešnil pred rodičmi!" Dean sa uchechtol. "Takže tebe je to vtipné? Bože, veď tie šaty som musela mať až nekresťansky vyhrnuté!"
"A stále máš," utrúsil a mimovoľne si ma obzrel. Pozrela som sa na svoje šaty a rýchlo si ich potiahla dole.
Kretén jeden.
"Dofrasa, kde to je?!" kopol rozzúrene do skrine.
"Čo hľadáš? Ak len ranu do huby veľmi rada ti pomôžem," povedala som sladko.
"Ostaň tu," ukázal na posteľ a vybehol z miestnosti. Ešte som počula ako zamkol izbu.
"Čo je?" zarazil sa. Nejaký problém? Podišla som k dverám a naklonila sa. Nemôžem uveriť, že odpočúvam zamknutá v izbe. "Pozeráš sa na mňa ako na pristihnutého pedofila. Buť povedz čo chceš alebo mi uhni z cesty. "
"Prečo si ju tak rýchlo odniesol do izby?" povedal Easton podozrievavým tónom. Ešte táto hádka tu chýba. Počúvala som ďalej.
"Drake s tebou ešte nehodil reč o včelách a kvetoch?" odpovedal mu brat posmešne. Nechutné. Musela som pretočiť očami. Myslím, že East sa zatváril veľmi nechápavo. "Čo sa vlastne staráš? Nemáš medzi nohami rovnako ako Ken od Barbie?" dodal.
"Mám ti veriť, že spolu chodíte? Nenávisť k sebe je vpísaná do každého vášho pohľadu."
Och nie, táto hádka smeruje zlým smerom. Pritlačila som sa ešte viac ku dverám, aby som lepšie počula.
"Žiarlivosť ti nesvedčí, braček. Prenes sa cez to, že ju mám ja," zasmial sa na bratovi. Tak ten definitívne dráždi tigra.
"Neviem aká nechutná dohoda je medzi vami ale..." začal Easton a mne to nahnalo strach.
"Potichšie braček, niektoré dvere tu majú uši," povedal až nebezpečne blízko mojich dverí. Pre istotu som ustúpila pár metrov naspäť. Nikde nič. Len ma chcel vystrašiť. Ako došľaka vedel, že počúvam?! Posledné čo som počula bolo samé bozaj ma v riť a bež do šľaka.
Z chodby sa ozvali už len dva páry odchádzajúcich topánok. Takže som tu sama. Porozhliadla som sa po izbe. Nič sa tu nezmenilo. Začula som buchnutie dverí na aute. Rýchlo som dobehla k oknu a vykukla z neho.
Dean odchádzal od svojho oranžového McLarenu. Čo tak do pekla ten chalan robil? Počkala som chvíľu a zatiaľ sa usadila na posteli. Odomknutie dverí a dámy a páni, fanfáry prosím. Medzi dverami je stále naštvaný Dean.
"Kde si bol?" vyzvedala som, aj keď som presne vedela kde bol.
"Dobre vieš kde som bol," odvrkol a zatiaľ podišiel ku posteli. Vytiahol z vačku putá.
Počkať čo prosím?? Putá?
Vyvalila som na ne oči. Potom vytiahol zväzok kľúčov a začal hľadať ten pravý. Rýchlo ma to postavilo na nohy.
"Mám sa pýtať prečo máš v aute putá?"
"Lebo mávam veľmi veľké šťastie na hysterické kravy," utrúsil a ďalej sa venoval kľúčom.
"Krinda pána! Ženy, ktoré sa s tebou nechcú vyspať, takže ich musíš priviazať? S nimi určite niečo nie je v poriadku," sarkasticky som podotkla. Vyšlo z neho len zabručanie.
"A čo spravíš ak sem ráno dôjde tvoj brat a nájde ma spútanú?"
"Som si istý, že s nejakého záhadného dôvodu mi bude závidieť," uškrnul sa a našiel správni kľúč. Jedno puto zacvakol okolo tyče čo išla po obvode vrchnej opierky postele.
"Pusti ma ty úchyl," začal som doňho sácať, ale jeho veľké boxerské telo ma prekonalo.
"Ja som si zase istá, že toto je nelegálne," precedila som zatiaľ čo ma zapínal.
"A ja som si istý, že mi to je šumafuk. Nebudem čakať, kým sa zase rozhodneš ísť niečo niekomu vyzvoniť. Budeš tu dovtedy než si nespomenieš kto išiel za kým z vyhrážkami, aby tú posratú zmluvu podpísal," s každým slovom bol čoraz viac a viac hrozivejší, že mi to skoro vystrašilo hlasivky. Hovorím skoro.
"Musím ísť domov, Ace nevie kde som. A toto," zatriasla som pripútanou rukou, "mu vysvetľovať nechcem."
"Stretol som ho pri dverách a povedal mu, že si unavená a ostávaš tu cez noc."
"Uveril ti?" zdvihla som jedno obočie.
"Ani slovo. Ale na tom stojí celé táto dohoda, nie?" venoval mi falošný úsmev.
Kretén sprostý.
"Odomkni mi to. Musím sa prezliecť," povedala som po chvíli. Dlho sa na mňa zadíval a nad niečím rozmýšľal.
"Prežiješ to aj v tých šatách," skonštatoval napokon.
"Prepáč mi, ale mal si už niekedy šaty?"
"Nie, ale určite by mi sedeli viac," utrúsil. Dobre som počula? Dean Morrety práve povedal vtip? Ako na to reagovať?
"To bola rečnícka otázka, somár."
"Akonáhle ťa pustím pobežíš za mojím bratom alebo rodičmi," vyprskol.
"Ver mi trochu do šľaka," rozhodila som jednou rukou. Tá druhá sa mi cez noc určite odkrvý.
"Takže veriť ti? Čakáš, že po dnešnej večeri ti budem ešte veriť? Skoro si potopila celú dohodu kvôli čomu? Kvôli egu?" povedal až nebezpečne blízko postele.
"*9Práve prehovoril pán chladná hlava," utrúsila som.
"Z tých šiat ti môžem pomôcť," dobre teraz mi srdce vynechalo pár úderov. Došľaka určite aspoň tucet úderov. "Ale prezliekať sa nebudeš. Pustím ťa, až keď upustíš trochu pary," dodal a mne pripadalo nesmierne atraktívne ako kľudne hovoril. Doslova ma ten somár tými flegmatickými perami ťahal k sebe.
Nemo som naňho zamrkala. Jeho tvár je tak blízko. Uškrnul sa a odtiahol. Chceš hrať takúto hru? Kto koho skôr vyprovokuje? Ať je po tvojom.
"Zo šiat to zvládnem sama," povedala som sebavedome. Teraz on skoro prejavil emóciu. Bolo tak blízko k tomu, aby bol prekvapený. Mimovoľne som si začala dávať dole voľné ramienko akoby ma práve tie jeho démoské oči uprene nepozorovali.
Takže takto to vyzerá, keď si peklo vyberie svoju bezbrannú obeť?
Druhé ramienko som vyriešila veľmi rýchlo. Utrhla som ho. Na túto noc nechcem mať žiadne spomienky. A bože, tieto šaty by som si aj tak nikdy neobliekla. Opatrne som ich zo seba zosunula a cítila ako ma spaľuje pohľadom. Keby môže, doslova by moju pokožku premenil na lávu.
"Páči sa ti výhľad na spútanú polonahú ženu v tvojej posteli?" prihovorila som sa mu, keď som začínala cítiť rumenec.
"Videl som aj lepšie," utrúsil a vyzliekol si tričko. Hodil ho na stoličku a podišiel k posteli. Ešte raz si ma prezrel. Cítila som sa tak bezbranne. Nabrala som odvahu sa mu pozrieť do očí. Jeho trúfalí pohľad mi zoberie aj posledný kúsok sebavedomia.
"V takejto situácií by ťa v niektorej krajine označili za úchyla," pripomenula som mu, že ho stále vidím.
"Prečo?" konečne odo mňa odlepil zrak a ľahol si vedľa mňa do postele. Kľúče položil na nočný stolík. "Máš niečo výnimočné?"
"Podľa výchovného poradcu na strednej nie."
Izbu osvetľovali len fialové LED pásy po kraji izby. Prehrala som si dnešný deň.
"Čo sa stalo s tvojimi skutočnými rodičmi?" spýtala som sa do ticha.
"Spi," zavrčal.
"Chcem to vedieť," nedala som sa.
"Na túto konverzáciu si ty moc otravná a ja moc vytočený. Nedopadlo by to dobre."
"Fajn, spýtam sa ráno Eastona," prehodím. Dean sa posadil na lakťoch a zas ma začal mraziť pohľadom.
"Začni sa starať do vlastných vecí, ak tu chceš mesiac prežiť."
To bola práve vyhrážka? Už sa bojím. Pretočila som očami a otočila sa na druhý bok. Dean le'žal na chrbte z rukami za hlavou.
***
Dlho som sa snažila nezaspať. Teraz ani neviem koľko je. Možno niečo po pol tretej. Dean zaspal asi hodinu dozadu ale chcela som mať istotu.
Je čas sa odtiaľto dostať.
Chytila som si putá do ruky, aby nerobili taký hluk. Ešte raz som pozrela na Deana. Spí.
Nádych výdych.
Kľakla som si na posteľ a snažila sa dočiahnuť na stolík pri Morretym. Došľaka, prečo by niekto chcel tak širokú posteľ. Natlačila som sa čo najviac naňho. Nepomáha.
Ak sa odtiaľto chceš dostať, zdá sa, že budeš musieť obetovať svoju dôstojnosť.
Čo najopatrnejšie som si sadla obkročmo na Deana. Chvála bohu, že spí v teplákoch. Načahovala som sa na stolík, ale putá sa mi zasekli. Škubla som nimi najviac ako sa dalo a uvoľnili sa.
Spôsobilo to len to, že som sa druhou rukou opierala o Deanov vymakaný hrudník. Pomaly som sa natiahla za kľúčmi. Bingo!!
Na kľúčenke boli asi tri kľúče, ale ani jeden nefungoval.
Možno si ho dal do vačku.
Och ako nenávidím nápady mojej hlavy. Kľúče som hodila na druhú stranu postele a zašla rukou z pod perinu. Práve keď som pocítila jeho nohu, nejakým pochybným reflexom mi chytil ruku a otvoril oči.
"Niečo hľadáš?" ozval sa hrubým hlasom. Ak sa teraz nebudem hanbiť tak už nikdy. Rýchlo pohľadom preletel po mojej podprsenke a mojim stehnám posadených na jeho lone.
Pamätaj na tú vec s obetovaním dôstojnosti...
"Vlastne hej," vyslobodila som si ruku a prešla mu ňou po stehne.
"Je to niečo tvrdé?" spýtal sa chrapľavým hlasom.
"Mm-hm," prikývla som a on mi dal jednu ruku na bok.
"A je to aj studené?"
"To musím zistiť," povedala som zvodne a pritom rozmýšľala ako som mohla klesnúť tak hlboko. Zrazu druhou rukou siahol pod vankúš a vytiahol z neho kľúče.
"A je to niečo kľúče od tvojich púť?" zaštrngal nimi vo vzduchu a prisahám, že sa mu kútiky mykli dohora. Rýchlim pohybom ma zo seba zhodil.
"Vy terminátori nespíte či čo?!" buchla som ho po pleci. Aspoň som sa tiež snažila. Zachytil mi ruku myslím, že aj skôr ako som sa rozhodla ho udrieť. Pretočil sa na bok a ruku mi dal hore k tej druhej.
"Buť rada, že mám tak dobrý výhľad, inak by som ti tú ruku už zlomil," zase si ma obzrel zhora dole.
"Čo sa stalo s tým, že ženy nebiješ?" urobila som naňho grimasu.
"Náhody sa dejú," utrúsil a pustil ma. Skvelé. Takže tu nakoniec budem celú noc.
Fujha fujha. Ďalšia časť napísaná úplne narandom. Dúfam, že sa páči. Myslíte, že sa Rhei podarí prelomiť tú Deanovu schránku arogancie a hnevu?