"Dofrasa okamžite vylez s tej kúpeľne!" zhučal po mne môj už bývalí priateľ. Zo slzami v očiach som sedela za dverami a modlila sa aby sa dvere nerozleteli. Asi vás zaujíma ako som sa dostala do tejto situácie. Jednoducho. Vždy si vyberiem chalana, ktorý má nejaké psychické problémi. Väčšinou sú to problémy s agresiou a sebaovládaním.
"Prepáč mi to. Porozprávajme sa o tom," povedal už o čosi milšie. Aby som ešte trochu upresnila, práve ste svedkom čo sa deje potom čo sa vás priateľ pokúsi znásilniť a následne vybuchne od hnevu. Búšenie do dverí trochu ustalo. Ale počula som, že stále stojí za dverami. V tom sa mi rozbzučal mobil.
Došľaka, úplne som zabudla, že ho mám. Pozrela som sa na obrazovku. Ace. Volal mi môj starší brat. Bože, volá mi asi dvakrát do roka a vyberie si práve takúto chvíľu. Ukľudnila som si dych a opatrne zdvihla.
"Áno?" neznášam ten roztrasený hlas.
"Ty si mi zase zobrala mikinu?" povedal rozčúlený. Áno, priznávam sa. Jeho mikinu mám. Nesúďte ma. Má doma kamarátov, nečakala som, že si budú chcieť porovnať šatníky. Ozval sa ďalší náraz do dverí. Celá stena sa zatriasla a ja som poskočila.
"Zavolám ti neskôr, dobre?" povedala som šeptom, keď sa mi ďalšie slzy tlačili do očí. Popravde? Neskutočne sa bojím. Tristan, chalan, ktorý sa teraz snaží roztrieskať dvere a zároveň som s ním tri mesiace chodila nikdy nič také neurobil. Aspoň som sa teda nemusela schovávať v kúpeľni a plakať bratovi do telefónu.
"Kto to tam tak trieska?" ozval sa po dlhšej pauze. Mám mu klamať a sedieť tu dokým nedostanem nápad ako prežiť skok z druhého poschodia? Alebo sa asi prvý raz v živote zveriť Acovy? Sebazáchova bola v tej chvíli silnejšia ako moja pýcha.
"Ja sa bojím, Ace," zafňukala som do mobilu a padla mi ďalšia slza. Neviem čo to do mňa vošlo. Nikdy neplačem. Ale teraz som mala naozaj nahnané.
"Čo ti spravil?" precedil cez zuby.
"Ja... Ja neviem v podstate nič. Ležali sme na gauči a začal sa po mne sápať," koktala som a snažila sa byť čo najviac potichu aby to Tristan nepočul. "Povedala som mu nech prestane a chcela odísť. Potom som mu dala facku a neviem, mám pocit, že mi tiež jednu dal. Ja len viem, že mám na tvári krv a strašne sa bojím, že sa dostane do kúpeľne."
"Sme na ceste. Nechaj si zapnutú GPS a nevychádzaj z kúpeľne," zavrčal a počula som ako si berie bundu z vešiaku.
"Kto je my?" zarazila som sa.
"Hlavne ostaň v kúpeľni," vyštekol a zavesil. Čo teraz? Poslúchnuť ho? To je jedno. Pomoc je na ceste.
"No tak. Rhea vylez s tej kúpeľne. Nechcel som ťa udrieť. Neviem čo to do mňa vošlo," ďalej modlikal. Ak by niekomu nedošlo, Rhea je moje meno. Sranda, však? Buť by som bola Marla z filmu Fight club, Letty z Fast and furious alebo Trinity z Matrixu. Vyhrala Rhea ani neviem odkiaľ. Asi z wrestilngu. Rhea Ripley. Čo dodať. Kúzlo života zo starším bratom. Rodičia nevedeli ako ma pomenovať, tak hodili mená do pohárika a Ace to vylosoval. Ale aj tak si myslím, že to losovanie zmanipuloval. Streli ste už niekoho z menom Rhea? Nie? Teší ma. Rhea Dominguez. Ja viem. Krkolomnejšie meno už neexistuje. No ale späť k tej kaši, v ktorej sa nachádzam.
"Rhea ak okamžite nevyjdeš s tých dverí tak ich vykopnem," zakričal. Stuhla som. Nechcem sa naňho pozerať. Nie sama. Ani nie 10 minút dozadu ma chcel zmlátiť lampou na čítanie čo bola na stolíku. To Ace vedieť nemusí. Nie je to tak, že som si tri mesiace nevšimla, že môj priateľ nie je psychopat, ktorý má problémy zvládať svoj hnev. Len väčšinou to boli drobnosti. Ako napríklad, že po mne nakričal, keď som niečo spravila zle. Nedávala som tomu veľkú váhu. Zvykla som si u všetkých takéto správanie tolerovať. A samozrejme, mala som ho rada. Bol tu pre mňa... A bože nie som žiadna sralbotka, ktorá sa tu bude teraz rozciťovať. Hlavný cieľ je dostať sa odtiaľto bez toho aby som ho musela stretnúť.
"Tristan chcem byť sama," nazbierala som v sebe čo najviac odvahy a povedala to bez roztraseného hlasu. Alebo to bol aspoň lepší výkon aký som predviedla Acovy do telefónu.
"Bože Rhea, nerob s toho takú drámu. Povieme, že si zakopla o roh a narazila si hlavu," povedal trochu kľudnejšie.
Ako prosím? Potkla??
Toto ma fakt vytočilo. Pomaly som sa začala zdvíhať.
"Takže podľa teba som sa potkla, Matlock? Vieš, páči sa mi tvoj vecný prístup. Život je divný. Človek niekoho skoro umláti lampou, ale stále sa to dá nazývať potknutím," odomykala som dvere nevediac ani čo robím. Ovládol ma hnev. Odomkla som a ani som sa naňho nepozrela. Pokračovala som. "Si len jeden chorý, agresívny, psychopatický," pri každom slove som robila malý výhražný krok k nemu," maniak, ktorému by sa mal každý oblúkom vyhnúť. K profilu Hannibala Lectera ti chýba len trochu LSD, tlupa mačiek a ľudské orgány v zaváracích pohároch." Vtedy som si uvedomila, že som tesne predtým. Mal prekrížené ruky a previnilo sa na mňa pozeral. Vedel, že ma týmto vyprovokuje, aby som vyšla z kúpeľne. Do tváre mu však stúpala červeň zlosti. Zachvíľu vybuchne. Zase ma prepadol starý dobrý ujo strach. Rýchlo som sa zvrtla a chcela sa napäť zamknúť. Bola som už medzi dverami, keď ich tá jeho obludná laba prichytila.
"Podľa teba som teda psychotický magor? Naozaj? Ukážem ti, čo by nejaký psychopat spravil, keby ho niekto oslovil ako chorého maniaka," vyprskol a druhou rukou ma zdrapil za hrdlo. Bolelo to. Fakt. Pomaly som prestávala cítiť zem pod nohami. Bola som opretá o stenu a moja niekdajšia láska ma držala vo vzduchu. Naozaj mám takto úboho umrieť?
Snažila som sa ho kopať nohami a škriabať rukami aby ma pustil. Nezaberalo to. Bol ako zmyslu zbavený. Prestávala som pomaly vidieť. Rukami som sa už nedokázala poriadne brániť.
Zrazu ma pustil. Padla som okamžite na zem a neviem či sa mi to len zdalo, ale aj on so mnou. Zvládla som zdvihnúť hlavu. Na Tristanovi ležal Ace a snažil sa z neho vymlátiť dušu. Dean vedľa neho sa ho snažil ako tak krotiť.
Potom som si všimla tretej osoby. Dom. Niečo mi hovoril, ale nemohla som sa sústrediť na jeho slová.
"...dokážeš vstať? No tak Rhea! Počuješ ma?!" jemne mi triasol ramenom. Nechápavo som sa naňho pozrela. Áno, určite hovorí na mňa. Som strašný človek. Viete ako som to zistila? Dominic sa mi snaží pomôcť a ja si stále želám, aby som na Domovom mieste Dean. Neberte ma zle, keby ho vidíte, možno sa tak neodsudzujete. Tieto myšlienky som vyhodila z hlavy. Pozrela som sa na bezvládneho Tristana a potom na Doma. Okamžite som sa mu zavesila okolo krku. Ten na chytil za stehná a pás, a niesol preč. Nebola som ešte poriadne zorientovaná, ale podarilo sa mi zistiť, že Dean už odtiahol Aca od Tristana. Avšak jedna moja časť si želala, aby ho nechal dokončiť prácu.
Jediná zmysluplná veta, ktorú som ešte začula bola z Tristanových úst. "Nemysli si, že týmto to skončilo. Ja tvoju sestričku zabijem."
Dom ma posadil do auta. Zaspala som. Neviem ako som sa zobudila u nás na gauči obklopená všetkými troma chalanmi. Rozprávali sa a niekedy sa jedným okom pozreli aj na mňa. Pretrela som si oči. Hrdlo ma bolelo, ale ignorovala som to.
"Bože, vyzeráte ešte horšie než ja," zašomrala som a posadila sa.
"Haleluja. Ona je hore. Dobre sestrička. Teraz mi bod po bode vysvetlíš, ako sa to, že ideš ku Tristanovy pozerať film, zmenilo na to, že sme ťa našli skoro uškrtenú v jeho rukách," precedil Ace. Bolo vidno, že sa snažil čo najlepšie ovládať. Poobzerala som sa po izbe či mi niekto pri tejto krížovej paľbe nepomôže. Dom vyzeral rovnako vážne ako Ace. A Dean zase vyzeral, že by bol najradšej čo najďalej od tejto drámy. A rodičia? Už ani neviem kde. Minulý mesiac to bolo Nórsko. Rodičia veľa cestujú. Doma bývajú tak jeden mesiac ročne.
"Videl si čo sa stalo. Nechcem o tom hovoriť," odvrátila som zrak a uprene sa zahľadela na vankúš. Ako keby to bola najzáživnejšia vec na svete.
Ace si vzdychol: "Stalo sa to už predtým? Dotkol sa ťa už niekedy predtým?"
S tohto výsluchu ma začínala bolieť hlava. "Nie. Teda, psychopat bol už predtým, ale až sem to nikdy nedospelo," zamrmlala som.
"Neviem ako to medzi vami bolo, ani nejdem vyzvedať, ale jedno viem isto. Jeden z nás ťa bude vždy strážiť," skonštatoval Dom.
Zasmiala som sa. Potom som uvidela vážne tváre ostatných. "To nebol vtip?" zarazila som sa. "Ja žiadnu Pestúnku v akcií nepotrebujem."
"Do prdele sama si počula čo ti povedal!" zvrieskol Ace.
"Ty budeš brať slová toho psychopata vážne?" zdvihla som jedno obočie.
"Myslíš toho psychopata, ktorý mi skoro zabil sestru? Vieš čo asi to risknem," zvolal.
"No dobre ty Koperník. Za pár dní odchádzate aj z Domom na sústredenie. Na koľko? Na mesiac? Chcete skúsiť stráženie na diaľku?" sarkasticky som sa zasmiala. Aby som vám to osvetlila, Ace a Dom sú plavci. Doslova profíci. A to, že sa vyzliekajú na pretekoch, kde je polka našej strednej im ešte pridáva na popularite.
"Dean má čas," poznamenal nevinne Dom.
"Hovadina," odfrol Dean. "Mám box."
Moja chyba. Zabudla som, že do ich svätej trojice patrí aj ďalší polonahý boxer.
"Box mávaš až večer," pripomenul mu Ace. Bože, som si istá, že Dean chcel Aca tým jeho pohľadom naozaj zabiť.
"Nemám čas robiť pestúnku."
"Prepáčte, ale prečo sa vlastne s tým Oscarom Grounchom bavíme?" skočila som im do hádky. Nemám tušenie prečo sa s ním chalani vôbec bavia. Možno je pekný, ale je taktiež nevrlý, chladný a zlý.
"Pretože srdiečko nie som naivné dievča a viem sa zo svojich sračiek vyhrabať sám," hodil na mňa falošný úsmev. Ja s týmto človekom mesiac? Boh pomáhaj tomu, kto dostane do rúk prvý nôž.
"Zabudla som. Vy kultivovaný ľudia riešite všetko rozbitými hubami a zlomenými kosťami. Potom sa pováľate v blate za najbližšími kontajnermi, idete na pivo a všetko sa vyriešilo, dokým si niekto nechce dokázať, že má väčšieho vtáka než ten druhý. A čuduj sa svete vaše porovnávanie ega skončí zase rozbitým nosom. Veľmi kultivované," opätovala som mu milý úsmev.
"Ty jedna malá..." chcel to dokončiť, ale Ace si varovne odkašľal. Víťazne som sa naňho usmiala.
"Takže máme dohodu. Dean postráži Rheu dokým sa nevrátime," vstal z gauča Ace.
"To si vyser z hlavy," povedali sme s Deanom naraz. Pozreli sme sa na seba nechápavými a odsudzujúcimi pohľadmi, než som pokračovala.
"Prečo nemôžeš prosto zájsť na políciu?" zakňučala som.
"Och, myslíš tú políciu, na ktorej je šéfom jeho tatko?" pripomenul mi Dom.
"Fakt máš skvelý vkus Rhea," uštipačne sa uchechtol Dean. "Nechceš sa nabudúce dať dokopy s Espobarom?"
"Zavri hubu," vyštekla som.
"Neber to zle sestrička, ale potrebuješ ochranu. Tristan sem môže naletieť kedykoľvek, keď tu budeš sama. A skoro každý v tomto meste sa zodpovedá jemu, alebo jeho tatkovy. Dean je tvoja najjasnejšia výhliadka. Jemu by bolo jedno aj keby mu mierili zbraňou do tváre," otočil sa na mňa brat.
Zamyslela som sa nad tým. Nie nad tým, že by tu so mnou bol Dean. Jasné, že nie. Ale že už nechcem vidieť Tristana. A hlavne nie, keď budem sama doma. Dean sa zrazu zdvihol.
"Prídem zajtra," a bez ďalšieho slova zmizol. Chalani sa na seba veľavravne ľútostivo pozreli. Popravde som mala úplne u prdele kam ide. Dean Morrety ma za žiadnu cenu nebude ochraňovať.
Je tu nový príbeh! Dnes ma napadla myšlienka s týmto príbehom tak som to napísala. Dúfam, že s toho niečo bude. Budem rada za každý koment alebo hviezdičku <3