Svetlo slnečných lučov mi začalo paliť oči, tak som ich pomaly otvárala a nad sebou som zbadala osobu so žltými vlasmi a vyplašeným výrazom... Posadila som sa a obzrela. Okolo mňa sedelo so 20 deciek v mojom veku.
V tom chlapec s vysokou, štíhlou postavou skočil do môjho výhľadu s rozrušenou otázkou: ,,Prepáč, prepáč. Si v poriadku?"
Pošúchala som si oči a šepotom odpovedala: ,, Asi hej..."
Chalpec sa zahral na slušného a pomohol mi postaviť sa, ale keďže som bola trochu otrasená zasa som skoro spadla na zem no chalan ma zachytil a ja som sa mu zapozerala hlboko do očí.
,,Ďakujem." zatriasla som hlavou aby som sa prebrala a postavila sa na nohy.
Učiteľka asi o dve minúty nabehla do triedy aj s doktorom.
,,Hmm, neznášam doktorov." povedala som si vduchu a na tvári som mala výraz nevinného dievčatka.
,,Ešte som ani neprišla poriadne do školy a už odchádzam." mrmlem si sama sebe pod nos keď ma niesli do nemocnice.
Hneď ako sme dorazili do nemocnice mama tam už čakala so slzami v očiach.
,,Mami, si v poroadku?" spýtala som sa jej s roztrasenými hlasom. Mama zvýšila hlas než obyčajne hovorí : ,,Ja? Veď ty si odpadla. Ako ti je? "
,,Som, v pohode. Len ma trochu bolí hlava ale nič viac. " povedala som so širokým úsmevom.
Po obede som už bola doma. A moja najčastejšia vec ktorú robím keď nemám tréning? Žerem niečo nezdravé tak aby ma nevideli rodičia a samozrejme kukám TV. Doktor pobedal že mi nič nieje a kľudne môžem ísť zajtra do školy.
*RÁNO *
Asi som fakt šialená ale vždy sa zobudím asopň 10 minút pred budíkom, tak som sa išla pripraviť. Keď som odchádzala z domu ani za boha som nemohla nájsť kľúče, kedže mama už nebola doma musela som zamknúť ja. Nakoniec som ich našla, boli medzi ponožkami (áno hľadávam aj na takých miestach lebo... Človek nikdy nevie.)
Bola som roztrasená ako v prvý deň keď som išla do školy, takže toto bol oficialne môj prvý deň v škole, dúfam že už bez nejakých trapotín.
Cestou do triedy som uvidela chalana, ktorý ma prvdepodobne udrel dverami.
Išiel asi s ďalšími 4 chalanmi no aj cez nich si všimol dievča s výškou asi 150 cm. Usmial sa a naznačil pozdrav. Usmiala som sa napäť a sklopila som zrak.