Sedela v prednom rade posluchárne a sústredene zapisovala každé jedno slovo jej profesora. Zápästie ju už po celej hodine neskutočne bolelo, no jej precíznosť jej nedovolila prestať. Už len pár minút do konca prednášky a ona bude môcť konečne uvoľniť zvierajúce pero.
Dlhé, rovné vlasy jej dopadali na biely hárok a dioptrické okuliare sa jej pomaly ale isto kĺzali dole jej malým, drobným nosom. Už naučeným pohybom si ich opäť napravila a naďalej pokračovala v písaní.
Yumi sedávala v prednom rade aby mala čo najlepší prehľad o dianí. Okrem toho, predné rady boli vždy prázdne a ona večne meškala. Nech sa dialo čokoľvek, ona vždy stratila pojem o čase a prišla o pár minút neskôr. Nikdy jej preto ani nezostala iná možnosť, ako sedieť vpredu.
„Kde si sa zase zabudla?" so smiechom do nej rýpla Midori po jej ďalšom neskorom príchode.
„Zabudla som na čas. Bola som v knižnici. Prišla som o niečo?"
„Pokiaľ viem, knižnica je otvorená až od druhej a teraz je len desať."
„Fajn," Yumi prevrátila oči a sadla si vedľa kamarátky. „Stratila som okuliare."
„Tento výraz pre záškoláctvo ešte nepoznám," zasmiala sa.
Yumi nebola záškolák. Ona len skrátka nedokázala oddeliť realitu od fantázie. Bola jedna z tých, čo svet naokolo nebrali veľmi vážne. Nebavil ju. Síce bola precízna a učila sa dobre, ale vždy keď sa naskytla voľná chvíľa, neodolala a unikla z reality niekam ďaleko do predstáv. A tam trávila vskutku mnoho času. A tak nebolo ničím výnimočným, keď stratila pojem o čase a meškala.
Yumi si vytiahla svoj úhľadný zošit a začala zapisovať poznámky.
„Vieš o tom, že nemusíš zapisovať každé jedno slovo prednášky? Stačí len pár hesiel," smiala sa čmárajúc hlúposti po okrajoch zošita.
„To ti pripomeniem keď budeš zase zháňať poznámky na zápočet," zo smiechom do nej žďuchla Yumi, pričom jej pohľad padol na ľudí v zadných laviciach.
„Na koho to zase pozeráš?" rýpla si. „Nechcela si si náhodou písať poznámky?"
Yumi okamžite uhla pohľadom a vrátila sa späť k svoju popísanému hárku.
„Nemala by si si ním motať hlavu, hovorím ti to stále."
„Pššt preboha!" vyletela Yumi, kontrolujúc lavice okolo. „Môžeš byť tichšie?!"
„Kľud, aj tak to už všetci vedia..."
„Prestaň! Nikto nič nevie. A ani ja netuším, o čom hovoríš."
„No veď o čom asi. O Yoongim predsa."
„Aaaa, preboha sklapni Midori! Nechceš to vytrúbiť do rozhlasu?!" panikárila Yumi, čo Midori iba viac rozosmialo. Jej rozpaky boli skutočne rozkošné.
„Myslím, že by to bolo úplne zbytočné, nakoľko to nie je žiadna novinka. Ale ak by ti to pomohlo odmilovať sa, kľudne to urobím."
„Nepáči sa mi," vyhlásila Yumi s vážnou tvárou, no obe vedeli, že je to lož.
Midori ju poznala ako svoje topánky. Mala ju prečítanú a napriek všetkým snahám Yumi, vždy jej klamstvo prekukla. Niežeby bola nejak extra dobrá v čítaní ľudí, to ani nie, no Yumi jednoducho nebola komplikovaný človek. Nevedela klamať a každá jej lož pôsobila skôr roztomilo, než vážne.
„Už tak dlho na neho zízaš. Aj slepý by si to všimol."
„Netáraj hlúposti a radšej sa zdvíhaj, áno? Ponáhľam sa domov."
Prednáška sa skončila a ony sa obe pobrali na odchod. Vyšli z prednáškovej miestnosti a za hukotu ich spolužiakov opustili budovu školy.
„Ja to ale myslím vážne Yumi," začala na ceste na zastávku a vrátila tak Yumi späť do reality, z ktorej medzičasom opäť utiekla.
„Hah?"
„Mala by si si prestať motať hlavu niekým, ako je on."
„Niekým, ako je on?"
„Nie je to chalan pre teba a ty to dobre vieš. Iba ti zlomí srdce a vezme všetky ideály."
„To predsa nie je pravda. Prečo sa o mňa stále tak staráš? Ja viem čo robím a okrem toho, Yoongi by to neurobil."
„Tak po prvé, nevieš. A po druhé, urobil. Chalanom ako on by si sa mala vyhýbať veľkým oblúkom."
„Ja si myslím, že je len nepochopený. To je celé."
„Je to idiot."
„Nie je."
„Sebecký pako a ignorant."
„On taký nie je. Má dobré srdce."
„Ach dievča," krútila hlavou Midori, „tebe vážne niet pomoci."
***
Girls🌸🍒
Introducing Yumi. Myslím že si ju obľúbite😅🌸
Love you.
Xoxo.