Nikdy som nebola ten typ človeka, ktorý by vstal ráno skôr ako o siedmej.
Ale keď mám dôvod, vstanem ľavou zadnou. A práve teraz? Pripravujem sa mixovať smoothie, kým Acker leží iba pár metrov odomňa a sladko spí.
Toto si užijem.
Zapla som mixér na strednú rýchlosť a so spokojným výrazom sa pozrela na gauč.
Acker vyskočil do sedu, ako keby ho uštipla osa do zadku a začal sa zmätane obzerať po svojom okolí. "Čo to do pekla?" Zastavil sa pohľadom na mne.
"Dobré ránko." Usmiala som sa. "Chceš smoothie?"
"Pane bože." Pretočil očami a naspäť si ľahol s ťažkým výdychom.
Zadržiavala som smiech, kým som si preliala smoothie do pohára a zamierila do svojej izby.
"Práve si začala vojnu." Počula som šepkať Ackera, keď som išla okolo neho.
Zahryzla som si do pery pri jeho slovách, aby som nevybuchla od smiechu a zatvorila sa v izbe.
Možno nebude najhoršie ho tu mať. Aspoň mám boxovacie vreco, na ktorom si môžem vybiť všetok môj hnev.
*****
"Acker!" Búchala som na kúpeľňové dvere už po desiaty krát. "Si tam už pol hodinu."
Možno nebol najlepší nápad ho provokovať. Ak to takto bude každý deň, zabijeme sa navzájom. A hlavne keď tu nie je Theo.
On sa totiž rozhodol, že dneska bude variť večeru, takže sa vybral do obchodu a nechal nás tu samých.
Bola som neskutočne blbá, keď som mu povedala, že mám dnes voľno. Nemala som to robiť.
Bolo by to ešte v poriadku, keby sme mali večeru iba ja a Theo, ale on pozval aj Ackera, ktorý to s radosťou prijal.
Dnešný deň ma dorazí.
"Prisahám, že ak neotvoríš tie dvere..." Nestihla som dopovedať. Započula som totiž zvonček a s ťažkým výdychom prešla k vchodovým dverám.
Otvorila som ich a pocítila príjemný pocit pri srdiečku, keď môj pohľad padol na Julie. "Niečo som spravila." Zúfalo sa na mňa pozrela. "Ale doniesla som kávu." Nadvihla šálku kávy.
"To nebude potreba. Už mala smoothie, že áno, Mimi." Započula som za sebou Ackera.
Kedy do riti vyšiel zo sprchy?
"Ale ja si ju s radosťou zoberiem." Započula som kroky a pocítila jeho telo pri mne, keď sa naťahoval po šálku.
Čo som ale nečakala bolo, že som zacítila jeho nahú pokožku, ešte stále mierne mokrú.
Julie takmer vypadli oči, a keď som sa pozrela na Ackera, vedela som prečo.
Ten idiot má na sebe iba uterák. Uterák, ktorý vyzerá, že mu spadne každú chvíľu.
Mapa by som prestať obzerať si jeho tetovania, ale nemôžem. Je to poriadne precízna práca. Ray, môj tatér, by žiaril ak by vedel, že som si také niečo čo i len myslela.
"Ďakujem zlato." Žmurkol na Julie, keď si zobral kávu a odpila si z nej. "Takže čo si spravila?"
"Nič, čo sa teba týka." Chytila som Julie za ruku a ťahala ju smerom do mojej izby.
"Budem tu, ak zmeníte názor." Zakričal, keď som zabuchla za nami dvere.
"Zabijem ho a ty budeš moje alibi." Ukázala som prstom na Julie, ktorá stále vyzeral ešte mierne mimo."Julie!" Luskla som jej pred tvárou. "Prestaň si ho predstavovať nahého!"
"Čože? Nie. To som nerobila." Rýchlo žmurkala.
"Si príšerný klamár." Chytila som sa za hlavu.
"To sa premáva polonahý celý deň?" Bolo viditeľné ako sa jej do líc dostávala červeň. Je rozkošná.
"Skúsi chodiť nahý a odstrihnem mu kamaráta nožničkami. Teraz k inej téme," pretože ak sa dlhšie budeme rozprávať o polonahom Ackerovi, začnem dostávať nápady, "čo sa stalo?"
"Spravila som niečo zlé." Previnilo sa zatvárila. "Naozaj, naozaj zlé." Ustúpila o pár krokov dozadu a sadla si na moju posteľ.
"Ak to má niečo spoločné s políciou, v ten čas si bola pri mne a pozerali sme maratón filmov. Ak to je niečo iné a niekto ti ublížil, daj mi päť minút a budem pripravená pochovať kohokoľvek." Seriózne som povedala.
Myslím to vážne. Pre Julie by som spravila všetko. Čokoľvek.
"Nie, nič také." Sklonila hlavu a pozrela sa do svojich rúk. "Netýka sa to mňa." Potichšie povedala.
"Julie, nech to je čokoľvek, bude to v poriadku." Podišla som k nej a sadla si vedľa. "Ale musíš mi povedať o čo ide."
Nervózne začala naskakovať nohou a hrať sa s prstami. Tuho zatvorila oči a začala rozprávať. "Povedala som Paulovi, že s ním pôjdeš na rande." Vychŕlila.
Pamätáte si ako som povedala, že pre Julie by som spravila čokoľvek? Toto je tá jedna vec, ktorá ja pre mňa jedno veľké NIE.
"Čože si spravila!" Vyskočila som na nohy.
"Mrzí ma to."
"Čo si si myslela? Vieš že nerandím a už vôbec nie s Paulom." Neveriacky som sa na pozerala.
Bola som na rande pár krát, ale to bolo iba s...To je jedno, na tom nezáleží.
Mám dvadsaťjeden rokov, mám čas, než nájdem niekoho, s kým chcem stráviť zbytok života. Teda ak sa to vôbec niekedy stane. Nevadilo by mi ostať sama. Mala by som veľký výber možností aj v staršom veku.
"Maya prosím, musíš ísť." Postavila sa a chytila ma za ruky. "Keď si včera odišla Paul prišiel a pýtal sa či v piatok pôjdeš ku Ronnie na párty, osláviť jej narodeniny."
"Ako ste sa ale dostali k rande?"
"Povedal, že dovedie Alexa, ak ťa presvedčím, aby si išla. Maya prosím." S prosebným pohľad sa mňa pozerala a stískala mi ruky.
Samozrejme, že to zahŕňa Alexa. Je to prvý chalan, o ktorého mala Julie záujem a očividne ešte stále má.
Nikdy sa medzi nimi ešte nič nestalo, ale keď je on v miestnosti, Julie má oči iba preňho. Je to dosť otravné.
"Zo všetkých ľudí Paul?" S znechuteným výrazom som sa na ňu pozerala.
Paul nie je zle vyzerajúci týpek, ale je neznesiteľný. Neprejde päť minút aby nepovedal niečo o ženách, pri čom sa každý chytí za hlavu.
Je toho názoru, že ženy sú dobré iba na jednu vec, a tak sa ku všetkým aj správa. Obchytkáva čokoľvek, čo je v dosahu.
"Naozaj ma to mrzí, Maya. On bol ale neodbytný."
Odtiahla som sa od nej a ustúpila o pár krokov. Začala som sa prechádzať po izbe s hlavou v rukách. "Paul." Zdvihla som pohľad k Julie, ktorá sa tvárila strašne previnilo. "Prečo on." Zaklonila som hlavu do zadu a z úst mi vyšiel ston.
"Nie je to tak, že tam nebudú iný ľudia. Je možné, že sa niekde stratí a neuvidíš ho."
"Prečo práve Paul?" Kráčala som ďalej, ignorujúc Julie. "Je slizký, oplzlý, jeho IQ je také ostré ako bowlingová guľa."
"Nie je až taký hrozný." Potichu povedala.
"To už by som si skôr vyšla s Ackerom." Zaskočila som samú seba. "Počkaj, nie. Zabudni tú poslednú vetu." Čo ma to napadlo?
"Maya prosím. Sľubujem, že to nebude také hrozné. A ak pôjdeš, dám ti čokoľvek čo budeš chcieť. Naučím sa mixovať drinky a zastúpim ťa kedy len budeš chcieť. Budem ti pratať byt dva mesiace. Budem..."
"Prestaň." Zastavila som ju s povzdychom. "Spravím to."
"Oh môj bože, ďakujem!" Zapišťala a priskočila ku mne, aby ma mohla objať. "Milujem ťa." Silno ma stlačila.
"Hej, hej." Pretočila som očami, ale objala ju naspäť. "Budeš mi dlžať."
"Čokoľvek, kedykoľvek." Odtiahla sa s úsmevom. "Napíšem čo, kedy a ako v piatok."
"Nenávidím ťa." Ťažko som vydýchla.
"Nie, miluješ ma." Usmiala sa. "Už je neskoro, musím ísť do Eddie's. Vidíme sa neskôr." Venovala mi letmý bozk na líce a vyšla z izby so mnou v pätách.
Zabuchla za sebou dvere a ja som sa otočila do prázdneho bytu. Kde zmizol Acker? Prosím, nech znova nie je v kúpeľni, lebo ho asi už zabijem.
Prešla som ku kúpeľni a opatrne otvorila dvere. Phew. Nie je tu.
"Hľadáš niekoho?" Vyskočila som, keď som započula hlas za sebou.
"Pre kristove rany!" Chytila som sa za hruď. "Čo je s tebou zle? Spadol si na hlavu, keď si bol malý, alebo čo." Udrela som ho do jeho pevnej hrude.
"Čo potrebovala bábika?"
"Bábika?" Nadvihla som znechutene obočím. "Naozaj?" Možno Paul nie je až tak zlý.
"Vyzerá tak. Nie je to moja vina." Pravda, ale stále fuj.
"Prečo si stále v uteráku? Nemáš nič na seba?" Sklonila som zrak na osušku a pomaly prešla po jeho potetovanej hrudi. Pre boha prečo je taká veľká? Nech posilňuje trochu viac a bude mať väčšie prsia ako ja.
"Prečo? Rozptyľuje ťa to?" Usmial sa a oprel o rám dverí.
"Oh áno. Roztápam sa pri pohľade na tvoje nahé telo." Sakrkasticky som povedala.
"Cítim tam menšiu pravdu v tom sarkazme. Nemusíš sa za to hanbiť, Mimi. Nie si jediná, ktorej sa páči moje telo."
"Ha! Si tak vtipný až je to neuveriteľné. Mám ale otázku. Obzeráš sa hodinu alebo dve v zrkadle každé ráno? Oh počkaj, nechaj ma hádať. Tri." Usmiala som sa. "Predvídateľné."
"Si rozkošná, keď si iritovaná."
"Naser si, Acker." Unavene som povedala, pretočila očami a chytila dvere, ktoré som mu zabuchla tesne pred tvárou. Ak by v čas neodskočil, pekne by to schytal.
Bodaj by sa neuhol.
*****
"Neskôr sme sa ale už museli vrátiť. Všetkých nás to naozaj mrzelo a...." Theo rozprával a rozprával.
Nemyslím si, že si uvedomuje, že rozpráva už celú večnosť a nikto ho poriadne nepočúvala. Acker sa párkrát zasmeje a vráti naspäť k cestovinám na jeho tanieri.
A ja? Ja by som najradšej zaliezla do postele a spala alebo kdekoľvek inde ako tu. Theo rozpráva o jeho príhodách v Európe, ale mňa to moc nezaujíma.
Už päť minút sa hrám s poslednými cestovinami na tanieri a zatiaľ ma ešte nikto neupozornil, takže si toho určite ešte nevšimli. Zomriem tu od nudy.
Keď mi zabrnel mobil trikrát za sebou, v miestnosti bolo zrazu ticho. Obaja ku mne zdvihli pohľad. Čo majú za problém?
Vytiahla som si mobil z vrecka a na obrazovke svietila nová správa od Julie.
Julie: V piatok ťa vyzdvihnem o siedmej a pôjdeme spolu
Julie: Neskôr budem potrebovať tvoju radu čo si obliecť
Julie: A je dosť možné, že si požičiam niečo od teba
To nemohla napísať v jeden správe, že?
Julie: Prepáč, viem že nemáš rada keď ti píšem veľa správ po jednej. Prosím, nezruš piatok iba kvôli tomu.
Usmiala som sa nad poslednou správou a odpísala jej, že sa dohodneme neskôr pretože ešte stále večeriam.
Julie: Samozrejme, zavoláme si neskôr. xx
Položila som mobil obrazovkou na stôl a všimla si, že sa na mňa ešte stále pozerajú obaja.
"Čo?" Zamračila som sa. "Mám niečo na tvári?"
"Áno, úsmev." Zasmial sa Acker.
"Niečo čo nevidíš pri ženách v tvojej spoločnosti, čo? To nevadí, určite sa to niekedy zlepší. Možno keď raz vyrastieš." Podpichla som ho.
"Zábavné." Zasmial sa. "Takže kto ti písal?" Spýtal sa, ako keby som mu mala dať odpoveď.
"Nemyslíš, že to je moja vec?"
"Iba som sa pokúšal udržiavať konverzáciu. Nie je to tak, že by ma to naozaj zaujimalo." Odfrkol si a dojedol posledné sústo.
"Jasné." Pretočila som očami. "A ty?" Prešla som pohľadom k Theovi.
"Ak nechceš povedať, nie je to naša vec..."
"Ďakujem." Vychŕlila som skôr, ako som zistila, že jeho beta pokračuje.
"Ale klamal by som, ak by som povedal, že ma to nezaujímalo."
"Idem na rande, šťastný?" Zdvihla som sa od stola. "Nie že by vám do toho malo niečo byť." Zdvihla som svoj tanier a príbor, a položila riad do umývadla.
"Myslel som si, že nie si ten typ. Vyzerá to tak, že som sa mýlil." Zjavil sa vedľa mňa a položil jeho tanier do umývadla.
"Vyzerá to tak, že ma nemáš tak prečítanú, ako si si myslel, Acker." Prešmykla som sa okolo neho a zamierila do svojej izby. Je neskoro na ďalšiu konverzáciu čo i len s jedným z nich.
Ale mal pravdu. Nie som ten typ. To, že som nútená mu ale nepoviem. Prečo by som mala? Nič mu nedlžím a jeho do toho nič.
Avšak, radšej by som sa vyhla zajtrajšku. Naozaj sa mi tam nechce ísť. Aj keď som plánovala, že pôjdem k Ronnie. Teraz tam ale musím ísť kvôli Julie a Paulovi.
Och bože Paul. Zajtrajší večer bude trápenie.