Yumi sa vznášala. Celé jej telo sa odlepilo od zeme a vznášalo sa na rúžovom obláčiku jej predstavivosti. Bola tak šťastná. Nikdy nič podobné necítila, ale nedokázala si pomôcť. Musela sa stále usmievať a jej líca sa tak červenali.
Nemohla zaspať. Stále si prehrávala posledný večer v hlave a tešila sa z každého momentu, ktorý strávila s Yoongim. Bože ako veľmi ho mala rada. Nedokázala na neho prestať myslieť ani predtým, ale po tom barovom koncerte to bolo prakticky úplne nemožné.
Ak bol niekto, kto miloval beznádejne, tak to bola Yumi. Ona to inak ani nevedela. Bola skrátka úplne iná, ako svet naokolo. Nenapraviteľný rojko v ríši fantázie. Dobré dievča s výnimočným srdcom. Čistým a tak naivným.
Yumi mala perfektnú rodinu a perfektný život. Bola múdra, krásna a šikovná.
Bola z normálnej rodiny a jej rodičom sa darilo. Mali väčší rodinný dom vo vilovej štvrti a za domom peknú záhradu. Jej otec podnikal, jej mama vedela úžasne variť a jej sa darilo vo všetkom na čo siahla. Študovala žurnalistiku, tak ako si vysnila a akékoľvek problémy vyriešila s pomocou jej rodiny a priateľov.
Bola to proste idylka.
Napriek tomu všetkému, bola zo seba zmätená. Nevyznala sa v sebe a nepoznala sa. Nevedela kto je a kde je jej miesto.
Na nose mala rúžové okuliare, ktoré jej bránili pochopiť svet a ľudí v ňom. Vo všetkých videla len to dobré, nemala dôvod ľudom neveriť.
Midori sa ju snažila chrániť. Aby sa nepopálila, keď to nebolo nevyhnutné. Snažila sa jej ukázať, čo je dobré a čo nie. Bola ako jej dobrá víla, čo ju chráni na každom kroku.
Keď sa však nečakane odsťahovala späť do Tokia, jej rodného mesta, Yumi zostala celkom sama. Už ju nemal kto chrániť a jej život bol v ohrození. Áno, telefonovali si, ale to bolo skutočne málo.
Yumi Kobayashi bola stratený prípad.
Nevedela žiť v prítomnosti. Vždy unikla do fantázie. Nevedela kam patrí a kto je. Svet bol na ňu až príliš krutý a ona sa v ňom nevedela nájsť.
Bola ako z iného sveta. Veľmi vzácny úkaz. Krehký a tak ojedinelý. Nikto v okolí nebol ako ona; a ona bola úplne sama.
Presne to mali s Yoongim spoločné.
Obaja boli beznádejne stratení.
Boli iní ako zvyšok a nevedeli sa začleniť.
Nikto ich veľmi nechápal. Ich životy sprevádzala neustála kritika a predsudky ostatých.
Jediné čo chceli bolo, aby konečne našli svoje malé miestečko vo svete.
Niekde, kde ich ľudia budú milovať takých, akí sú.
Aby konečne mali pocit, že niekam patria.
Že aj na nich záleží.
A presne to ich spojilo.