„Yoongi, mňa to veľmi mrzí."
„Urob mi láskavosť Yumi a sklapni."
„Naozaj mi je to ľúto."
„Myslím to vážne. Ešte jedno slovo a pustím ťa na zem."
Yumi nerada riskovala život, a tak sa snažila netliachať hlúposti, ktoré vždy vypúšťala z pusy keď bola nervózna. A áno, bola pri ňom veľmi nervózna.
„Koľko sme už asi prešli schodov?" trepla a Yoongi jej daroval vražedný pohľad.
„Aby sa mi nešmykli ruky, Kobayashi."
Schodisko bolo dlhé, Yumi každým krokom ťažšia a Yoongi každým jej slovom viac a viac otrávený. Jeho vyhrážky zneli až veľmi vierohodne, a tak až do chvíle, kedy ju bezpečne nepoložil na sedačku nemocničnej čakárne ani nepípla. Yoongi naozaj pôsobil tak, že by ju dokázal pustiť.
Najradšej by povedala, že celá situácia bola extrémne nepríjemná a ona sa nevedela dočkať, kedy bude konečne doma, ale to by klamala. Yumi si to až trestuhodne užívala. Cítila sa za to previnilo, ale nemohla si pomôcť. Povedala si, že na neho musí prestať myslieť, ale dalo sa to?
Držal ju v náručí ako nevestu. Presne tak, ako si to každú noc pred spaním predstavovala. Nebyť tej šialenej bolesti, cítila by sa ako v siedmom nebi. Napriek tomu, že sa snažila držať stále sklonenú hlavu, nedokázala prestať pozerať na jeho jemné črty tváre a ostrú sánku.
„Môžeš na mňa láskavo prestať civieť?"
„Prepáč," okamžite sklopila zrak.
„Neverím, že som kvôli tebe prepásol akciu."
„Prepáč."
„No už je neskoro a prestaň to stále opakovať. Prepáč, prepáč," imitoval jej tenký hlas.
„Prepáč..."
„...Mal som ťa tam vážne nechať Kobayashi..."
„Akú akciu?"
Konečne prišli pred dvere ambulancie, kde mali čakať na výsledné snímky röntgenu. Posadil ju na stoličku a s ustatým výrazom si prisadol vedľa.
„Hudobnú akciu."
„Mal si ísť na koncert?"
„Nie, ja som mal mať koncert," pozrel na ňu vyčítavo. „Ale nestihol som ho."
„Spievaš?"
„Hej, čo to má byť?! Teba nič do toho."
„Zaspievaj mi niečo."
Pozrel na ňu neveriacky.
„Zaspievaj mi niečo pekné."
„Si blázon. Seriózne."
„Myslím to vážne," prerušila dlhšiu chvíľu ticha. „Upokojí ma to."
„Ach Kobayashi, Kobayashi...," povzdychol si, „ty si vážne prípad."